Nedokončená

I. - prvá

v tráve


zlaňujú mravce po tvojich vlasoch
na mále si mala, až ťa štípol jeden za uchom


odniesol som si to ja


ustaté hlasy z tváre
ustarostené plné pery
zlievali sa s krajinou


pri sviečkach


zvládaš práve čítať len hmlisté rána
tie, stále tie isté


mlčky dráždiš kĺbami myseľ


sťažuješ sa na svoje pehy
nevieš ich doceniť
kto by si bola bez nich... 

II. - druhá

Sadnem si k tebe
a budem počúvať
tvoje vzdychy
ako sladko
umieraš.


Mali sme si byť blízki
tak trochu viac
tak trochu chtiac
tak trochu
na obtiaž.


Množstvo tvojich slov
mi ale zúžilo obzor -
- nevojdeš sa tam. 


Neostali mi
už ani gombíky
z tvojej blúzky...


Ty však radšej v kŕčoch
ticho vzdycháš