Zápisník večnej študentky V

13.deň
Po dvoch týždňoch písania o mikrosvete hráča pokru zvažujem uverejnenie niekde na internete. Keď pre nič iné, aspoň ako zábavné čítanie. Hm, vytvoriť si blog na pokrovom portáli? Tam sú dosť veľkí odborníci, iste by krútili hlavami. Z druhej strany dosť frekventovaným slovom v pokri je „pot". V preklade znamená hrniec. Kuchárka, ktorá by chcela byť dobrou v pokri. Svojim spôsobom je šialené si myslieť, že by som mohla niekedy dosiahnuť potešujúce umiestnenie. No uvidím. Asi sa podobné čítanie hodí viac na stránku madness. Tá stránka znesie všetko. Písanie ostane písaním. Dobrý stav. V rádiu hrajú krásnu pieseň, do ktorej sa hodí niekto, kto vlastne ani neexistuje. Dnes som prestúpila do inej školy pokru. Nevýhodou je, že tam Tarzana nemôžem stretnúť. Vlastne ani nie je dôležité, kde sa človek učí. Ide o prístup k učivu a keď aj budem hotový analfabet v predmete, aspoň sa zasmejem.

14.deň
Moje učenie vôbec nenapreduje. Možno nemám ani talent, alebo mám? Ja fakt neviem. Keď sa na to pozriem z reálneho pohľadu, tak asi nie. Ostanem aspoň večnou študentkou.

15.deň
Už som sa zmierila s tým, že dieru v pokri neurobím. Čítala som vyhlásenie jedného svetového pokrového majstra. Človek by neveril čo číta. Bez okuliarov vyzerá celkom dobre. V očiach ani náznak bojového aktu. Vyplynulo mi z toho, ako je na škodu hry meniť česť a spravodlivosť za prízemné pudy ľudskej chamtivosti. Myslím, že veľakrát práve chamtivosť zatieňuje cit pre spravodlivosť, nielen v pokri.