Zápisník večnej študentky VI

16.deň
Existuje tisíc dôvodov prečo nechať poker a začať sa venovať niečomu inému. Otvoriť si náhodnú knihu a nechať sa unášať príbehom niečej fantázie. Alebo si zapnúť televízny seriál a nečinne sa prizerať životu iných. Práve v tomto je poker fantastický, že sa nikdy nevie ako tá ktorá hra nakoniec vypáli. Aký chybný alebo úspešný krok privedie hráča k vzdialeniu či priblíženiu svojho predsavzatia. Jéžišmária, niečo ma napadlo. Akoby to asi mohlo v realite vyzerať. Mnoho hráčov chodí na turnaj v kovbojskom klobúku, prípadne v chráničoch svojich očí, či športovej šiltovke. Tak čo si teraz napíšem, tomu sa ozaj smejem. Sadla by som si na turnaj so šatkou na hlave previazanou okolo krku. Mne nesvedčí na hlave nič, ani dámsky klobúk. V šatke by som vyzerala minimálne o dvadsať rokov staršia, fakticky ako babka čo predáva na trhu zeleninu. No neviem. Možno by som spoluhráčov rozptýlila k ich pokrovým chybám. Každý hráč má svoje originálne taktiky pre knokautovanie spoluhráča. Avšak v pokri to nemôže takto fungovať. I keď, čo ja viem? Dôležitý je výsledok. Buď by som skončila ako posledná, čo by ma vlastne ani neprekvapilo. Alebo? To je veľký otáznik.

17.deň
Začala som robiť katastrofálne chyby. Aj tie, ktoré sa pred rokom možno vôbec nevyskytli. Hra ide dolu vodou, a tak ju asi preruším. Zápisník nemôže ostať negativistický. Napíšem si radšej niečo krajšie. Každý hráč by mal vedieť dopriať víťazstvo aj niekomu inému. Raz som videla schádzať zo schodov jedného hráča. Nešlo o turnajové schody, boli z akéhosi podniku. Tak nech sa mu raz podarí schádzať z tých víťazných schodov WSOP. Pekný záver leta 2011.