Vitajte v budúcnosti (dvadsiata prvá kapitola)

Spisovateľ/ka: Všezvěd Všudybud | Vložené dňa: 12. januára 2014
http://citanie.madness.sk/view-46191.php

Smrť Karolíny Bacaçsu

K

eď Amadeus s Dorianom Grayom vyšli z dvier, ktoré viedli ku Golemovi, čakali ich tam madam Anjela ešte s dvoma inými pracovníkmi. Všetci traja mali na tvárach vážne výrazy.

„Čo sa stalo?" opýtal sa ich Dorian Gray, keď si ich prekvapene premeriaval.

            „Pán Gray, asi by ste mali ísť s nami," povedal jeden zo zamestnancov a madam Anjela dodala: „Musíš to vidieť. No buď silný."

            Pán Gray sa pozrel nechápavo na Amadea, no ten len pokrčil plecami. Vybrali sa teda obaja za trojicou zamestnancov. Prešli cez celú výrobu a zamierili na zadnú plošinu, kde stál veľkokapacitný kontajner. Bolo tam už zo tucet iných zamestnancov. Muži nechápavo krútili hlavami. Ženy mali na rukách dlane a niektoré ticho vzlykali.

            „Prosím vás, vráťte sa na svoje pozície. Áno, ja viem, je to strašné, no Praha musí jesť aj zajtra. Prosím, vráťte sa. Je tu náš riaditeľ a polícia tu bude čoskoro. Slečne Bacaçsu už nijako nemôžete pomôcť," vravela vytrvalo madam Anjela svojím kolegom, kým sa neochotne nepobrali späť do pekárne. Tu sa Amadeovi a Dorianovi naskytol strašný pohľad: pri kontajneri ležalo telo. Telo mladej ženy. To telo však nemalo ruku. A hlava, ktorá patrila telu, ležala o pár centimetrov ďalej. Ešte jej nikto nezavrel oči, takže na nich upierala prázdny pohľad a naokolo sa znášal pach rozkladu.

            „Nie, nie, nie, nie! Karolína! Karolína!" kričal pán Gray a bolesť ho donútila padnúť na kolená a so zúfalstvom sa dívať na mŕtvu matku jeho dieťaťa. A keď si Amadeus uvedomil, že sa vlastne pozerá na dvoch mŕtvych, aj jeho oči sa zastreli slzami. Madam Anjela si kľakla s svojmu synovi, objala ho okolo pliec a šepkala mu upokojujúce slová.

            „Karolína Bacaçsu," riekol Amadeovi úplne zbytočne jeden z pracovníkov, ktorý pri kontajneri ostal. „Našli sme ju dôkladne zahrabanú do odpadu. Neviem, aká beštia mohla spraviť niečo tak odporné."

            Amadeus si nenápadne utrel oči a pristúpil bližšie. Pán Gray sklopil oči, preto mohol Amadeus bez potupenia pietneho rázu situácie telo zbežne prehliadnuť. Postavil sa k nemu druhý zo zamestnancov.

            Mladý detektív sa zahľadel na hlavu a ticho poznamenal: „Nebola odrezaná. Koža nie je priamočiaro prerušená. Vyzerá to, akoby bola - ó, preboha - odtrhnutá."

            „Tak je," prisvedčil mu zamestnanec pekárne. „Myslím, že tej chuderke niekto pritlačil hlavu k bežiacemu pásu s chlebom. Ten by mal silu hlavu odtrhnúť. Rovnako aj ruku."

            Amadeus sa teraz zahľadel na miesto, kde by mala mať nebohá ruku. Tá istá jemná, trošku tmavá pokožka. Tie isté krivky, rovnaký vek - bolo nepochybné, že ruka, ktorú Amadeus uchováva vo svojom apartmáne, je ruka tejto stvory. Zahľadel sa na druhú ruku a všimol si, že mŕtva má čosi pod rukávom. Nenápadne tam siahol rukou a schoval si dôkaz do vrecka. Vedel, že príde polícia, no už mal svoje skúsenosti s jej prácou.

            Počul, ako madam Anjela hovorí nádherné hlúposti, ktoré mali jej syna Doriana utešiť: „Zavolala som na políciu. Som si istá, že do pekárne nevojdú - vyzerá to, že vražda sa stala tuto, že? Vysvetlila som im, čo sa stalo, takže sem niekto príde aj z oddelenia vrážd."

            Amadeus dúfal, že to nebude Jozef Sizyfos, no opak bol pravdou. Staručký pán sa priplichtil na miesto činu s výrazom absolútneho nezáujmu. Amadeus prevrátil oči, a kým ostatní vysvetľovali, čo sa stalo, opieral sa o kontajner, hladil si palcom a ukazovákom bradu a úpenlivo premýšľal. Keď zamestnanci povedali všetko, čo vedeli, zdržal ešte vyšetrovateľa na mieste a zaručil sa mu, že interiér pekárne už prezrel vtedy, keď bola mŕtva považovaná za nezvestnú a zaručuje sa, že tam nenašiel žiadne dôkazy.

            „Vážnée?" s potešením riekol pán Sizyfos. „Tak to potóom nemusím vôbéec tento prípad vyšéetrovať. Prejéem vám veľáa šťastia pri riešéení prípadúu, páan Fürstburg," povedal a zmizol ani gáfor. Amadeus bol rád, že toto je len sen, nie skutočnosť.

            Šiel na plošinu a pozrel sa na pána Graya. Hoci stál a madam Anjela pri ňom nebola, stále bol veľmi bledý a chvel sa.

            „Môžem vám nejako pomôcť?" opýtal sa hlúpo.

            „Áno, pán Fürstburg, môžete," riekol, pričom sa díval neprítomne pred seba. „Nájdite toho diabla, ktorý zavraždil Karolínu a naše dieťa a priveďte mi ho, aby som ho mohol zabiť ja."

            „Nájdem ho, to vám sľubujem," odvetil Amadeus. „No zabiť ho bude problém. „Vrah totiž nie je z tohto sveta. Ale zo sveta oveľa temnejšieho, aký je ten náš."

            „Pre mňa je v momentálnej chvíli najtemnejší tento svet," vzdychol si pán Gray, otočil sa a vrátil do pekárne.

            Amadeus zoskočil s plošiny a šiel k parkovisku pred pekárňou. Ledva si pomyslel, že by potreboval taxík, hneď pred ním zaškrípali pneumatiky a otvorili sa dvere želaného vozidla. Amadeus si vďačne sadol dozadu a prikázal šoférovi: „Hotel Mab, prosím." Šofér prikývol a zamieril do centra.

            Rozpršalo sa. Amadeus sa díval, ako voda dopadá na okno a pomaly sa rinie dole, dole a dole... S pohybom vody klesali aj jeho viečka...

 

        S miernym trhnutím otvoril oči a mal pocit, akoby prešiel časopriestorom do doby, ktorá bola veľmi dávno, vo veľmi, veľmi vzdialenej galaxii. Prekvapene sa obzeral naokolo a divil sa, že ho taxík previedol do miestnosti, ktorá sa veľmi ponášala na jeho izbu v New Yorku. A zrazu si uvedomil, že je to skutočne jeho izba.

        „Preboha," vzdychol. „Ako som sa sem dostal?"

        Obzeral sa naokolo. Bola noc a on cítil, že je veľmi chorý. Horúčka mu zaplavuje mozog a telo, bolesť hlavy ho preukrutne mučí, v hrdle cíti pálenie a svaly mu zožiera tiež bolesť, horšia, než chrípková.

        Posadil sa na posteli a s námahou odtiahol závesy. Vo svetle pouličného osvetlenia videl nejasné kontúry svojej izby a upútal ho najmä pohľad na písací stôl, kde boli rozložené mnohé lieky, sirupy a iné nepríjemne vyzerajúce nástroje mučenia.

        „Čo sa to deje?" nechápal Amadeus. „Niekto mi musí vysvetliť... Musí..."

        Postavil sa a uvedomil si, že jeho chodidlá sa zeme nedotkli už nejaký ten čas. Ako opitý sa musel pridržiavať predmetov a horúčka mu rozhojdala pred očami celý rozmazaný obraz izby.

        Nahmatal okuliare, nasadil si ich, a vyšiel z izby. Bol to nepochybne ich dom, po tejto chodbe a schodisku sa dostane na prízemie, do obývačky. Opatrnými krokmi kráčal ďalej, pod nohami mu vŕzgala podlaha a on schádzal po schodoch. Kŕčovito sa držal zábradlia, lebo mal pocit, že zostupuje do najhlbšieho pekla. Ani cesta ku Golemovi nebola taká namáhavá.

        Konečne sa dostal dole a sadol si do kresla. Ďalej nevládal urobiť ani krok. Oprel si hlavu rukou a snažil sa nevnímať tupú bolesť hlavy a celého zvyšku jeho tela.

        „Amadeus!" počul niekoho zvolať na vrchole schodiska, no nevládal sa tam pozrieť. Počul, ako ľahké kroky zbehli dolu a pred ním stála Marlene zababušená v župane.

        „Amadeus, čo robíš?" opýtala sa ho. „Prečo tu sedíš?"

        „Ja..." začal, no tu sa mu Marlene prudko hodila okolo hrdla.

        „Marlene, všetko ma bolí!" zaprotestoval chabo.

        „Ty to nechápeš," vravela mu plačlivo. „Už asi týždeň ležíš s chorým telom a dušou v tvrdom spánku, a teraz... Teraz si tu... Zobudil si sa, och, konečne si sa zobudil!"

        „Ale veď už som raz bol hore," vravel neisto. Snažil sa rozpamätať sa na svoje posledné prebudenie, no rozplynulo sa ako dym. Zrazu si nebol istý, či vôbec nastalo. Je ťažké zladiť dve odlišné chápania času. To snové nebolo tak pevne spojené s logikou známej minulosti a nepoznanej budúcnosti.

        „Tvoje prebudenia boli len chvíľkové a neúplné," vravela Marlene. „Ale teraz... To je celkom iné. Vnímaš okolie a nemrmleš si popod nos niečo, čo strašne znie ako vyšetrovanie prípadu. Otec je presvedčený, že aj vo sne riešiš zložité vraždy," povedala a zasmiala sa. Keď videla, ako sa Amadeus tvári, pochopila, že jej otec má pravdu.

        „Je to podivuhodné, ono sa to neodohráva v prítomnosti, ale v budúcnosti a... Som krok pred vyriešením. Spojím si v hlave posledné skutočnosti a dolapím páchateľa, pozvem do hotela Mab všetkých zúčastnených a odhalím vraha. Avšak... Ja len... Možno..."

        „Čo sa deje?" opýtala sa ho Marlene. Amadeus totiž sklonil hlavu a keď privrel oči, kdesi na druhej strane svojho mozgu, v internom chápaní reality, sa viezol autom, ktorého okná i strechu bičoval dážď. Zo všetkých síl sa snažil zachytiť obývačkovej scény s Marlene, ako keď sa ako dieťa snažil zobudiť s desivého sna.

        „Som veľmi ospalý," šepol. „Asi si nachvíľku zdriemnem."

        „Hádam nebudeš spať tu," dohovárala mu Marlene. „Poď do spálne. Pomôžem ti."

        Polospiaci Amadeus sa postavil a mdlo si prevesil ruku ponad Marlenine ramená. Nechal sa ňou viesť ku schodom, no čoraz jasnejšie videl kvapky vody rinúce sa po skle auta. Keď uvidel jasné kontúry modernej pražskej panorámy, stratil celkom vládu nad svojím telom. Počul ešte, ako Marlene zúfalo volá na rodičov, a potom spadol a bolestivo si udrel čelo.

 

            So zatrasením sa prebudil a sťažka dýchal. Bol znova v taxíku a pomyslel si, že tie prechody z reality do spánku a naopak, by mohli byť aj príjemnejšie.

            „Ťažký sen, že?" opýtal sa h šofér a v spätnom zrkadle na neho žmurkol.

            „Och, áno," prikývol Amadeus a ukladal sa do dôstojnejšej polohy. „Prepáčte, trochu som si zdriemol."

            „Tak by som to nenazval," poznamenal šofér. „Zavreli ste oči len na sekundu, veď sme ledva opustili pekáreň. Tým ťažkým snom som mienil ten nepríjemný pocit v driemotách, keď sa vám zrazu veľmi jasne a zreteľne vynorí predstava, že sa potknete, podáte a s dopadnutím sa celý zatrasiete a precitnete."

            „No... Bolo to niečo podobné," neochotne pripustil Amadeus. Pomyslel si ale, že sa nebude o problematike spánku a bdenia zhovárať počas spánku. Privrel oči a trošička zrýchlil rýchlosť prehrávania sna. Za niekoľko sekúnd boli pri hoteli, Amadeus zaplatil a vystúpil.

            Vošiel do hotela a všimol si, že pri fontáne ho čaká Suzanne Eliséová. Ako sa zdalo, čakala iba na neho. Keď ho zočila, pristúpila k nemu a opýtala sa ho: „Je to pravda? Naozaj Karolína zomrela?"

            Amadeus sa krátko zadivil nad rýchlosťou možností komunikácie organizácie Adam a Eva a prikývol. Suzanne si vzdychla a povedala: „Ďalšie mŕtve dieťa."

            „Mŕtve dieťa a mŕtva žena," poopravil ju Amadeus. Suzanne prikývla, no zdalo sa, že ju osud ženy vôbec nevyvádza z miery. Okolo Suzanne prešla Kalypsó, v pracovnom oblečení. Krátko sa na Amadea zadívala a stratila sa. Akýsi pán si žiadal od recepčnej Anny kľúče. Fontána veľkolepo striekala vodu okolo kráľovnej Mab, ktorej pozlátené kontúry sa leskli v jasnom osvetlení átria. Kvapka vody z vodotrysku kvapla na podlahu, medzi Amadea a Suzanne. Amadeus sa zahľadel na malú kvapôčku vody pod svojimi nohami, v ktorej sa vo zvláštnych proporciách zrkadlila celá miestnosť a všetci v nej. Celá miestnosť a všetci v nej... Všetci... Všetci...

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8