Rozhodnutie (časť prvá z niekoľkých)

Z pera sa mi teraz slová lúdia
o tom, že boli dvaja celkom odlišní ľudia
Jeden veľký, druhý malý
neveľmi sa radi mali

Sila prvého bola v hlave
inteligencie veľké sklady
ten prvý túžil len po sláve
nečestnosť žiadna mu nevadí

Nemal iné bytosti rád
napreklínal sa ich nespočetne krát
Sudca, čo všetkým okrem seba súdil
miloval ľudstvo- nenávidel ľudí
Pre množstvo príčin to bolo
že posielal do pekla všetkých naokolo
žil s vierou pevnou ako skala
že popri ňom každý sa len v hnoji za maštaľou váľa
No všetkých ako tak trpel
až na somárov stádo a husí kŕdeľ
Bol ešte dosť mladý hoci
no už túžil po veľkej moci
Bol nacionalista a veľmi nepopieral
že obdivuje Napoleona a Hitlera
Čo ho charakterizuje v prvom rade?
Obrovská túžba po samovláde!
Rád sa kochal predstavou
že je na čele veľkých davov
Vedel, že svojou inteligenciou a schopnosťami
prekoná všetky v života ceste jamy
Bol racionalista, nepoznal city, netrpel žiaľom
len pohŕdanie jeho inteligenciou ho urážalo
Ekologické srdce v ňom určite nebije
pľuval na prírodum veril v silu civilizácie.
Matematický génius čo logiku všade hľadá
žrebec čo mu často vyvrie krv mladá.
Do dejín chce zapísať svoj život krátky
vyžaduje pozornposť a miluje hádky
Jeho myseľ bezcitne krutá
len materialisticky húta
Nepodstatné, že ľudstvo sa bude kúpať v krvi...!
Taký bol teda ten prvý.á

DRUHÁ ČASŤ

Z pera sa mi teraz slová zasa lúdia
o tom, že boli dvaja celkom odlišní ľudia
jeden veľký, druhý malý,
neveľmi sa radi mali

Moc druhého bola v hrudi
on ľúbil a miloval
láskou čo i mŕtvolu zobudí
čo z kvádra spraví ovál

Jemu všetkým bolo strašne ľúto
na všetiko si rýchlo viazal puto
onbežný človek z mäsa, z kostí
neodolný ku ľúbosti
On miloval zbožňoval a veril
že raz sa jeho dotknú jeho vysnívanej pery
On by za druhých hneď aj seba dal
sám proti násiliu hneď by stál.
On v prostriedku srdca nie tuhý
taký bol teda ten druhý.

Tí dvaja vstúpili v jedno telo, oň neutícha boja!
Čo to za telo? Čo vzniklo? Nuž ja!

TRETIA ČASŤ

Afrodity dieťa krásne v mojom veku
chovaná na mede a kúpaná v mlieku
tej Afrodity dcéra krásou požehnaná
dobrota svetov do vienka jej bola daná.
Ona zavretá v matkinom paláci
len motať v záhradách sa má na práci
Preto ona na tem je zvedavá
a len čo matka chvíľu pozor nedáva
zostupuje dobra nebies kvet
zopár krásnych veľkých vecí stáva sa mi hneď.

Hneď táto prenádherná dcéra Afrodity!
Hneď prebúdza vo mne všetky city!
Hneď po tele svetlo sa mi rozlieva!
Hneď zamilovala sa mi táto deva!
Hneď všade teplo načreté z lásky kotla!
Hneď ona pre mňa všetkým, hneď ona moja modla!
Hneď roztápam sa v mláčku obdivu!
Hneď ona vyfarbí planétu našu sivú!

Ona kráča ladné kroky
už sa blížia krásne boky
bolesť srdca na známosť dáva
táto len táto je tá pravá
to hnedosť dieťa mala s hnedosťou samou
také vlasy tej čo stala sa mi prvou dámou
hoc´ na svete žien zástupy
túto jednu žiadna mi nezastúpi
ani mi ju žiadna nepristúpi
Zbytočne iných žien na svete kopy
keď len táto jedna v očiach ma utopí

A jej noštek jemne krojený
márne krajší hľadáte na zemi
jej ústa- čarodejky
keeď vyčarujú úsmev veľký
zo mňa len kôpka nešťastia ostáva
srdce mi obleje tá hôzostrašná páľava
Moje srdce prebodnuté naskrz
pre ňu slúži krutému Pánu Sĺz

No vzápätí matka všimla si jej úteku
a v mihu odniesla ju z tohto veku

Čo mne pio nej ostalo na svete?
ODteraz mám zimu v zime i v lete!
Veru žiadna jej za to chvála
všetko vzala len smútok nechala