pochopil som

pochopil som z prvých riadkov
na parapete pod plastovým oknom
na obrazovke v susednej izbe
v lese za panelovým domom
tá istá pustatina

vravím ti pôjdeme
ešte dnes pôjdeme do cukrárne
vezmem si teplé rifle
čierny rolák bordový sveter
ako kedysi teba

je to bez roka kopa
čo som sa odkopal z posledného sna
prepáč mi matka že som zabudol
nevoláš mi
akoby si nemala mobil

ty ju nepoznáš
zmenila ma na nepoznanie
že svet je krásny
bola to úmorná práca ale zvládla ju
až na to že som

II.

myslím stále na to isté
vy ste sa práve vylodili
a zostali v ústraní
my nemocní sme sa potácali
ako teraz

sen o jeseni sa vracia
dávi sa ústami - prstom
vášnivo nenávistne listuješ v snári
a je to katalóg pracovných šiat
šiat na ten večer

budeš nádherná
zhrbená nad hrobľou
dieťa ti pripomenie zmysel
očami si premeriaš nebo
a vzdychneš:

nepredstavovala som si
tmu - predsa len žiadne svetielko
nahmatané s istotou
sa nedá odovzdať
cez prsty

III.

úpenlivo ťa prosím o to prvé
čo mi ponúkaš:
zdravie a dlhý život
a predsa musím myslieť na to posledné:
uvidieť ťa

žiarivú úžinu očí
jarčeky vďačných sĺz
sľubujem: nebudem odpočívať
je toho toľko čo som nestihol
prepáč mi

dostatok síl
čerpal som z tvojho prameňa
na čistinke tu neďaleko
kríža z liatiny medzi stromami
ktoré si mi tu nechal

už keď sa zjavil
nenechal nikoho na pochybách
že si už nikdy nepomyslím
ako predtým:
som iba človek

IV.

myslím stále na to isté
viesť vojnu nie je jednoduché
talent sa prediera na povrch
jazera ktoré sa skrýva
v každom

žblnknutí - vlnke
kameň dopadol a klesá
to je ale štrkovisko!
toľko betónu!
ty moja lúčka!

spasená ovečkami
roztrhaná vlkmi
a predsa tu je
už sa neutají v dvojzmysle
oči - uši

tá istá pustatina
v lese za panelovým domom
na obrazovke v susednej izbe
na parapete pod plastovým oknom
pochopil som z prvých riadkov