V objatí depresie ( Beznádej ľudského vedomia )

Neviditeľné jazvy v mozgu

bolia nepretržite a bez ustania

stále sa opakuje

ten istý fragment deja vu

Ryhy po nechtoch na stenách

stopy zbesilosti odtlačené

v prehnutých matracoch

a v zrkadle

Každý nový pohľad týra myseľ

každý pohľad opakuje film

na pokraji šialenstva

vo dverách agónie

Niet cesty späť z pekla

len tu kvitne nádej budúcnosti

len tu sa dá nájsť

pokoj duše 

Ale čo je peklo v našom svete

otázniky masy nad smrťou

či len útek za slobodou

so železnou guľou 

na nohách