Kameň lásky.

Dnešný deň bol na to ako stvorený. Slniečko krásne svietilo, a mala pocit, že aj ľudia sa na seba akosi viac usmievali. Zrejme aj vďaka tomu nabrala odvahu.

V dlani zvierala ružový kameň. Bol vo veľkosti ping-pongovej loptičky. No nebol to iba taký obyčajný kameň. Vyžaroval zo seba niečo zvláštne, ba priam až mystické.

Kúpila ho iba kvôli nemu.

Z hlboka sa nadýchla a vošla do predajne s CD.

Stál tam.

Ako veľa krát predtým.

Mladý chalan so strapatou hrivou a tými najkrajšími očami na svete.

Vyzeral presne tak, ako si ho pamätala. Bodaj by nie, každý piatok ho stretávala v tejto predajni, pri to istom stojane s CD.

Aj dnes tam bol. Stál zaujato so slúchadlami na ušiach a okolitý svet očividne vôbec nevnímal.

Kameň pevnejšie zovrela v dlani. Nabrala odvahu, postavila sa pred neho a usmiala sa. ,,Ahoj!“

,,Čo je?“, vyhrkol na ňu.

V tej chvíli ju opustila všetka odvaha. Kameň jej vyklzol z dlane. V momente sa zvrtla a vybehla z predajne na ulicu. Netúžila po ničom, iba splynúť s davom, prepadnúť sa pod zem.

V tom ju ktosi chytil prudko za rameno. Otočila sa. ,,Počkaj, prepáč ak som ťa vyľakal, nechcel som, ale bol som taký zaujatý, že som sa ťa normálne zľakol. A zrejme aj ty mňa!“, usmial sa previnilo.

,,Stratila si niečo. Je to tvoje, však? Pekné. Kameň lásky, ruženín. Vieš, trochu to poznám. Aj moja sestra sa venuje takýmto somarinám, teda, prepáč, nemyslel som to tak. Ale som tomu dal. Kvôli mne dostaneš skoro infarkt, a teraz tu trepem hlúposti!“ Usmial sa na ňu.

Krajší úsmev v živote nevidela.

,,Ale rozbil sa pri páde, na dve časti“, otvoril dlaň a na nej ležali dve rovnaké polovice ružového kameňa.

Uprene jej hľadel do očí. ,,Vieš, že máš krásne oči? Tancujú ti v nich také malé šibalské ohníčky.“

Pocit neistoty sa pomaly strácal.

,,Môžem ťa pozvať na kolu? Ber to ako odškodné za spôsobený šok a aj za ten kameň.“ Až teraz si uvedomil, že ho ešte stále drží na dlani. ,,Na, vezmi, a ak dovolíš, tú druhú časť kameňa si nechám pre seba. Môžem?“

Prikývla.

Rozbil sa kvôli mne a kameň lásky predsa potrebuje dvoch, nie jedného majiteľa.

Žmurkol na ňu a do dlane jej vtisol kameň. Kameň lásky.