Zabúdam

Zabúdam akosi pričasto

    moje veci zbiera tieň

      potichu schovávam i to málo

Zabúdam akosi pričasto

   moje bozky zbieraš ty

      pretože už len tie.. zostali

Zabúdam akosi pričasto

    pomaly i na to, ako sa volám

      ale to nie je podstatné pokým dýcham

Zabúdam a zabúdam

    a nie je to ani chorobou ani úmyslom

      je to len bolesť ktorú hádžem z mosta

A nie raz premýšlam že z neho skočím

    život bez lásky a priateľstva

      tá bublina raz či tak praskne

Až potom prídeš ty a povieš

    že to bolo všetko inak a život vyhasol

      úplne zbytočne.. tak ako i začal.