Otáznik úteku

obklopená otáznikmi

ktoré sa hadia po spánkoch

neschopnosť spáliť v biely plameň

myšlienky možností

limitovaná nekonečnosť otázok

strácajú kontakt so životom

prach láme lúče

v jeho miniatúrnej existencii

bezvládne a malátne

sa kyprí telo na stoličke

s hlavou obklopenou priateľmi

v kúte samoty

denno-denne

modré svetlo ubíja

iskričku vo vypúlených oknách

a tlmene odráža skutočný svet

vždy to isté miesto

pod storočiami ukrytá

je sloboda v hlave

slabou morzeovkou volá o pomoc

až keď asfaltové nebo padne

a apokalypsa nakazí nás

útek už nebude otázkou

ani riešením