Nič nehľadám bez určitého cieľa

Bez rozhliadania. Všetko je presné. Všetko je plné života. Toho detského, pútavého života, ktorý svojimi kresbami dokáže zachytiť.

"To je úžasné," poviem, a sadám si vedľa nej. Usmeje sa. Chytím ju pevne za krk, stisnem ruku o niečo viac a do očí jej vhŕknu slzy. Ale stále sa usmieva. Pustím ju a začínam ju bozkávať na ruky, na krk.

Usmieva sa. Dlho ju bozkám na ústa. Hodím ju na posteľ a vytiahnem svoj úd. Prstami jej odhrniem jej nepatrné nohavičky a pomaly do nej prenikám.

"Zabi ma," povie.

"Vážne chceš aby som ťa zabil?" Opýtam sa a úplne sa do nej zaborím.

"Áno, zabi ma," povie.

Nahmatám jej rukou krk a znovu ho silne stisknem.

"Ty kurva!" Poviem. Škrtím ju a zároveň do nej prenikám. "Si dobrá maliarka, dobre kreslíš, ale musíš sa naučiť..."

"Au," povie.

"Zdochni," poviem a cítim ako sa mäkko rozpúšťam medzi jej nohami.

Chvíľu ostávame bezvládne ležať. Bozkávam jej studenú ruku. Ona sa hrá s mojimi vlasmi.

Vstávam. Upravujem si košeľu. Ona si zhrnie šaty a sadne na okraj postele.

"Pozri, " poviem "nechceš sa so mnou prejsť?"

"A kam, zlato?"

"Len tak."

"Tak dobre."

Všetko je dokonalé nič nehľadám bez určitého cieľa.