koniec.

Jej slzy ako hurikán slov

Ničia všetko 

Pred sebou aj v nás

Keď všetkom bolo dobrom

A všetko sa stáva zlom

 

Pamatám si chvile

Keď sa bezhlavo smiala

Na všetky strany a na všetky tváre

Ktoré tak zmätene

Skrývala v sebe

 

A ja som na ňu hladel

S obdivom a tuzbou

Ze raz objavim to jej neutichajuce tajomstvo

Zvane pritazlivost

 

Nechal som sa nou ohurit

Schovala ma do tašky 

A ja som sa nechal niesť

Do tajov jej usmevu

Ziariacich vsade vôkol 

 

Dnom za dnom

Citil som smrt demonov

Zijucich vo vnutri

Ako su niceni 

Prstami nehy 

 

Prosil som ju 

Nech mi hovori

O jej zivote 

A vsetkom co jej zmysel

Davalo a bralo.

 

Basnik som bol

A basnikom aj budem

Pocitmi sa riadim 

A davam im silu 

Stracat sa vo svete

 

O nej vsak vedel som

Ze vasen je jej zbranou

Tak nech utoci na mna

V plnej zbroji

Ja nechám sa poraniť.

 

Teraz len tupo pozerám

hovorím si

Pri svetle mobilu a 

Nejakých zvukov detskej rozpravky

Hrajucich podomnou

 

Ako mal som mincu obratit

Ked este letela vzuchom

A nie ked dopadla 

Marne sa snazit

Nechtami ju pretočiť.

 

Blika tu svetielko

Neviem kam sa skor pozriet

Ci do minulosti

Pritomnost

Alebo smer buducnost?

 

Dalsia z milionov

Otaziek v mojej hlave

Kam a ako?

A prečo vôbec niekam ,

Keď nemožem nikam.

 

Strácam sa,Viac a viac

Ako kedysi keď som 

S nočnými lampami do postele líhal

A vstával keď zazvonil sprostý budík,

Len o pár sekúnd ako som zaspal.

 

Sral som na úsmev

Na ľudí,na dni,

Na noci,na bolesť,

Na šťastie. A vlastne 

Na všetko čo dáva zmysel.

 

Odišla,

Raz,navždy?

Odišla ako nejaká predtým 

Nejaká ako ona nepríde.

Nikdy,nesmie.

 

Miloval som ,

Blížil ,

Ranil i stránil

No otočiť,

Sa už nedokážem.