Drahé diťa
Spisovateľ/ka: Dusky 44 | Vložené dňa: 13. apríla 2014
http://citanie.madness.sk/view-47129.php
http://citanie.madness.sk/view-47129.php
Drahé dieťa
Jasný pohľad jej modrých očí
Ako anjel sediaci na okenici
Má ústa sťa bárka na prahu smrti
Pleť ju zahaluje do bieleho závoja jasmínu
Díva sa, premýšľa, vníma svoje okolie
No jediné, čo pre ňu navždy cenné zostane
Je len náruč plná vľúdnosti
Náruč plná lásky
Počúva, sníva, vníma hudbu zo starej pásky
Obohratej snáď tisíckrát, tisíc a jeden
Načúva krutým slovám pravdy
Rozplýva sa jej krehký sen
Priestorom preletelo tiché povzdychnutie
Čo ak život sám stal sa len sebcov klamné zdanie?
Chvejúci dych nasiakol korenistým dymom sviečky
A myšlinky večnej vraj naivnosti rojkov
sú pravými dielikmi Rubikovej kocky?
A ona sama sediaca v kresle posiatom
stovkami drobných kvetov z červeného saténu
je len obyčajným bez duše žijúcim tvorom
plným ľahostajnosti k svetu?
Koľko zmätku ešte prinesie samota?
Všetky tie drobné púčky v záhonoch sveta
Hojdajú sa v pochybnostiach, v otázkach neurčita
Ich ubolené hlávky klasajú pod ťarchou mučivého nepoznania
A chýlia sa k láskavej hrudi nášho umenia
Umenia byť a všetko prijať
Umenia žiť a nič neľutovať
