Upír sa vracia

„Už sú to dva mesiace, od toho večera,“vzdychla si medzi rečou právnička Martina.

„Zase začínaš s tým prezlečeným chlapom za upíra,“vyhŕkla Martinina kamarátka.

„Ja viem, viem, že to je sprostosť, ale bolo to také skutočné,“nedala sa Martina.

„To je už toľko hodín, už musím ísť,“ vyhovárala sa najlepšia kamarátka, ale v skutočnosti sa chcela vyhnúť tomuto bizarnému rozhovoru.

„No, dobre choď, ale nabudúce stačí povedať,že sa o tom nechceš baviť.“

Martina zaplatila účet za kávu a išla domov autom.

Prišla domov, prezliekla sa, poupratovala a išla si umyť zuby zubnou pastou TUTTI-FRUTI !!!!! Potom išla spať.

V noci sa strhla zo sna, mala zlé tušenie.

Martina vnímala izbu všetkými zmyslami.

Ticho.

Tma.

Zrazu kroky.

Hlas.

Úzky pás svetla vychádzajúci z otvarajúcich sa dverí.

Niekto vošiel do izby.

Zrazu výkrik, priškrtený výkrik.

A začal sa boj o holý život.

KRV samááá KRV,

CHLPI lietajú vzduchom,

KRV samááá KRV,

ČREVÁ lietajú vzduchom,

KRV samááá KRV,

KOSTI lietajú vzduchom,

KRV samááá KRV,

KRV samáááááá KRV

Prvé slnečné lúče osvietlili izbu právničky. V strede izby ležalo ženské telo. Ležalo v obrovskej mláke krvi. Z úst jej trčalo hrubé črevo. Pri jej hlave bola ďalšia hlava, ale bez tela, ktorá len tak náhodou bola včera s Martinou v kaviarni. Ženské telo otvotrilo oči, oblizlo sa a vycerilo zakrvavené očné zuby. Pozrela sa vedľa seba.

Vtedy zhíkla: „To nie je možné, to nie je pravda,nie to nemôže byť pravda...

...tá prekliata krv sa zrazila! Čo ja budem teraz jesť?!“