Lesk alegórie minula
Spisovateľ/ka: Dusky 44 | Vložené dňa: 13. apríla 2014
http://citanie.madness.sk/view-47130.php
http://citanie.madness.sk/view-47130.php
Lesk alegórie minula
Pomsta času
Duch starých čias vkradol sa ku mne
By zapálil v chladnej hrudi iskierku nádeje
Šepkal mi o lesku alegórie minula
O striebornom plátne svojho života
Šepkal o večeroch v swingujúcom rytme
O pánoch gentlemanoch rozprával tak vtipne
Keď v dverách zjaví sa gentleman
A úmyseľ tajný prezradí pohľad naň
Že rozkošná ste, pomyslí si a štíhla jak laň
Čierne blatníky motorového tátoša
Stočené sťa škrupinka záhradného slimáka
Cigaru zahasil už pred bránou
Nepatrí sa bafkať pred dámou
Zavše klobúk z hlavy zloží
Do zamatovej rukavice krehkú dlaň vloží
By svojimi teplými perami roztopil v srdci ľad
A najavo dal, že má Vás rád
Vtedy večer rozsieval oplzlosť i ľahkosť snov
Ten galmour sediac rozčapený na tróne zázrakov
Ukazujúc svetské texty darebákov
Tie, čo načmárali špinavé ruky sŕdc zlodejov
V tých dobách usmieval sa na nich svet radosťou
Netušili, že lietajú privysoko nad zemou
Tak hovoril hodín pán
Vôkol krúžil spomínal
No kamennú tvár zachvátil náhly žial
Pre miznúci dávny raj
Šíri obzor zatienili bozky smrti
Pripomenúc vôňu ručičiek minút zrady
Pre ňu padli jeho vnuci
A v záhrade dnes vyjú vlci
Však ako najstrašnejšia zjavila sa nenávisť
Spálila všetko, čo nemohlo ujsť
Láska,láska,láska
Zotrváva v duši jeho čiernych sutín
Rozpadáva sa na jemnú hmotu a prach
Niet záchrany pred tou skazou prichádza strach
Videl už hrôzy svojej doby
Pocítil už neprávosti zbraň
Teraz však musí čeliť nepriateľovi najväčšiemu
Tomu, čo hovorí si Čas
