Bezdomovec
http://citanie.madness.sk/view-4753.php
Volali ho maliar. Občas polihoval s nimi pri Tescu pod stromom, no málokedy tam spal.Väčšinou ho pritúlila nejaká opustená žena. Bol to šmrncovný bezdomovec s inteligenciou v očiach.
Keď si ostatní popili a zaľahli na špinavú trávu, kde si rozostreli staré kabáty, fľakaté deky, igelitové vrecia a podobne, on povyťahoval z vreciek maliarske potreby, zopár túb, nejaké štetce a pohárik. Farby riedil pivom. Začal maľovať a pri maľovaní nepovedal ani slova až kým neskončil.
Na maliarskom plátne väčšinou boli stromy s dlhými suchými konármi, na ktorých sedeli vtáčie dravce so zahnutými zobákmi a číhali na korisť. Obrazy predával pred Tescom za pár desaťkorunáčiek. Ponúkla som mu päťstovku.
"Ó nie, milá pani, to nemá takú cenu, vám urobím iné, príďte zajtra."
Rozmýšľala som, či tam ísť , či nie, veď stretnutie s bezdomovcami nie je dvakrát príjemné. Nakoniec som sa rozhodla , že ho nesklamem a do Tesca pôjdem. Ako som prichádzala pred budovu Tesca rozvinul svoje maliarske plátno a na ňom som bola ja. Už to neboli ponuré tmavé farby. Bola tam žena so širokým úsmevom a príliš modrými očami. Za chrbtom sa jej v slnku kúpali výškové budovy. Bolo to naše mesto a v ňom moja tvár.
"Pekné", povedala som a podala som mu päťstokorunáčku.
"Mne sa ale viac páčia vaše stromy", hovorím mu.
"Tie musím maľovať, potom mi je ľahšie na duši", odpovedal. Otočil sa mi chrbtom a vstúpil do predajne.
V byte mi visí obraz od bezdomovca, ktorého volajú maliar.
Ešte sa vrátim a kúpim si jeho dravce na stromoch.