Názov príspevku

Kráčaš riedkym podvečerom
obkračovaný mestom
listuješ vo fasádach
už si nespájaš duše s osudom
PET fľiaš
stretáš ženu ktorá ti navodila pocit lásky
chceš si myslieť že aj ty si
že si niekde odtlačený
pre väčšiu časť reality však nemáš svedkov

pozoruješ mitózy slnka
od jedného si odpaluješ cigaretu
ťaháš
za kratší koniec
od fabrík rozbiehajúce sa vedenia
zahrávajú sa s ohňom na horizonte
najhoršie je že sa na sklonku mesta trhajú oblaky
ako odporná chuť sa klamať
že z posekaných sekúnd a predmetov
sa dajú poskladať ekosystémy