Volanie divočiny

Spisovateľ/ka: Marylben | Vložené dňa: 3. júla 2014
http://citanie.madness.sk/view-47777.php
Horšie nejestvuje

Piatok 13. máj

Som Sandra, teší ma. Píšem svojmu novému Facebookovému objektu. Volá sa Adam. A vyzerá štýlovo a super. Proste je pekný a to mi naozaj stačí. A ďalšou skvelou správou je, že je nezadaný. No čo viac mi treba. Stačí ho len prilákať, takého mladého zajačika a chňappp je môj. Práve som klikla na jeho profil a musím uznať, že je to naozaj zaujímavý človek. Má rád ryžu, čo je skutočne podstatná informácia pre môj vývin. Ďalej o sebe píše, že je génius v počítaní na kalkulačke a chová rybu, ktorá sa volá Ryba. Fakt si cením tieto poznatky.

Piatok 27. jún 06:30

Čau Joži,
S radosťou ti oznamujem, že je koniec školského roka. Celý rok sa teším na tento deň a dnes je tu. Pred pár minútami, som vstala a nakopla som si palec do skrine a dokonca, som sa buchla hlavou do políčky, pri vyberaní sukne zo skrine. Vravím si „nevadí". Pokračovala som v mojej púti do kúpelne, kde som dúfala, že začnem svoj skvelý deň pozitívne. No bohužiaľ tam máme zrkadlo. Ťažko sa mi to hovorí, no musím sa ti priznať Joži.
V zrkadle som si všimla, že na čele sa mi spravila hrča. Zraz s políčkou robí svoje. Nevadí, často si hovorím že všetko zlé, je na niečo dobré. V tej chvíli som si spomenula, že dnes večer idem s mojím „novým objektom", Adamom chcem stráviť večer.
Neviem ako to zvládnem s takým ksichtom. No OK..
Vyriešila som troškou make-upu, učesaním hniezda a konečne som sa vydala na dobrodružnú cestu do školy.
Dobrodružnou ju nazývam preto, lebo sa mi stala čudná vec.
Otvorila som bránku nášho plota a vykročila som na cestu.
To bolo ešte normálne, no ďalej sa mi to také bežné fakt nezdalo..
Proste som kráčala po ceste ako bežný žiak našej školy a v ruke som niesla obal na vysvedčenie a bombonieru pre učiteľku, ktorú som išla zjesť na záchod, počas príhovoru riaditeľky. Ale to vôbec nie je podstatné. Vráťme sa k ceste do školy.
Vykračovala som si ako Janko Hraško a čírou náhodou ma napadla okoloidúca mačka. Nemala oko. Bola sivý a na hlave mala pásik ružového melíru, čo na mačke vyzerá dosť čudne. Väčšinou sa mačky ľudí boja ale táto vypila asi purovú vodu alebo čo.
Z úst jej tiekla čudná pena. A to čudo do mňa začalo štekať. Netušila som že mačky niečo také dokážu, no realita potvrdzovala, že asi áno. Najprv som si to nevšímala ale už keď ma uhryzla tak ma to fakt naštvalo! Môj hnev sa prejavil útekom. Po pätnástich minútach som sa jej konečne zbavila a prišla do školy neskoro...

 

 

 

 

 


Asi som vás nezoznámila s Jožim. Je to môj denník. Nazvala som ho tak preto, lebo som uznala za vhodné, dať také meno denníku, ktorého predný obal obsahuje ilustrácia ježa s vypúlenými očami. Fakt nechápem ako môže niekto takéto niečo navrhnúť. No žiaľ, dnešná moda presahuje hranice našej mozgovej obmedzenosti. Tento denník si naozaj cením, pretože som ho dostala od babičky. Zapisujem si tam všetko, čo uznám za vhodné. No v mojom živote je nespočetné množstvo udalostí, ktoré si tam ani nestihnem zapísať. celkovo môj život je zvláštny. Mám 14 rokov a všetci ma berú za dieťa. Nepochopím človeka, ktorý kúpi takej vyspelej žene ako som ja, ružový gauč do izby. Je to môj oco.
Teraz vás uvediem do reality..
Moji rodičia sú mimozemšťania, ktorí sa pohybujú v mojom teritoriu. Ako som už spomínala myslia si, že som decko.
Zariadili mi ružovo bielu izbu, v ktorej je jedno veľké francúzske okno, ním sa dá ísť na malý balkon. Steny sú samozrejme pastelovo ružovej farby. Vedľa okna mám veľkú bielu posteľ s ružovými perinami a plyšiakmi. Vedľa postele je biely nočný stolík no žiaľ zásuvka v ňom je ružová.
Potom nasleduje ďalšie okno, ktoré už nie je veľké. Je úplne maličké a je vo výške môjho pracovného stolíka. Takže keď sa učím, akurát sa pozerám na idúcich ľudí po ceste. Večer, keď zasvietim svetlo a sadnem si za stôl, nevidím nič ale ľudia z vonka vidia zasa mňa - iba hlavu, musí to vyzerať čudne. Kľudne môžeme nazvať toto okno geniálnym, pretože ho navrhovali moji starostliví rodičia - nechceli aby sa mi pokazil zrak. Chcú mi zničiť život, koho tam vonku pri pohľade na mňa zaujíma či sa mi kazí zrak alebo nie? - jednoducho sa zasmejú. O čom ani nepochybujem, pretože moja fotka je uverejnená na Facebooku. Na fotke je noc, všade je tma iba v jednom okienku sa svieti, v ktorom je ukrytá malá učiaca sa hlava - ja. Občas som menší terč zábavy.
„Pracovný stôl" má z pravej strany šesť zásuviek a z ľavej strany tri veľké. Na zásuvkách sa strieda samozrejme ružová farba s bielou. Vedľa tohto stola je už roh steny a izba naberá tvar akože štvorca. V rohu mám kvet - umelý kvet. Mama vraví že ak chcem mať v izbe kvety, tak iba umelé, pretože živé sú vraj v noci nebezpečné. A tak, mi kúpila kvet, ktorý vyzerá ako vytiahnutý z kontajnera. Má to byť akože napodobenina palmy, ktorá siaha do výšky približne pol metra. Vždy keď sa na ňu pozriem, je mi ťažko.
Ako som už spomínala, moja izba je jeden veľký štvorec. Oproti „pracovnému stolu" sú dvere do môjho „barbie kráľovstva". Pri vchode do mojej izby vám udrie do očí to slávne malé okno, ktoré som už spomínala. Po ľavej strane od dvier si môžete všimnúť moju najbigmega skriňu. Je obrovská a zaberá veľkú časť mojej izby. Siaha od zeme až po strop. Tvoria ju tri veľké zasúvacie panely, ktoré do seba zapadajú. Na strednom z nich, je obrovské zrkadlo - jediná vec ktorú v mojej izbe milujem. Dva vedľajšie panely sú samozrejme ružovej farby. Medzi skriňou a posteľou je biely koberec, ktorý je vlastne čierny - troška som ho zašpinila. A aby som nezabudla na záver popisu to najlepšie. Sú to závesy na okne. Závesy sú ružovej farby a sú na nich nakreslené BARBIE, občas sa na nich objavujú ružové srdiečka a základné veci tejto detskej značky, ako napríklad rúž alebo kabelka.. Nikdy, nikdy skutočne NIKDY nezavolám svojho priateľa do mojej izby! Ak by videl level pokročilosti mojej izby, znamenalo by to len jedno - rozchod. Moje priateľky majú úplne normálnych rodičov, no u nás doma je to divočina. Častokrát uvažujem nad..
„Sandra, miláčik, poď sa navečerať!" prerušila ma v mojom tuhom rozmýšľaní mama. „Už prídem" odpovedala som a vybrala sa na cestu do kuchyne.
Keď som tam prišla kuchyne, sedeli tam všetci členovia našej rodiny. Mama a oco, ktorí na mňa civeli s vyškerenými zubami. „Chcú ma vykrmiť" mysliac si túto myšlienku pokračujem k stolu, ktorý je zaplnený všemožným jedlom. Mama pracuje v reštaurácii a rada vyvára. Je veľmi talentovanou kuchárkou. Získala množstvo ocenení od rôznych ochutnávačov a kritikov. Jej reštaurácia je známa v celom meste a chodia do nej významní a prachatí ľudia, rôzni predsedovia, šéfovia, podnikatelia a konajú sa tu tiež rôzne pracovné stretnutia a večierky. Čiže mama je vlastne kuchárkou a podnikateľkou naraz. Má dlhé tmavé vlasy, ktoré jej siahajú nad zadok, má štíhlu postavu a vypracované ruky. Jej jej zelené oči - momentálne pozerajúce sa na mňa sú celkom milé. Rada tancuje, za mlada chodievala na kurzy Latinskoamerického tanca a práve tam spoznala oca. Oco je učiteľ hudby doteraz. Vyštudoval vysokú školu muzických umení a tanca. Pred sedemnástimi rokmi bol hlavným inštruktorom kurzu, ktorý si zvolil za partnerku práve mamu. Romantické nie? Najprv tancovali akoby nič a potom sa do seba zamilovali. Potom nasledovali priateľské stretnutia a neskôr začali randiť. Oco bol v tom čase určite sympaťák. Doteraz je celkom feši. Má hnedé oči a tmavé vlasy. Na tvári sa mu sem-tam objavujú pehy. Niekedy keď sa na mňa zahľadí, pripomína mi psa. Vyzerá trochu ako Gaston - pes našich susedov. Mama mi hovorieva, že je doteraz hrdá na to, akého má fešáka. Verím, že bol alebo možno je pekný, no keď to vychádza z jej úst je mi ťažko.. presne tak ťažko, ako keď sa zadívam na umelú palmu v mojej izbe.

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
5 bodov
Musím uznať, že som sa riadne pobavila. :D Vtipne popisuješ udalosti, tá mačka ma dostala, potvora jedna. Ale odporučila by som trochu povyhadzovať niektoré vety. Myslím, že by celkom stačilo dvomi-tromi vetami popísať ružovú izbu a tým to hasne. Aby čitatelia nezačali preskakovať podrobný opis izby, nábytku, okien... Ešte tam, kde Sandru volá mama jesť, by sa mi viac hodila jej odpoveď: "Už idem!" mesto "Už prídem!" A čo ten Adam? Dúfam, že bude aj pokračovanie. ;)  
Spisovateľ/AutorRaniya Pridané dňa9. septembra 2014 12:38:01
5 bodov - odporúčam
Mohla by si to trochu upravit, co sa tyka struktury- odseky, atd. Tema je super, co to kusnutie??? Vsetko je ok, urcite pokracuj dalej. :D  
Spisovateľ/AutorMageva Voan Pridané dňa3. septembra 2014 09:01:44
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8