Benjamín

Mladému Benjamínovi sa pri prvom zahrmení rozjarili oci. Zahrmenie totiž implikovalo zablysnutie a prázdne flaše v stodole cakali na naplnenie, z ktorého potom malo vyplynút naplnenie aj pre Benjamína.
S nepremokavou capicou na hlave a šarkanom v ruke prebehol Benjamín v lejaku z domu do pristavanej šopy s otvorom na streche. Napochytro vyliezol po rebríku a uvolnil papierového vtáka do letu. Vták vlietol s papierovou naliehavostou. Benjamín sotva stacil odvíjat špagát s vpleteným medeným lankom. Ked dosiahol výšku asi 200 metrov, pomaly zostupoval cez otvor na streche do vnútra šopy. Benjamín ju žartovne nezýval elektrošopa, pretože bola plná prázdnych leidenských fliaš, ktoré si nechal na dobierku poslat až z dalekého Leydenu v krajine veterných mlynov a radodajných dievcat. Americké dievcatá neboli až také prístupné, teda aspon nie v case, kedy sa odohráva tento príbeh.
- Holandania sú progresívni a nie Americania. - nahlas zamrmlal sám pre seba.

Z konca medeného lanka sršali iskry a flaše sa nabíjali v pohode.
Benjamín mal pri tejto cinnosti na rukách hrubé kožené rukavice, odkedy ho to asi pred dvomi mesiacmi poriadne jeblo o zem.
Dobrých 15 minút bol v bezvedomí, avšak stálo to vlastne za to, pretože prvé, co po prebudení zaostril, bola krásna tvár pehavého dievcata s ryšavými vlastmi zapletenými do slušivého chvosta menom Sara, totiž dievca sa volalo Sara, nie chvost.
- Ako sa volá tvoj chvost?- opýtal sa ešte otapený Benjamín.
- Môj chvost? Ja nemám chvost. - zacervenala sa Sára.
- To neva, ja som Benjamín. - povedal Benjamín a posadil sa.
- Sara. - vraví Sara.
Boli si sympatickí ak nie viac.

Bolo po búrke. Benjamín si stiahol rukavice a pedantsky lepil na nabité flaše nálepky s nápisom:
Blýskavica, rocník 1726. Na menšie pollitrovky nalepoval cedulky na ktorých bolo úhladným písmom napísané: Búrkovica. Len tak bez rocníka, tie boli totiž urcené na bezprostrednú konzumáciu.

Benjamín práve prilepoval poslednú etiketu, ked do elektrošopy nakukla Sara.
- Ahoj. - povedala a nedalo sa poznat, ci sa pýri, pretože mala tvár dost pehavú. Ale krásnu.
- Nazdar, pod dnu, ochutnáme.

Sara nesmelo vošla a ostala stát pri dverách.
- Zavri za sebou dvere, dobre. - povedal Benjamín a z police vzal dva malé šamprlíky z krištálu.
Potom otvoril pollitrovku, ktorú len pred pár minútami zaštuploval a nalial. Z hrdla sa modrasto zaiskrilo a iskrenie sa prelialo do pohárikov.
- Obrát to do seba. - povedal.
Sara do seba obrátila obsah poldecáka. V ociach sa jej zaiskrilo, bradavky sa rozcrtali pod vlhkou blúzkou.
- Daj ešte jeden.
Za chvílu bola flaša prázdna a medzi Benjamínom a Sarou zacali preskakovat iskricky, ktoré zanedlho prerástli do modrasto fialovej koróny. Sara cítila ako sa jej ježia chlpky na celom tele a vôbec neprotestovala, ked jej Benjamín zacal vyzliekat blúzku. Jeho dotyky ju kopali po celom tele. Atmosféra v stodole bola elektrizujúca.
To, co nasledovalo najlepšie vystihuje spojenie "kopulacná explózia". Nenormálny rekombinacný sex, po ktorom sa Sara nemohla nedostat do druhého stavu tretieho druhu.

O pár mesiacov sa vzali a Sara mu porodila trojcatá. Tri dievcatká neustále pobehujúce po byte akoby prehltli duracelky a demolujúce nábytok dávali mladomanželom poriadne zabrat.
No vecer si líhali do postele štastní navzdory únave. A ked mali chut, tak si dali pohárik, ktorý ich vždy spolahlivo prebral k životu.

Norbert X, 26. júl 2008