Zápisník večnej študentky X

Po dlhšej prestávke sa vrátim trochu k pokru. Jednoducho ženy poker veľmi hrať nevedia, mňa nevynímajúc. Netreba si namýšľať viac, pretože štatistiky o tejto skutočnosti dávno vedia.
Avšak dnes som hrala s jednou veľmi sympatickou osobou, fakt pekná, trochu snedá žena. Krásny obrázok, veľmi imagový. Nezvyknem si nijak komentovať spoluhráčov. Načo aj, každý sme nejaký. Ale pri nej musím urobiť výnimku. Ozaj sa hodí medzi profesionálnych hráčov. Baretka na hlave, čierne okuliare na nej. Vyzerá byť veľmi slušná, keďže si okuliare nechala na nej, a nemaskuje sa, aby neviem čo. Asi aby sa odraz kariet z nejakého uhla nezobrazil na sklách. Možno áno, možno nie. No proste, tá žena to vie hrať. Zázrakom som síce vyhrala, považujem to skôr za náhodu, pretože poznám svoje chyby, a keby veľmi chcela, tak by ma porazila. Moja fotka s bielou kráľovskou ľaliou za ktorou hrám, pripomína skôr prváčku, ktorá blahoželá na konci školského roka svojej triednej učiteľke. Pretŕčať sa na pokrovom poli s kvetinami... No čo, sranda. Zaspávam, a začnej sa smiať, ako sa mi podarilo trochu zahrať a ešte k tomu s takým imidžom. Poker beriem ako super zábavu. Pokrový imidž dnes porazenej hráčky sa vznášal nad mojou hlavou dávno po hre, keď som už mala spať. Vyzerá ozaj dobre. Hodila by sa na hru s rôznymi známymi menami pokru, ako sa hrať na facebooku o nejaké body, ktoré tak ľahko uletia. Neviem o koho išlo, avšak moja intuícia hovorí, že asi patrí k tým ženským výnimkám v pokrovej zručnosti, ktorá tomu rozumie.
Som fakticky šťastná, dosiahla som zlatú medailu, takú virtuálnu. Pred piatimi rokmi by ma to ani nenapadlo. Skvelý, fantastický pocit.

6.7.2014