Poďme hniť spolu!

Ako ukázať svoju ľavú tvár a vypýtať si facku v 12 riadkoch

Na začiatok vám chcem oznámiť, že som sa do toho nechcela púšťať. Keby to bolo na mne, všetko zostane v tom malom četovom okienku dole v rohu Fejsbuku a nikto, pravdaže okrem singapurských talibancov čo sa mi nabúrali do siete, sa o tom nedozvie. Keď už ale mám toľko voľného miesta, nedá mi sa neposťažovať. Chcem vysloviť hanlivé slová na krátku trvanlivosť pečiva, dnešnú dobu, dnešnú mládež, ľud, ktorý nevie gramatiku, nestabilitu virtuálnych vzťahov, neefektívnosť pokladníkov, vandalizmus zo strany učiteľov, kazivosť mliečnych zubov, lásku trinásťročných dievok, chlapcov oblečených a ostrihaných ako buzeranti, ľahostajnosť s akou pristupujeme k ekonomickej situácii v Narnii, klišé všetkých romantických sopľocucov, politiku, financie a podobne. Tomu všetkému: "Fuj." Samozrejme, do polovice vyššie uvedených vecí sa nerozumiem. Ale o tom by malo písanie byť. Schopnosť vedieť obkecať veci, ktoré máte naštudované len z Gúgla spôsobom, že z vás spadne na zadok aj Marika Gombitová(to bolo hnusné, ďakujem). Umelecké dielo vzniká z nevedomosti spisovateľa. Pokiaľ vás môj úvod nezdeptal , pozývam vás preskúmať veci, ktoré ma vážne ser..srdia. Poďte kydať so mnou.

PS: Upozorňujem, píšem radšej poéziu. Žiadosť o preklad do prózy mi posielajte na moju adresu. Ja to s radosťou prečítam a stratím.