Necropolis 1

Spisovateľ/ka: v3v | Vložené dňa: 20. augusta 2014
http://citanie.madness.sk/view-48011.php

Ulica bola dlhá a úzka, domy tu stáli len niekoľko metrov od seba. Pouličné lampy ju osvetľovali iba z oboch koncov, doprostred oranžové svetlo nedosiahlo. Nebolo na nej nič zaujimavé, všetky lavičky boli rozbité a zhrdzavené, na chodníku a po tráve sa váľali odpadky.

Na betónovom výklenku paneláku, vo výške piatich poschodí čupel tvor. Kúsok betónu bol dosť široký aby na ňom dokázal udržať balanc a pohodlne sa usadiť. Nebolo ľahké si ho všimnúť, jeho nehybná postava sa strácala v tme. Hoci stavba tela mohla napovedať, že je človekom, už dávno ním nebol. Jeho oči, ktorými pozoroval mesto, ulicu pod ním aj ľudí bytovke pred sebou, vonkoncom ako ľudské nevyzerali. Beľmo a zrenice boli čierne, dúhovky mali žltú farbu a v tme slabo žiarili. V noci videl rovnako ako za jasného dňa, aj keď v tme nerozlišoval farby. Rovnako citlivý mal aj sluch. Tieto zmysly patrili nemŕtvemu - ghúlovi. Bol dokonale prispôsobený na lov svojej potravy, ľudí, ktorých mäsom sa živil.

Prišiel sem za súmraku ale na lov sa vydal až po západe Slnka. Cez deň aj v noci mal dobrý zrak, oveľa horšie videl v šere. Okrem toho, bolo pre neho prirodzenejšie loviť v tme ako za denného svetla.

Túto ulicu si vybral zámerne, bolo to jedno z jeho obľúbených miest. Nachádzala sa ďalej od ciest, bola málo frekventovaná, no dosť na to, aby sa mu naskytla príležitosť niekoľkokrát za noc. Ďaľším dôvodom prečo to tu mal tak rád, bola pochybná povesť tejto štvrte. Dalo sa tu zohnať všetko od sexuálnych služieb, zbraní až po drogy. Jeho však nezaujimalo ani jedno. To, pre čo sem chodil, bolo čerstvé mäso, ktoré sa tu pohybovalo. Toto miesto prekvitalo zločinom, krádaže ani vraždy neboli ničím nezvyčajným. Ak tu niekto zmizol, už nikomu nechýbal.

Ulicou pod ním prechádzala mladá žena. Videl teplo, ktoré telo vydávalo v podobe bielej žiary, zachytával oxid uhličitý vydychovaný pľúcami, podobne ako komáre. Jej pach ho priťahoval, ak by sa na ňu chcel vrhnúť, teraz mal skvelú príležitosť. Ženské mäso predstavovalo väčšie lákadlo, pre jemnejśie svalstvo a menej šliach, cez ktoré by sa musel prehrýzť. Čakal už niekoľko hodín ale rozhodol sa ešte nezautočiť. Možno, ak počká, objaví sa tu vhodnejšia korisť. Pri všetkom hlade nesmel zabúdať na opatrnosť. Noc bola ešte len na začiatku, preto, keď nebude mať šťastie tu, presunie sa inde. Hladoval už niekoľko dní, čo sa ešte dalo vydržať. Zároveň však vedel, že to nesmie nechať zájsť priďaleko. Žena došla na koniec ulice a stratila sa za rohom.

Ghúl sa sa posadil na výčnelok a oprel sa o dom. Nahánať korisť je síce vzrušujúce ale toto je nuda, pomyslel si. Bolo zbytočné tu čakať prikrčený ako mačka. 

 Z rozmýšlania ho vyrušil ďalší človek. Muž, vysoký približne ako on, vek sa dal ťažko odhadnúť. Ruky mal schované v zelenej mikine, jeho krok bol pôsobil neisto. Nemŕtvy natiahol nosom vzduch. Necítil svieži pach zdravého tela ale choroby a chemikálie. Toto nebolo práve to, po čom túžil. Ale bola to korisť, skú hľadal. Po chvíli premýšlania sa rozhodol.

Zoskočil z priečky rovno na na trávnik. Takáto výška pre neho nič neznamenala. Prliblížil sa k mužovi, ktorý sa k nemu otočil. Zastavil a čakal čo sa bude diať. Bavilo ho zahrávať sa so svojími obeťami. Chlap zažmurkal očami, akoby sa snažil uistiť, či to čo vidí je skutočné. Určite si sprvu myslel, že užil priveľkú dávku a stvorenie stojace pred ním je iba výplod jeho mozgu. Reakcia sfetovaného chlapa ho nevyviedla z rovnováhy ale zaujala ho. Bol zvyknutý, že jeho obete sa dajú na útek alebo začnú kričať od hrôzy, neschopné akéhokoľvek pohybu. Ano, najviac si vedel vychutnať vydesený  pohľad človeka, ktorý si práve uvedomil, že čoskoro príde jeho koniec.

Nedalo sa povedať, že by ľudí nenávidel. Na to nemal dôvod. Boli mu ľahostajní aj keď ich potreboval k svôjmu prežitiu. Znamenali pre neho asi toľko, čo jedlo na tanieri. Keď lovil, nemohol do toho miešať city. Pripadalo mu prinajmenšom hlúpe, premýšľať o niekom ako ľudskej bytosti, práve keď mu trhal vnútorné orgány.

Už ho prestávalo baviť stáť a upierať svoje temné oči na toho nešťasníka. Ako myslíš, povedal si v duchu. Potom na neho zaútočil. Nepočínal si tak ako kedysi, keď sa iba vrhol na človeka a zožral ho na mieste. Naprv bolo treba korisť umlčať. Preto ho naprv udrel do krku, čim mu zlomil hrtan. Rozdrvil  mu chrupavku a zrazil na zem. Keď už sa chlap nezmohol na nič iné iba chrčanie, chytil ho za hlavu a odvliekol do tmy.

Zastavil uprostred trávnika a naposledy skontroloval okolie. Teraz ho už nikto nebude rušiť pri kŕmení. Nemŕtvy pustil chlapa, ktorý ešte stále žil na zem. Stále sa pokúšal nadýchnuť, tvár sa  mu skrivila do desivej masky. Rukami si zvieral opuchnuté hrdlo. Nemŕtvemu spod nechtov vyliezli čierne a ostré pazúry. Sledoval, ako sa jeho obeť pokúša zúfalo postaviť. To je ono, nech si myslí, že môže uniknúť.

Zaboril pazúry ich mužovi do tvráre a lačno sa zakusol do krku. Z tela sa okamžite začala valiť krv. Potiahol a neľudskou silou mu vytrhol šijový sval. Na jazyku cítil lahodné mäso a krv, ktoré jeho telo tak potrebovalo. Chvíľu si ešte kus potravy vychutnával, potom ju prehltol. S každým kúskom mäsa, s každou kvapkou krvi cítil ako mu telom prúdi nová energia. 

Opäť uprel zrak na telo ležiace na trávniku. Muž sa už prestal hýbať.

„Škoda… Myslel som si, že si stebou užijem viac zábavy.“ povedal viac - menej pre seba. Bolo to vzrušujúcejšie, keď sa obete bránili. Dodávalo to kŕmeniu sa nové rozmery.

Z poškodenej tepny stále striekala krv. Opäť sa vrhol k potrave. Zvuky, ktoré sa ozývali z tmy boli desivé. Neživý telo vyjedal s neprestaviteľnou rýchlosťou. V priebehu pár minút z neho zostala iba kostra, s výnimkou niektorých vnútornosti, ktoré sa zjesť nedali. Hlad pominul, teraz si pripadal ako znovuzrodený.

Teraz prišla tá menej záživnejšia časť - zbavenie sa toho, čo po hodovaní zostalo. Než sa pustil do odpratávania tela, prehľadal zvyšky mužovho oblečenia. Vo vrecku mikiny našiel niečo čo by ho mohlo zaujímať. Prsteň, vykladaný malými kamienkami. Určite ho niekomu ukradol, aby sa zaň nohol kúpiť peniaze na drogy. ghúl si ho schoval do vrecka. Zvykol si od svojích obetí brať suverníry, teda ak niečo pri sebe vôbec mali. Kosti a orgány vložil do igelitového vreca.  Odnesie ich do lesa alebo na iné odľahlé miesto, kde ich zakope. Nikto sa nedozvie, že tu niekedy bol.

 

1.

„Mohla by si sa trochu krotiť, nemyslíš?“

Miesnosť osvetľovalo iba tlmené svetlo lampy pri veľkej posteli. Na nej ležali dve telá, z ktorých zostali už len kusy svalstva a kože. Posteľ bola nasiahnutá krvou a telesnými tekutinami, krv z nej tiekla všetkými smermi. Pri posteli ležalo ďaľšie o niečo menej zdevastované telo, nad ktorým sa skláňnala mladá žena v červenom župane. Spod dlhých čiernych vlasov jej žiarili fialové oči ghúla. Ďaľším znakom, ktorý ju odlišoval od človeka boli predĺžené očné zuby, vďaka ktorým jej trhanie mäsa nerobilo žiaden problém. Kŕmila sa ako vyhladované zviera.

„Chcel by si snaď kúsok? Vieš, že je po sebe zbytky nenechávam.“ odvetila Evelína.

Andrej zostal stáť pri dverách, opretý o zárubňu.

„Vlastne, vďaka ale loviť som bol včera.“ venoval jej široký úsmev. Na rozdiel od iných ghúlov, jeho zuby vyzerali normálne, nechal si ich obrúsiť, aby sa mohol pohybovať medzi ľuďmi a nevzbudzovať pozornosť. Mal oblečené rifle a čierne sako, košeľu čiernej farby s modrými pásikmi si nechával pri krku rozopnutú. Nerád nosil kravaty, pripadal si v ních smiešne. So svojími hnedými vlasmi už dávno vzdal snahu niečo urobiť, rástli si ako chceli.

„Si tu príliš skoro. Obyčajne ti to trvá, kým sa tu objavíš.“ poznamenala s miernou výčitkou v hlase. Postavila sa a zaviazala si župan.

„Nechcelo sa mi tvrdnúť na chodbe len preto, že si slečna Evelína dáva hlavný chod. Či vlastne len začínaš?“ Andrej bol dokonale nad vecou. 

Kým jemu stačil približne jeden človek za mesiac, Evelína ich potrebovala najmenej troch. Jej hlad bol aj na nemŕtveho nezvyčajný. Bežný ghúl dokázal svôj hlad ovládať a vydržať aj niekoľko dní. V jej prípade by sa dalo povedať, že hlad ovládal ju.

Andrej musel uznať, že ak jej niečo išlo dobre, hneď po napchávaní sa, bolo to komandovanie ľudí v jej okolí. Evelína vládla ghúlom Bratislave jej okolí. Čiastočne to vyplývalo z jej pôvodu, obaja jej rodičia boli ghúlovia. Ako čistokrvnému ghúlovi sa jej dostalo väčšej úcty a spoločenského postavenia medzi nemŕtvymi. Ako však sam priznala, občas túžila vedieť, aké je to byť človekom.

„Ozaj, prečo som vlastne tu.“ Andrej sa odlepil od zárubne, z vrecka vytiahol niekoľko listov. „Už si začínam pripadať ako tvoja sekretárka.” odfrkol si. Jednotlivé skupiny v rôynych mestá si často vymieňali informácie prostredníctvom listov. Bolo to tak oveľa bezpečnejšie ako internet, ktorý sa len hemžil lovcami. 

Aspoň si na niečo užitočný, cukríček.“ zobrala si ich Evelína od neho.

Bože, už s tým zase začína, prevrátil očami. Vždy, keď začala niekoho oslovovať zdrobnenianmi, znamenalo to, že si ho omotáva okolo prsta. Kto je poznal, dobre vedel, kam je schopná zájsť. 

„Je už pôjdem.“  Andrej, ktorý vybavil čo chcel túžil čo najskôr odtiaľto odísť.

Evelína sa ho však len tak ľahko vzdať nemienila. „Čo chceš robiť dnes večer?“

„Pravdepodbne opäť skončíme s Maťom na šrot.” pokrčil ramenami.

„Naozaj by si tu nechcel zostať na noc?“ vošla mu prstom do vlasov „Je mi tu smutno.“

Andrej si vzdychol. „Až sa budem chcieť utrtkať na smrť, dám vedieť.” odvetil cynicky a zmizol vo dverách.

 

Vonku už bola noc, čas kedy sú ghúlovia aktívnejší. Predtým, než Andrej vyšiel von,  zmenil si oči, vďaka čomu vyzeral na nerozoznanie od ľudí. Dúhovka sa zmenila zo žltej na modrú, teraz vyzerali rovnaké aké ich mal, keď bol človekom. Takto sa nemusel cez deň skrývať ako väčšina ghúlov, hoci mu trvalo istý čas, kým zisitil, že sa to dá robiť a ďaľšie obdobie, kým sa svoje oči naučil ovládať. Nemŕtvych, ktorí vedeli takto zakryť svoje oči bolo málo. 

Na rozdiel od väčšiny sa nestránil ľudskej spoločnosti, žil medzi nimi, bez toho aby tušili, že nie je ako oni. Mnoho ghúlov sa cez deň skrývalo a ľuďom sa skôr vyhýbalo.

Pred budovou ho čakalo biele Lamborghini. Matej si krátil čakanie tým, že sa do volantu snažil vybubnovať rytmus pesníčky z rádia.

„Vidím, že si z toho vyviazol bej ujmy.“ privítal ho kamarát, keď Andrej nastúpil.

„Dnes sa mi podarilo výnimočne újsť skôr, ako mi začala rozopínať nohavice.“ odvetil.

Matejove oči boli červené, bol zarastený a večne dobre naladený. Bol trikrát taký široký ako Andrej, čo nebývalo u ghúlov časté.

Maťo si nasadil slnečné okiliare a naštartoval. „Už by si sa mohol zachovať ako chlap.“ neodpustil si rýpnutie. Vyšiel s autom ma cestu.

„Tá ženská je hotová mašina! Ak chceš, môžeš roznášať poštu ty. Keď sa ťa raz chytí, už ťa nepustí.“ varoval ho.

Zastavili pred prechodom na červenej. „A preto to nechávam robiť teba.” žmurkol na neho Maťo.

„Vďaka ti, kamarát.“ Andrej do toho vložil toľko irónie, koľko sa len dalo. „Keby som to vedel vtedy, odtrhol by som ti gebuľu.“

„Len snívaj ďalej.“ Obaja sa pri spomienke na minulosť zasmiali.

Ľudia na prechode sa pohli. Jedlo, opravil sa v duchu. Andrej sa nad sebou pousmial. Za ten čas sa naučil, že s ľuďmi by sa nemal zaplietať. 


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
A ja idem jak jediný truľo vždy na sucho bez oprav. XD Dačo sa mi v mojom programe pohnojilo a prestala tam fungovať oprava, tak sa snažím písať spisovne a bez chýb tak ako viem. XD Poviem ti, to si ešte nevidel tie chyby, aké si sem-tam zbadám v mojom. :D ...Ahá, Helix, zatiaľ som sa k nemu ešte nedostala, ale aspoň viem, o čom je reč 8D. Myslím, že som čítala len jednu kratučkú časť z tých novších Helixových diel :).  
Spisovateľ/AutorNsL Pridané dňa27. novembra 2016 18:11:18
Mne sa dlhé príbehy páčia, v krátkom rozsahu je ťažké pekne vystihnúť postavy, prostredie, spôsob života. Preto uprednostňujem tie dlhšie diela, keď ma zaujmú. :D No zatiaľ som ešte z Necropolis veľa neprečítala, ale som spokojná s formou písania. Pravda, je tam veľa preklepov, ale to neriešim, tiež sa mi to stáva (celkom často, pretože rýchlo píšem a keď si to spätne neprečítam tak...no ;) a potom pozerám na slovo a niekedy sa stane, že to neviem ani rozlúštiť. Nové dielo?! :3 Už sa teším! :3  
Spisovateľ/AutorNsL Pridané dňa27. novembra 2016 15:48:15
Mal som na mysli Helix, ktorý je vlastne pokračovaním Necropolisu. Zase sa vyjadrujem jak tatar. :D Čo sa tých chýb týka, to si ešte nečítala moju úplne prvú tvorbu (ktorá je už pre pre pokoj v duši zmazaná), to by zrejme odpadla. :D Autokorekcia vo Worde to istí. ;)  
Spisovateľ/Autorv3v Pridané dňa27. novembra 2016 16:50:24
9 bodov - odporúčam
Som rada, že som konečne natrafila na prvú časť tvojho slávneho príbehu o ghúloch. Čítala som na preskačku tvoje ďalšie príspevky, netušiac o tom, že prvá časť môže byť toto XD, prepáč. Pravdupovediac som sa v tom zorientovala už na toľko a tiež som si to veľmi obľúbila, že idem čítať ďalej a uvidím ako bude na konci. Zatiaľ, tie úryvky, ktoré som čítala, sú perfectos!  
Spisovateľ/AutorNsL Pridané dňa26. novembra 2016 21:54:35
Že slávne, come on, to mi až moc lichotíš. :D Píšem to už nejaký ten piatok, takže kapitol sa tam celkom nakopilo, pôvodne to nemalo byť nič veľké, len som sa trošku utrhol z reťaze. Každopádne musím varovať že Necropolis nie je až také perfectos ako to, čo teraz píšem, hlavne v začiatkoch. Dosť je tam ešte vidieť tá autorská neoťukanosť a chýb sa tam určite nájde za tri tatry, aj to logika je tam kadejaká. :D Ale veľká, ale naozaj veľká vďaka za príjemný koment, to ma vždy dokáže nakopnúť k ďalej a minimálne nemám pocit, še to píšem len sám pre seba. ;)  
Spisovateľ/Autorv3v Pridané dňa27. novembra 2016 12:37:36
9 bodov
páči sa mi, že sa to deje na území SK :) je to niečo iné...máš dobrý štýl písania, určite si prečítam ďalej  
Spisovateľ/AutorRafael Pridané dňa11. augusta 2015 18:16:48
Vďaka, už som ani nedúfal, že si to niekto prečíta :D som rád, že ťa to zaujalo ;)  
Spisovateľ/Autorv3v Pridané dňa11. augusta 2015 19:14:18
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8