Pustovnícka II

   Skrýva si úsmev v iskierkach polien

a za perami oranžový spleen.

  Spovedá sa iba ryhám.

  Schúlený v tichu ešte si povie,

že možno zajtra

stretne sa už s ním.

  Pokorne s modlitbou líha.

  Pod modrým plášťom

jabĺčka kolien

do zeme vtláčal

miesto jadierok.

  Hlineným túžbam

mlčky sa vzoprie.

  Možnože vzklíčia

napresrok...