Čo to s tými ženami je?

Spisovateľ/ka: Heňa | Vložené dňa: 19. októbra 2014
http://citanie.madness.sk/view-48405.php

Oči mu skoro vyliezli z jamiek. Ťažko odhadnúť, či v dôsledku zľaknutia, alebo preto, že ho ešte stále mala v ústach. Možno od prekvapenia stisla čeľuste. Keď to hodnotím spätne, mala som ich vydesiť viac. Aby do neho zaťala zuby a mne tým dožičila aspoň malý kúsok zadosťučinenia.
Kľačala pred mojím priateľom. Moja kamarátka. Súčasťou jej hlavy bola momentálne tá jeho intímna časť, ktorá podľa všetkých pravidiel mala patriť len mne.
Čakala som bez slova. Bola som zvedavá, dokedy v tej pozícii vydržia. Sekundy bežali. Akoby si nahovárali, že kým sa obnažený penis neobjaví na svetle ako dôkaz, budú to môcť poprieť.
- S plnými ústami sa z toho nevykecáš. - adresovala som jej s ironickým úsmevom.
Odtiahli sa od seba. Konečne. Niečo na tom bolo. Teraz, keď som ho videla, ešte stále vzrušeného, zabolelo to oveľa viac. On sa rýchlo prikryl rukou. Ona si opakom dlane chvatne utrela slinu z úst. Viac som vidieť nemusela. Otočila som sa k dverám.
- Počkaj. To nie je..." - ozval sa.
- Čo? - prudko som sa otočila. - Dúfam, že mi nechceš povedať, že to nie je tak, ako to vyzerá. Lebo to je príliš banálne aj na mexickú telenovelu. A aj keď mám pocit, že som bola úplný idiot, čo sa týka vás dvoch, tak nie som až tak blbá, aby si mi nahovoril, že takto rozoberáte náš vzťah. - zaťala som zuby, aby som zamaskovala, ako sa mi trasie brada. Musela som čo najrýchlejšie preč.
S rukou na kľučke som sa ešte raz otočila. Potlačila som hrču v hrdle. - Ale máš pravdu. - adresovala som tej, ktorú som doteraz pokladala skoro za svoju sestru, - ak si mu chcela prehovoriť do duše, našla si tú najkratšiu cestu.
Cestou domou som uvažovala. Paradoxne, jej zrada bolela viac ako jeho. Od mužov sa asi nič iné nedá čakať. Ale čo je to so ženami? Akú by mali promiskuitní chlapi šancu, keby si ženy nerobili navzájom takéto podrazy?
Hlavne priateľky. Najlepšie kamarátky. Dôverníčky. Vravela, že mu dohovorí. Decentne naznačí, že by mal trocha okoreniť náš vzťah. Potom, čo som sa jej zverila, že sa do nášho spolužitia vkráda nuda.
- Hm. Okorenila si ho poriadne. - prihovorila som sa jej imaginárnemu obrazu na hladine vína. - Musím si pozrieť v slovníku, čo znamená decentne naznačiť. - uškrnula som sa, vypila víno na jeden šup a zasa si doliala.
Sedela som na gauči v našej obývačke. Čoskoro to prestane platiť. Už nebude nič naše. Len moje a tvoje. Jeho. Ak som v kútiku duše dúfala, že sa ozve prosebné škrabanie na dvere s kľúčom zasunutým z vnútra, tak som sa sklamala.
- Asi ešte vyhodnocujú situáciu. - zamumlala som skoro prázdnej fľaši. - Decentne, predpokladám. - Potlačila som vzlyk. Nahradilo ho opilecké štikútanie. Zadržala som dych a pomaly začala rátať do desať.
Jeden. Ako som sa vlastne ocitla v tejto pasci? Obzrela som sa okolo seba. Predo mnou sa povaľovali motoristické časopisy, ktoré nečítam. S pod nich vytŕčali svetlé kolieska od večne orosených fľašiek piva. Ako jazvy na mahagónovom povrchu môjho obľúbeného stolíka. Ako jazvy v mojej duši. Ja predsa pivo neznášam.
Dva. Moja asexuálna nočná košeľa hodená cez operadlo kresla. Vždy som tvrdila, že vo vzťahu treba udržiavať sexuálne napätie. Že spoločná spálňa a toaleta ubíja romantiku. Ale bolo nám spolu tak dobre, že sme chceli byť spolu stále. Každý romantický vzťah má v sebe samodeštruktívne tlačidlo.
- Zostaň. - poviete a tým to tlačidlo zapnete. Čo to so ženami je, že sa ich teoretické znalosti o vzťahu rozpustia v každodennej praxi? A dovolia, aby zakorenená potreba hniezdiť urobila z dobývanej Amazonky nezaujímavú spolubývajúcu?
Tri. Štyri. Pohľadom som zavadila o dosku pripravenú na žehlenie. Strácala sa pod množstvom košieľ, ktoré som mala v pláne ožehliť. Jeho košieľ. Moje plány. Čo sa to so mnou stalo? Bola som emancipovaná žena s vlastnými ambíciami. To na mne predsa obdivoval. Je to snáď materinský inštinkt, ktorý nás núti starať sa o tých, ktorých milujeme? Ja blázon som sa z lásky zmenila z milenky na domácu pani.
Päť. Šesť. Sedem. Fotka na poličke. Ja a on. Ja vysmiata, žiariaca. On napätý, žiadny krásavec.
- To vážne? - reagovalo moje okolie na očividnú nevyváženosť nášho vzhľadu. Chápala som to. Ťukala som si do čela, keď na začiatku jeho dvorenia naznačovala kamarátka možnosť vzťahu. Mne sa nepáčil. Tak prečo sa jeho záujem o mňa zavŕtal do môjho vedomia ako červík do jablka? Vyrýval si v ňom cestičky, až ich hustota vytvorila jeden veľký obytný priestor. Jeho prejavy pozornosti mi tak lichotili, že som na nich začala byť závislá. Čo je to za zradný mechanizmus, ktorý sa v nás zapne, keď počujeme to „ľúbim ťa"? A pred našimi oslepenými očami zrazu stojí očarujúci princ a nám vzrušením bije srdce?
Osem. Deväť. Začínam sa dusiť. Podobne ako v tomto vzťahu. Vlastne čaro vyprchalo už dávno. Už dávno som nebola vzrušujúco dobývaná pevnosť. A on už dávno nebol očarujúci dobyvateľ. Aj keď zhubná spokojnosť rutinného vzťahu otupila moje zmysly, občas som si s nostalgiou spomenula na plameň vášne, ktorý ma pretavil do súčasnej podoby. Veď o čom inom by sa pobavili kamarátky pri pohári vína? Bez ohľadu na to, koľko pracích cyklov vyplnia slipy vášho priateľa, nikdy nebude vašej reči rozumieť tak, ako kamarátka. Tá, pred ktorou si môžete vyliať srdce.
Desať. Prudko som vydýchla. Tá štetka. Nadýchla som sa. Zradná štetka. Ako mohla? Takú zradu nikdy nepochopím. Aj keď sa nikdy netajila, že nám náš vzťah závidí. Lenže sú určité hranice, nie?
Štikútka prešla. A víno došlo. Nie, nebudem sa ľutovať. Sedieť tu na bobku a plakať nad dopitým vínom. Upravila som si make-up. Pohodlné topánky na nízkom podpätku som vymenila za vyzývavé štekle a vyrazila do ulíc.
V bare bolo lichotivé tlmené osvetlenie. Dala som si záležať, aby som nevyzerala ako vrak, ktorý búrka vyhodila na náhodné pobrežie.
- Smiem si prisadnúť?  - Objednal víno pre oboch. Žiaden krásavec. Ale jeho záujem bol liečivým balzamom na moju dušu. Slová plynuli a spolu s vínom vlievali teplo do môjho srdca. Obdivoval moju nezávislosť, s ktorou som vkročila sama do baru. Rozhodnosť, ktorou som čelila svojim problémom. Nebol až taký šeredný. Vlastne mal niečo do seba.
Súcitne mi položil ruku na tú moju a významne ju stisol. Druhou rukou mi zasunul prameň vlasov za ucho. V barovom svetle sa zablysla manželská obrúčka. Za iných okolností by ma to samozrejme odradilo. Už som však vedela, že jeho žena mu nerozumie. Ich manželstvo je len ubíjajúca rutina. Čo to s tou ženou je, že si nevie vážiť tak skvelého chlapa?

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
8 bodov
Podla mna slaba pointa, aj koniec... Vacsinou pri podobnom zaciatku necitam dalej, ale pacil sa mi styl, akym to bolo napisane, najviac pocitanie pri stikutani :) Celkom fajn.  
Spisovateľ/Autorjohny45 Pridané dňa25. októbra 2014 22:08:03
gabi
8 bodov
teda fakt...čo to len s nami je?! :) dobre napísané, bavilo ma to  
Spisovateľ/Autorgabi Pridané dňa19. októbra 2014 18:35:12
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8