Plachetnica

Spisovateľ/ka: Konvalinka Unudená | Vložené dňa: 22. októbra 2014
http://citanie.madness.sk/view-48420.php

sedí sama a hradby sa týčia

na dlani

sa smútok rozpúšťa

horlivo rozleptáva, čo zostalo

od srdca

vzdialená

v pustošine lesa, kde

ani lastovička leto krídlami

nevnáša

slzy do diaľav, putujú

do jamiek úsmevu

nič

a tichý vzlyk hľadá útechu

v nekonečnom spánku

a pritom

modrasté rieky na nohách

už nevládzu fúkať

do plachty

hrá ďalej, bez známky smrti

tú nevinnosť luny

jej uverí

len šarlatán s nočnými kvetmi

ponorí sa do hĺbky jej šťastia

až narazí

na oceľový svet, čo klame

pútaním svätojánskych mušiek

na dno

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.