Strážca, 6.kapitola

Spisovateľ/ka: Brown | Vložené dňa: 24. októbra 2014
http://citanie.madness.sk/view-48438.php
Obrázok 1

6. kapitola

   Natiahla som ruky aj nohy a zívla na plné ústa. V kalendári stálo: Pondelok. Čas ísť do školy pre všetkých študentov. Budík mi ešte nezvonil. Zobudilo ma auto stojace pod oknom. Celú noc som ho nechala otvorené a nie každý zrejme rešpektuje vstávanie až po šiestej hodine. Napol prebudená som si užívala posledných desať minút mäkkej, teplej a hlavne suchej postele.
  V sobotu som zaskočila na prechádzku. Možno stretnúť Olivera. Zlikvidovalo ju však počasie. Rozhodlo sa, že nás obdarí vlhkom a lejakom. Studený dážď som pocítila na vlastnej koži. V nedeľu ma Mima vytiahla na jej slávny film. Počas prvého premietania si užila skôr atmosféru okolo seba než dej, chcela to zmeniť. Nevzala som si dáždnik. Myslela som si, že mraky nám už nemajú čo ponúknuť. Im sa zrejme zdalo zábavné okúpať ma priamo na ulici dva dni po sebe. Navečer síce vyhlásilo timeout, ale zďaleka neskončilo... Možno aj to prispelo k môjmu prebúdzaniu. Motor auta v spojení s hromami a dažďom neprospievali môjmu ľahkému rannému driemaniu.
  A tretí rušivý moment vytvárala moja neustále sa opakujúca nočná mora. Ten istý sen dokola už tretiu noc. Líhala som si oboznámená s dejom. Presviedčala som sa, že je to len sen a nemusím sa báť. Presne viem, čo sa stane a kedy sa to stane.
  Presviedčanie nezabralo. Akoby ma v spánku niečo ovládalo. Vymazalo moje vedomosti z minulej noci a nútilo ma prežívať nočnú moru ako úplne novú skúsenosť. Vždy som zabočila doľava. Vždy som vstúpila do miestnosti bez východu. Vždy som sa zľakla, keď sa predo mnou objavila mŕtvolná tvár. Mám pocit, že by som sa mohla skryť hocikde a ten chlapík by ma našiel. Svoje sny som prestala ovládať. Ktokoľvek tak robil za mňa, chcel, aby ma muž s lampášom čo najrýchlejšie našiel.
  Rádio malo začať zvoniť o desať minút. Zrušila som budenie. Prestalo ma baviť civenie na bielu stenu polepenú nálepkami ešte z detstva. Usmievali sa na mňa rôzne princezné z Disneyho rozprávok, Tom a Jerry, Mickey Mouse... Niektoré z nich aj fosforeskovali. Svietiace nálepky som zaradila do svojej zbierky, keď som sa bála tmy. Kopu obľúbených postavičiek som hromadila niekoľko rokov a teraz ju mám zahodiť? Po prvé by mi bolo v izbe s obyčajnou stenou smutno a po druhé, nechcela by som vidieť otcov výraz na zničenú omietku. Mama by ho určite zamestnala ako neplateného maliara... A vysťahovať sa do obývačky a čakať kým sa znova vymaľuje... Na to mám až príliš lenivú povahu.

  Poslúchla som svoj žalúdok a rozhodla sa naraňajkovať. Mrzelo ma, že s nami nebýva otec. Z nejakého dôvodu mi po divokých snoch vyhladlo. Jeho praženica by mi padla vhod.  Pokúsila som sa niečo pripraviť sama. Z chladničky som vybrala vajcia a zabuchla dvere nohou. Automaticky som zvraštila čelo. Mama nám za to odmala nadáva. Keby tu teraz stála vedľa mňa...Už som počula jej nahnevaný hlas v hlave. Odignorovala som výčitky a začala kuchtiť. 

  Premerala som si obsah na tanieri kritickým pohľadom. Moja praženica sa s otcovou nedala porovnať. Už viem, prečo neraňajkujem. Moje výtvory, popri kulinárskych skvostoch v susednom meste, chutia ako vývar zo smradľavých ponožiek.
  Do daždivého počasia som si obliekla riflovú a zároveň jedinú sukňu v mojom šatníku a tričko s dúhovou potlačou na rozžiarenie zamračeného dňa. Ortuť teplomera aj napriek studeným kvapkám vody ukazovala dvadsať stupňov celzia. Nič, čo by nespravili silónové pančuchy. Rifle by mi zaprskalo blato. Nenávidela som následné drhnutie. Prácu som vždy odložila na neskôr. V konečnom dôsledku mi potom ostali len jedny čisté nohavice. Kefovanie všetkých naraz mi zabralo aj hodinu. Zrejme sa nikdy nepoučím.
  Zašla som do kúpeľne vyčesať si vlasy do konského chvosta a namaľovať sa. Moje opálenie v tvári z minulého roka sa vytratilo ešte v zime. Znovu som vlastnila len bledú, priemernú tvár. Našťastie, bez výrazných vyrážok. Tie malé zakryl aj obyčajný korektor.
  Vybehla som hore pre školskú kabelu a pohľadala dáždnik. Tentoraz ma dážď nepokorí. Skrýval sa v košíku spolu s farbičkami na výtvarnú, ktoré nepoužívam. Neexcelujem v kreslení. Vlastne som v ňom dosť zlá.
  Pri prechádzaní okolo bratovej izby som začula povestný zvuk pílenia dreva. Len som mu zabuchla dvere. Z vešiaku pri dverách som zobrala kľúče a vydala sa do bláznivého počasia.
  Na zastávku som kráčala po najsuchších miestach cesty. Netúžila som po mokrých šľapách. Muselo byť naozaj zaujímavé pozorovať, ako preskakujem kaluže a chytám balans s roztvoreným dáždnikom nad hlavou.
  Pár metrov pred zastávkou som v presklenej búdke zbadala bývalú spolužiačku. Čakala na ten istý autobus. Povzdychla som si. Bianka miluje ráno rozprávať. Ja preferujem ráno v autobuse spať a snažiť sa ignorovať fakt, kde sedím. Dnes môj plán zlyhá...
  Z vymýšľania stratégií, ako nastúpiť do autobusu nepozorovane, ma vyrušila známa postava pochodujúca oproti mne. V daždi mi trvalo dlhšie, kým som rozmazaného človeka presne zaradila. Oliver! Zdržanie pred Biankou... Super!
  Keď prechádzal okolo mňa pozdravila som ho: „Ahoj, Oliver!"
  Obzrel sa ku mne. Mysľou bol úplne inde. Ak by som ho neoslovila ja, asi by ma ani nezaregistroval. Ani nikoho iného v okolí.
  „Á, čauko, Kornelia. Ideš do školy?"
  „Nuž, čo iné mi ostáva? Som prinútená stráviť tam ešte pár rokov života," dáždnik v ruke mi zabraňoval v akejkoľvek gestikulácii, a tak som sa len usmievala.
  „Raz ti bude chýbať, uvidíš," ubezpečil ma.
  „Tak to si zatiaľ nedokážem predstaviť," zamyslela som sa nad jeho myšlienkou. Asi mi bude chýbať moja trieda. Teda, neviem. Som na nich zvyknutá. Ale ktovie. Možno sa do konca štvrtého ročníka ešte rozhádame. „Ale dokážem si predstaviť, že mi budú chýbať dvojmesačné prázdniny."
  Aj on sa pousmial: „Vyzeráš omnoho lepšie ako naposledy. Nič to nebolo?"
  „Nie, len chvíľková nevoľnosť. Už som opäť fit," zadívala som sa naňho. „Len, nie som si istá, či si v poriadku ty." Nevedela som, či som neprestrelila. Stretli sme sa druhýkrát a vravím mu, že s ním podľa mňa niečo nie je v poriadku...
  „Čo? Prečo?" čudoval sa, ale nehneval. Dobré znamenie.
  Všimla som si, že nemá dáždnik. A oblečené mal len tričko s krátkymi rukávmi. Dali sa na ňom pozorovať kvapky dažďa.
  „No..," vytiahla som na moment ruku spod dáždnika, „prší. Nie je tropická horúčava a ty si bez dáždniku, pršiplášťu, či mikiny. O chvíľu premokneš."
  „Dážď ma prekvapil," vysvetľoval. „Vidíš, mal by som ísť. Ale neboj sa, ja nebývam chorý," povedal sebaisto. Neviem, ako si tým môže byť taký istý. Možno číta horoskopy a má v políčku so zdravím sto percent. Ja osobne takýmto nadprirodzeným veciam neverím. Potrebujem dôkaz a ten mi nik neposkytol. Možno on nejaký naozaj má a možno ho raz spoznám.
  „Okej, veď aj ja musím bežať na autobus. O tri minúty odchádza. Tak, ahoj," obrátila som sa pomaly na odchod.
  „Maj sa," zakričal za mnou.
  Jeden autobus už na zastávke stál. Dúfala som, že je to ten môj. Budem musieť trochu pobehnúť, ale vyhnem sa silenému rozhovoru s Biankou. Bohužiaľ, tento šiel na úplne opačný smer. Musela som svoje zdravie vystaviť výsluchu.
  „Kto bol ten chalan?" dostala som namiesto ahoj.
  „Kto? Oliver?" nijak zvlášť ma neprekvapilo, že sa oňho zaujíma. Miestnej klebetnici nič neunikne.
  „Tvoj nový frajer?" vybalila na mňa bez obalu. A zízala cez moje rameno na odchádzajúceho Olivera.
  „Čože?" zarazila ma. „Nie. Ešte len v piatok som ho spoznala."
  „Potenciálny frajer?" svoj pohľad presunula z ulice na mňa. Oliver pravdepodobne už zmizol za rohom.
  „Neviem. Nevidím do budúcnosti."
  Moja odpoveď vo vnútri sa líšila. Písala niečo ako: „Dúfam". Nebudem to ale vešať na nos babe, ktorú stretávam iba ráno a baví sa so mnou len preto, že sa chce dozvedieť čo najviac klebiet. Ako keby som ja bola tá, ktorú to tak strašne zaujíma. Zásobovala ma nimi Mima. Ona vedela všetko a väčšina noviniek pochádzala od nej. Mohla si podať ruku s Biankou.
  „Takže uňho mám šancu," zahryzla si do pery. Videla som ako sa z jej hlavy doslova parí, keď vymýšľa plán, ako ho dostať. Vedela som, že Olivera príliš nepoznám. Ale nemyslela som si, že by ho Bianka mala čím ohúriť. Vedela sa obliekať, sledovala najnovšie trendy a komunikatívnosť bola jej druhým menom. Bola vysoká a chudá po mame. Tá sa kedysi zúčastnila súťaže krásy a veľmi rada o svojom úspechu všetkým rozprávala. Čierne vlasy jej dcéry siahali po úzky pás a väčšinou sa pýšili detailný usporiadaním. Bianka presne vedela, čo ktorému chalanovi povedať, aby s ňou strávil celý večer... Lenže to niekedy nestačí. Olivera som odhadovala na chalana, ktorý hľadá aj rozum, nie len peknú tváričku.
  Poznámka: môj typ, nie Mimin.
  „Hmm..." rozmýšľala som ako jemne naznačiť Bianke, aby zaradila spiatočku. „Ostáva tu len krátko. Možno ho ani nestihneš spoznať," vyhŕklo zo mňa.
  Čo to hovorím? Veď keď ma odprevádzal v piatok domov, spomenul, že uvažuje o sťahovaní! Celý život nie je chvíľa..! Rozhodne sa raz stretnú! A potom budem vyzerať ako krava, pretože som klamala, lebo sa bojím, že oňho prídem...
Vyzerala trochu sklamane. Nerada vidím ľudí smutných. Mám sa opraviť? Dať jej nádej?
  „A možno stihnem," odsekla mi samoľúbo. To mi pripomenulo, prečo ju nemám rada. Môj súcit sa dostal na úroveň, kedy mu statočne odolám. A keď mi začala podrobne opisovať plán, ako ho stretne, pozve na rande a zvedie, vyparil sa do neznáma.
  Pred ďalším prívalom nezmyslov ma zachránil autobus. Irónia, však? Nenávidím ho, ale dnes som doňho priam šprintovala. Pretlačila som sa medzi prvými. Bianka určite nechcela riskovať pokrčenie najnovších značkových šiat. Nastúpila medzi poslednými. Ku mne sa nedostala. Na nasledujúcej zastávke sa priestor v uličke uvoľní, ale tam už ona vystupuje. Nehrozí, že sa ešte dnes stretneme.

Spisovateľov komentár k príspevku

prosííím názory, pripomienky, kritiku... aj pár slov pomôže



Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
Annaru
No, dopracovala som sa až sem... Prvé dve kapitoly z pohľadu Alana sa mi nesmierne páčili, boli skvele napísané a chytľavé... Ostatné, ktoré začali byť z pohľadu Kornélie sa mi už tak veľmi nepáčia, neviem ani poriadne prečo, no nebyť tých prvých dvoch už spomínaných kapitol, ani by som neprišla sem. Nevravím, že je to zlý príbeh, no mňa po tých pár kapitolách už nedokázal nejako nadchnúť. Pôvodne som si myslela, že sa dej bude odohrávať v minulom storočí, no napokon to preskočilo do tej "súčastnosti" a hoci som si myslela, že to bude také, ako keď si písala na začiatku, tak som prišla na to, že ani pomerne nie. Niekedy si tam mala skvelé pasáže - dobre napísané, prepracované; občas sa striedali s trochu zvláštnymi situáciami, ktoré mi prišli akoby "nasilu". Je to pravdaže iba môj skromný názor. Možno by bolo viac fér dočítať celý príbeh a až potom hodnotiť... ale tak čo už so mnou :P  
Spisovateľ/AutorAnnaru Pridané dňa12. marca 2015 13:29:30
Ahoj, jasne, je to tvoj nazor. Aj ja niekedy knihu po par stranach odlozim, pretoze nesplna ocakavania. Mozno je to tym, ze som nenapisala ziadnu anotaciu hned do prvej kapitoly( neviem, nejako mi to az doteraz nenapadlo) , potom by si vedela do coho ides. :) Ja som rada aj za to, ze sa ti aspon nejaka cast pacila :).  
Spisovateľ/AutorBrown Pridané dňa12. marca 2015 14:59:52
baran
7 bodov - odporúčam
ok dalo sa citat r  
Spisovateľ/Autorbaran Pridané dňa24. októbra 2014 21:59:37
som rada, že nepobúrilo alebo nijak neznechutilo. :) ďakujem za hodnotenie  
Spisovateľ/AutorBrown Pridané dňa24. októbra 2014 22:52:05
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8