Strážca, 3. časť, 15. kapitola

Spisovateľ/ka: Brown | Vložené dňa: 8. novembra 2014
http://citanie.madness.sk/view-48607.php
Obrázok 1

3. časť - Komplikácie

15. kapitola

 

  Stála som na lúke. Nohy ma stále boleli od dlhej prechádzky. V tráve svietili pohodlné žlto - biele balerínky. Topánky ladili so žltými šatami s bielymi bodkami. Toto by som si v živote neobliekla. Paradoxne, vďaka tomu som si uvedomila, že spím. Zaujímalo by ma, čo sa mi prihodí dnes...
  Počasie poukazovalo na priemerný júlový deň. Svietilo slnko a okolo mňa pobehovalo množstvo detí. Hrali naháňačku. Z deky, na ktorej boli poukladané preplnené piknikové koše ich pozorovali rodičia.
  Rozhliadla som sa po známych tvárach. Rozpustené vlasy mi rozfúkal príjemne chladivý vánok. Bojovala som s jednou vlnou neustále sa vracajúcou do očí. Zvíťazila som nad ňou a mohla som pokračovať v pátraní. Hneď pri prvom pohľade mi na tvár naskočil úsmev. Pri obrovskom starom dube stál opretý Oliver. Usmieval sa. Som si istá, že videl môj súboj a ten ho rozosmial. Biela voľná košeľa a lanové nohavice nesvedčia nikomu, ale preňho akoby boli stvorené. Rozbehla som sa za ním. Z úst nevyšiel pozdrav. Nehovorili sme. Sadol si do tureckého sedu a ja som sa zviezla popri starom dube k nemu. Užívali sme si slnečné lúče.
  Konečne pekný sen, pomyslela som si. Lúka hrala farbami. Stromy ukazovali na obdiv sýtozelené listy a niektoré pridali ako bonus ružovkasté kvietky. Všetci ľudia žiarili šťastím a pokojom. Skákali v rytme vetra a trhali voňavé kytice kvetov. Potešilo ma ich oblečenie. Pastelové farby, nadýchané sukne s vysokým pásom, blúzky, šatky, košele, nohavice. Žiadne rifle. Vrátila som sa zopár rokov dozadu. Nevadilo mi to, vedela som že iba snívam.
  Jeden človek však vyčnieval z davu. Vnášal do pokoja chaos. Po prvýkrát sa na lúke objavila čierna farba. Pohla som sa dopredu. Chcela som zistiť, kto mi ničí nádherný sen. Oliver ma však chytil za ruku a jeho pohľad sprevádzala prosba.
  „Nechoď," vyčítala som z pohybu nemých pier.
  Avšak zvedavosť nado mnou zvíťazila. Pozrela som sa naňho a naznačila: „Neboj sa, všetko bude v poriadku. Nič sa mi nemôže stať. Hneď som späť."
  Stisol mi ruku, a potom ma nechal ísť.
  Otočila som sa späť. Neznámy už stál predo mnou. Vzkypela vo mne všetka žlč, keď sa ukázalo, že predstavy ničí Alan.
  Dostať sa mi do sna? Úbohé!
  Najradšej by som naňho nakričala!
  Prijala som jeho mávnutie hlavou: „Poď za mnou" v nádeji, že tam, kde ma odvedie bude fungovať zvuk. Prešli sme až na druhú stranu lúky. Nevyzerala až taká dlhá. On však len kráčal a kráčal. Bez obzretia. Pripadalo mi to ako večnosť. Každú chvíľu som očakávala zvuk budíka. Slnko mizlo z oblohy. Vzduch chladol. Na rukách mi začali naskakovať zimomriavky. Na oblohu vyšiel mesiac v splne. Ak je to pravda, vysvetľuje to môj bláznivý sen.
  Zastal. Prikročila som až k jeho boku a zastala tiež. Hľadala som dôvod, prečo sme tu, a na čo ma vytiahol tak ďaleko. Moje pery sa pohli a po dlhej dobe z nich vyšlo tiché ale pevné: „Čo odo mňa chceš?"
  Odpovedal: „Len dôveru."
  Nechápala som. Poznáme sa sotva dvadsať štyri hodín a prehodili sme zopár slov. Nezdalo sa, že z nás budú najlepší priatelia. A on chce, aby som mu dôverovala? O čo tu ide? O čo MU ide?
  Ubiehali ďalšie minúty. Stáli sme tam ako koly v plote bez slova. Bez pohnutia. Iba vietor rozfúkaval moje vlasy do strán a jemu vo večernom vánku vialo tričko. Tancovalo okolo pevného tela. Nedalo mi tam len tak stáť.
  Úkosom som naňho hodila očko. Nevyzeral zle. Možno aj vďaka tomu, že sme v sne. Vo vymyslenom svete je vždy každý krajší... Ale ja ho nemám rada. Prečo by som ho teda prikrášľovala? Ak by som osobu stojacu vedľa mňa nepoznala, chcela by som sa s ňou zoznámiť. Teraz neviem, čo si vybrať. Nepoznať ho a túžiť po ňom alebo ho radšej nenávidieť? Asi zostanem spokojná s tým, čo máme momentálne. Viem, že sa k sebe nehodíme, a tak je to najlepšie. Náš vzťah by nevydržal ani mesiac. Vlastne sme sa spolu nevydržali nepohádať ani prvý deň.
  Moje dohady o nás dvoch mi potvrdila druhá polovica sna.


  Stáli sme a na niečo čakali. Konečne to niečo prišlo. Zem pred nami sa zatriasla. Pred očami sa mi objavila hrubá čierna čiara. Praskla. Pôda predo mnou sa začala ponárať do neznáma. Brala so sebou všetko naokolo. Uskočila som. Puklina sa však rozširovala. Do neznáma ťahala stále viac a viac vecí. Vťahovala ich ako magnet.
  Pozrela som na Alana. Vysvetlí to nejako? Tváril sa, akože všetko je v poriadku.
  Mám mu dôverovať?
  Tak teda fajn. Vyskúšame to. Veď je to iba sen. Čo zlé sa mi môže stať?
  Neistými krokmi som kontrolovala pevnosť pôdy pod nohami. Do začiatku strmého zrázu ostávalo ešte pár centimetrov. Podarilo sa mi dokráčať až na samý okraj priepasti. Nezdal sa byť nebezpečný...
  Pohlcovanie okolia ustalo. Naklonila som sa nad priepasť. Kde všetko zmizlo?
  Prvá chyba.
  Niečo zaprašťalo. Trhlo mi celým telom. Pevná zem pod mojimi nohami zmizla. Kĺzala som sa po tvrdej hline dolu. V poslednej chvíli sa mi podarilo zachytiť hrubého koreňa. Nestihla som vydať ani hláska. Znovu to nešlo. Prekvapilo ma, že ma vôbec neovládol strach. Len som tam visela a spoliehala sa na to, že niečo ma zachráni. Bola to dôvera voči Alanovi? Možno ma ešte vytiahne...
  Na okraji som videla jeho topánky. Nehýbali sa. Hnevala som sa naňho. Prečo ma nechal ísť k okraju?   Bol to hlúpy nápad! Naletela som mu!
  Naivná hlupaňa!
  Ruky ma začínali bolieť. Potili sa a kĺzali dole. Čaká ma dlhý pád do ničoty. Super! Ostávali mi dve možnosti: Čakať, kým ma úplne opustí sila, alebo si vybrať moment pádu sama. Nerozmýšľala som dlho. Pozrela som sa hore. Žiadna zmena. Uvoľnila som zovretie.
  Stratila som kontrolu nad končatinami. Stala som sa bábkou v rukách rozblázneného vzduchu.   Akémukoľvek výkriku zabraňoval tlak. Nevidela som nič. V očiach ma štípal vietor. Vtlačil mi do očí slzy.   A potom...
  Môj chrbát narazil na tvrdý podklad. Prestala som padať. Otvorila som oči. Ležala som v tmavej jame.   Okolo nič. Len hlinené steny.
  Uistila som sa, že som živá a zdravá. Z kútiku oka som si utrela slzu.
  Je toto vôbec možné?
  Ak by nebolo Alana... Hnev naňho mi vytlačil z hlavy jediný pohľad na Olivera. Z ničoho nič sa tu zjavil a povedal: „Dnes nezomrieš. Radšej sa drž pri mne." Vtom zmizol a ja som ostala sama v tme krátera.
  Blúdila som neznámymi miestami a snažila sa nájsť nejakú výstupnú bránu, no stále som prehrávala. Až po niekoľkých hodinách hľadania moje nohy stúpili na mäkkú zeleň lúky. A ja som si naivne myslela, že každú chvíľu vstanem. Asi že áno!...
  Lúka sa zmenila. Zívala prázdnotou. Nelietali tu dokonca ani motýle a stromy tiež spali. Znenazdajky mi uši naplnila nejaká melódia. Ako z hracej skrinky. Kde sa vzala?
  Nemala som silu pátrať po jej zdroji. Sadla som si pod strom do tureckého sedu a oprela hlavu o mohutný kmeň. Cítila som únavu. Všetko na mňa dopadlo. Viečka oťaželi a podľahli pokušeniu.

Spisovateľov komentár k príspevku

prosííím názory, pripomienky, kritiku... aj pár slov pomôže



Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
baran
Podľahli pokušeniu..ok prečítal som.  
Spisovateľ/Autorbaran Pridané dňa10. novembra 2014 21:58:59
10 bodov - odporúčam
Noooo, vedela som, ze sa mam tesit na dalsiu cast. A aj som sa tesila, a poctivo. Mam par spekulacii, ale este je skoro rozoberat ich. Rozmyslam ci ti napisem ze je to velmi pekne alebo ze je to velmi velmi pekne. No kazdopadne velmi. Napadlo mi ze by si chcela pocut aj viac clennu kritiku, tak som sa o tvojom dielku zmienila jednej osobke, ahoci je v mojom veku dufam ze ta potesi. Pacilo sa jej to rovnako ako mne, ale nie je zaregistrovana, takze ti to referujem ja. :-) Slubila ze si precita aj pokracovanie, tak ti budem nadalej tlmocit. A za nas obe mozem povedat ze sa tesime na dalsiu cast. :-P  
Spisovateľ/Autorlupka Pridané dňa8. novembra 2014 16:58:09
Teší ma, že sa príbeh dostal už na veľmi. Ten komentár som čítala s úsmevom na perách :). Super, že už máš teórie, som zvedavá či sa trafíš... Dúfam, že ťa nenahnevá, keď poviem, že hádam sa budeš aj trochu mýliť, lebo potom ťa možno príbeh vtiahne viacej :) A čím viac čitateľov, tým lepšie. určite dajte vedieť aký názor máte na pokračovanie. :)  
Spisovateľ/AutorBrown Pridané dňa8. novembra 2014 17:19:57
Rozhodne ma nenahneva ked sa budem mylit a vobec ma nestve ani to, ze si to prajes. ;-) ozvem sa aj pri pokracovani (za dve osoby).:-)  
Spisovateľ/Autorlupka Pridané dňa9. novembra 2014 07:59:20
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8