Lilo v škole

Lilo v škole

V jeden prekrásny letný deň, keď lúče slnka šteklili pod nosom, stalo sa čosi, o čom by sa vám ani nesnívalo.

Sedeli sme v škole na hodine dejepisu a pani učiteľka skúšala Ľudmilu.

Všetci sme boli myšlienkami niekde na kúpalisku, zatiaľ čo ona sa trápila s perzskými a gréckymi vojnami. Keď donapínala svoj teplom roztopený mozog, učiteľka jej zapísala dvojku. Keď Ľudka spokojne kráčala na svoje miesto, všetkých nás vystrašil silný náraz.

Triedou prebehol nepokojný šum a dejepisárka sa vybrala pozrieť von oknom, čo sa to stalo. Všetci okrem mňa a Ivany, lebo my sme si mysleli, že bláznia a je to nejaký nezmysel, sa zhŕkli okolo nej.

Obavy detí a učiteľky prerušil laserový zelený lúč, ktorý prechádzal cez dvere. Potom druhý, tretí, štvrtý ... a dvere sa rozpadli na prach, ktorý sa vyparil. Všetci sme zostali nehybne stáť, niektorí aj s otvorenými ústami a do triedy vošlo niečo, čo bolo asi dva metre vysoké, zahalené v čiernom plášti. Dvom spolužiačkam už vyhŕkli slzy, keď sa zrazu ozval učiteľkin hlas:

,,Kto ste? Ste z 2. tisícročia pred Kristom?“

Postava zhodila plášť. Pred nami sa zjavila zelená obluda s ôsmimi tykadlami na hlave (toľko sme ich s Ivanou stihli porátať), s červenými fľakmi na tvári a s cumlíkmi miesto nechtov na prstoch.

S Ivanou sme sa začali smiať, no dejepisárka na nás hodila pohľad, ktorý predstavoval hrôzu z obludy i pokarhanie pre nás. Obluda, teda mimozemšťan, začal sekavo rozprávať:

,,PEK-NÝ DEŇ! S-OM Z PLA-NÉ-TY O-RI-ON. VEZ-MEM DIEF-ČEN-CE. NES-MIAŤ!“

S Ivanou sme sa na seba ľahkomyseľne usmiali a ja som povedala:

,,Pán školník! Idete na maškarný ples?“

Ivana spustila hlasný smiech a ja som sa pridala.

,,VY NES-MIAŤ SA! JA ZOB-RAŤ VÁS OBI-DVE!“

,,Už aj dosť!“ zvolala učiteľka ,,ak ste to vy, pán školník, ukážte sa! A vy, dievčatá, sa prestaňte smiať!“

Hlas sa jej triasol, ani čo by osiku ľahký vánok pošteklil. Mimozemšťan sa rozbehol k nám a pritom kričal:

,,VO-LÁM SA LI-LO A DIEF-ČA-TÁ JA ZOB-RAŤ NA PRE-SKÚ-MA-NIE!“

Stále sa nám nechcelo veriť, že je to bytosť z vesmíru. Ufón na nás vyšľahol tri červené laserové lúče z cumlíka. Počuli sme už len hlasy kričiacich spolužiačok a rútili sme sa rúrou, ktorá pripomínala dúhu. Kričali sme o pomoc, no nepomohlo to. Ocitli sme sa v Ufo rakete a pred nami bola dlhá cesta na planétu Orion.