lepkavá

Spisovateľ/ka: appo | Vložené dňa: 11. novembra 2014
http://citanie.madness.sk/view-48632.php
     Tento les bol určite zakliaty. Tam hore, vysoko nad hlavami, sa košaté koruny prastarých stromov pýšili neobyčajne krásnymi farbami. Okázalo sa pretŕčali pred jesenným slnkom, ktoré vďačne zohrievalo ich mrazom skrehnuté listy. A ono, oklamané krásou lesa, hrialo tak silno, že konáre až vyháňali puky. Kvapky roztopenej námrazy po nich stekali, miešali sa so živicou a strácali sa v hlbokých brázdach práchnivej kôry. Akoby sa skrývali. Skrývali pred niečím neviditeľným, lepkavým, čo sa plazilo húštinami tu dole, kde tupila zmysly ťažká, neidentifikovateľná vôňa.
     Malému Martinovi sa rozšírili nozdry. Napriamil sa ako zver vetriaca nebezpečenstvo a sústredene ju nasával. Vlhký mach? Zápach jazvečích dier? Alebo nebodaj pach rozškľabenej tlamy? Nie. Túto vôňu nepoznal, bola iná, taká čudná, nepatrila sem. Zazdalo sa mu, že niečo počuje. Vzdialené, tiché žblnkanie niekde pod zemou. Nie, nie je to žblnkanie, to je tichý detský plač!
     Strhol sa zo sna. S vytreštenými očami sa posadil na posteli a sťažka dýchal. Dedo mu vravel, že hlboké dýchanie dokáže odohnať chmáry. A naozaj, čudný sen sa pomaly rozplýval. Otvoril oči a žmúril na rozžiarený guľatý mesiac, tlačiaci sa do okna. Šnúra nezatiahnutej rolety tancovala v prievane a písala na okno neviditeľné zaklínadlá. A detský plač sa ozval znova. Skutočný, oveľa desivejší. Martin stuhol. Rukami kŕčovito stískal perinu a so zatajeným dychom počúval. Šijou mu vystupovali zimomriavky a vo
vlasoch priam cítil mrazivý dych strachu.
     „Dedo?" zavolal do ticha a bez pohnutia čakal. Dedo však nereagoval.
     „Dedo! Dedo!" zmocňovala sa ho hystéria.
     Posteľ v kuchyni zavŕzgala pod ťažkým telom. Chlapec počul, ako dedo s povzdychom strká nohy do kapcov a ťahá ich po podlahe. Nevydržal, vybehol mu naproti a prudko otvoril dvere, takmer ho nimi udrel do tváre. No nedbal na to, ťahal ho k oknu a naľakane šepkal:
     „Dedo, počuješ to? Vonku plače dieťa!"
     „Blázonko," s úsmevom mu dedo postrapatil hlavu, „to sú len mačky. Cukrujú sa tu každú noc, ešte si ich nepočul?"
     „Mačky?" neveriacky krútil hlavou chlapec.
     „Obyčajné mačky, veru tak," trval na svojom dedo. „Možno aj tá ryšavá, čo chodí ku nám na dvor."
     „Ale veď mačky mňaukajú," podozrivo sa pozrel chlapec na deda.
     „Čo mám urobiť, aby si mi veril?" spýtal sa dedo trochu namrzene.
     „Pôjdeš sa tam pozrieť?" prosil chlapec.
     „Dobre, pôjdem," súhlasil dedo, „ale potom budeš spať až do rána, dobre?"
     „Dobre."
     Hneď ako vyšiel z domu, plačlivý nárek prestal. Víťazoslávne sa pozrel na chlapca v okne a zakýval mu, no vydesený chlapec sa ani nepohol. Starý muž ticho zaklial. Už dávno mal tie mačky pochytať a utopiť. Potichu, nenápadne, aby nikomu nemusel nič vysvetľovať. Ani vnukovi.
     Vedomý si svojho šuchtania, nadvihoval nohy a ticho sa približoval k drevárni. Niečo zabuchotalo, ako keby sa na kope dreva prevalilo poleno. Bolo to hneď za rohom, sotva tri metre. Poleno buchlo znova. Starého muža sa zmocňoval nepríjemný pocit. Musel to byť veľký kocúr. Polená rezal iba nedávno, ešte si pamätal, aké sú veľké a ťažké. Náhle si uvedomil, že má strach. Zastal a obzeral sa okolo seba, aby si našiel niečo do ruky. Vtedy ju zbadal. Kráčala k nemu a niečo si šepkala.
     Martin tušil, že niečo nie je dobre. Dedo sa stratil za drevárňou už dávno a hoci detský plač už nebolo počuť, nocou sa šírilo zlovestné ticho. Rozhodol sa, že napočíta do dvadsať a potom pôjde za ním. Oprel sa čelom o okno a pomaly začal. Jeho dych sa hmlil na skle a dráždil mu nos pachom olízaného pravítka. Dedo sa objavil už pri trojke a zlé tušenie sa rozplynulo. Martin s úľavou sledoval každý jeho pohyb. Natešene zdvihol ruku, že mu okamžite odpovie, ak mu zakýva, on sa však jeho smerom ani nepozrel.
     Dvere do domu sa zabuchli a zámok sa s cvaknutím otočil. Kuchyňou šuchotali ťažké kroky. Vrzli dvierka na peci a škára pod dverami sa na chvíľu rozjasnila. Martin nedočkavo čakal pri okne, no dedo neprichádzal. Napadlo mu, že je na neho nahnevaný a prišlo mu to ľúto. Rozhodol sa, že to hneď napraví. Keď vošiel do kuchyne, omámila ho ťažká, neidentifikovateľná vôňa. Dedo stál nehybne pred pecou a niečo si šepkal.
     „Dedo?" odvážil sa ho chytiť za rukáv. „Hneváš sa?"
     Starý muž stíchol a bez toho, aby sa na chlapca pozrel, položil mu ruku na hlavu. Dlaň mal lepkavú a Martin sa pristihol, že plače.

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
baran
6 bodov - odporúčam
zaujímavý koniec.b.  
Spisovateľ/Autorbaran Pridané dňa11. novembra 2014 16:23:55
Vďaka...  
Spisovateľ/Autorappo Pridané dňa11. novembra 2014 17:26:10
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8