Akadémia (Kapitola 21. Damián)

Spisovateľ/ka: owixin | Vložené dňa: 25. novembra 2014
http://citanie.madness.sk/view-48743.php

Zoskočil zo stromu naproti, odkiaľ pravdepodobne vystrelil šíp. Odrazu stál tesne oproti mne a ja som sa neudržal a uštedril som mu silný úder päsťou do tváre. Damián sa zvalil na zem.  Nevyzeral prekvapene. Skôr by som povedal, že to čakal. Opäť sa postavil držiac si tvár.

    „Fajn, fajn. Len pokoj," snažil sa ma upokojiť. Držal ruku - ktorou si akurát nezakrýval tvár - v obrannom geste. Mal na sebe dlhý obtrhaný kabát tmavozelenej farby - čo vlastne bolo na toto ročné obdobie dosť zvláštne - ošúchané sivé džínsy, staré bagandže a tmavú košeľu, ktorá tiež vyzerala, že si toho už veľa odniesla. Cez hruď mal prevlečený luk a na chrbte mu visel obyčajný plecniak, v ktorom boli nastrkané šípy.

    „Viem, že som od vás odišiel, no nemusíš ma hneď mlátiť." Tieto slová ma ešte viac vytočili až som vystrel ruky pred seba a dovolil mágii, aby vyvolala tlakovú vlnu. Damián sa v momente odlepil od zeme a plnou rýchlosťou letel vzad až kým ho nezastavil peň stromu. Po náraze zavzlykal a padol čelom do trávy.

    Prikráčal som k jeho telu schúlenému na zemi. „Vieš vôbec, prečo som taký rozzúrený?" spýtal som sa a snažil som sa krotiť tón svojho hlasu. Vyznelo to, akoby som hovoril sarkasticky.

    „Pretože som odišiel?" prehovoril, snažiac sa nevyvolať novú vlnu mojej zúrivosti..

    „To, že si sa vyparil je mi totálne ukradnuté. Strať sa! Zmizni! Je mi to jedno," rozhadzoval som rukami od zlosti. Podišiel som bližšie k nemu a čupol som si, aby som mu videl na tvár. „Ide o to, čo si tu nechal," zdôraznil som každé slovo.

    „O čom to hovoríš?" vyjachtal zo seba.

    „Spomínaš si ešte na Vandu?" vychrlil som.

    Jeho oči sa doširoka otvorili. Posadil sa, jeho pohľad skĺzol dolu. „Chceš povedať..."

    „Dvakrát do týždňa navštevuje psychológa. Iba kvôli tebe," skočil som mu do reči.

    Zdvihol zrak, no nepozrel sa na mňa ani kútikom oka. Sledoval les, akoby tam hľadal východisko od všetkých problémov. „Takže... Ona si ho..." začal po dlhšej odmlke.

    „Nie. Dala si ho vziať." Vstal som, pripravený na odchod. „Už vieš, prečo u nás nie si vítaný."

    „Počkaj! Potrebujem ťa." Vyskočil na nohy a postavil sa mi do cesty.

    „Ty si vážne myslíš, že ti pomôžem, nech už je to čokoľvek?"

    „Áno, pretože sa to netýka len mňa, ale aj teba a všetkých v druhej dimenzii. A možno aj v tejto." Niečo za mnou zašuchotalo. Damián sa pozrel tým smerom a jeho výraz v tvári potemnel. „Tu sa o tom rozprávať nemôžeme. Všetko ti vysvetlím neskôr. Teraz musíš rýchlo odísť. Je to tu nebezpečné."

    „O čom to..."

    V diaľke bolo počuť zavrčanie. „Bež!" Popostrčil ma obaja sme začali utekať naspäť ku klubovni.

    Keď som konečne dobehol pred klubovňu, Damián nikde nebol.

    „Našiel si tú príšeru?" spýtala sa Denisa opretá o stenu chatrče. Hrala sa s vlasmi, ktorým venovala celú svoju pozornosť.

    „Nie. Kde je Andrej?"

    „Vo vnútri. Chcela som ísť na vzduch." Spustila prameň vlasov, ktorý žmolila medzi prstami a vzdychla si. „Rada by som išla niekam inam. Je tu hrozná nuda."

 

    „Naozaj nechceš ísť s nami?" spýtal sa Andrej, keď zastavil pred našim domom.

    „Nie, dík, radšej už pôjdem. Som ešte unavený z cesty. Ale vy si to užite." Otvoril som dvere na aute a rozlúčili sme sa.

    Kľúče som so sebou nemal, takže jediná možnosť bola zazvoniť. Už pár sekúnd na to ako zvonček doznel sa otvorili vchodové dvere. „Skvelé, už si doma," vzdychla si mama. „Akurát s otcom večeriame. Pridaj sa k nám!"

    „Tak, ako bolo v Ugande, či kde si to bola?" prerušil som dlhé ticho, ktoré sa vznášalo nad jedálenským stolom.

    „Bola som v Keni," zdôraznila slovo Keňa, akoby na tom záležalo. „Bolo to celkom zaujímavé. Nová skúsenosť." Mamu totiž vybrali ako dobrovoľníčku na pomoc v tamojších nemocniciach.

    „Vraciaš sa tam?" pokračoval som.

    „Myslím, že nie. Už ma nepotrebujú. Bolo to len na určitý čas," odvetila a vložila si do úst vidličku obmotanú špagetou.

    Opäť nastalo ticho. Tentokrát ho preťal otec. „Ako bolo v škole?"

    „Myslíš v tej, do ktorej si ma donútil ísť bez toho, aby si sa ma najskôr spýtal?" odvetil som pokojným hlasom.

    „Pozri, ja týmto čarodejnickým veciam nerozumiem. Čo som mal, podľa teba robiť?" bránil sa otec.

    Odpil som si z citronády. Chvíľu som nehovoril nič, no potom som mu odpovedal otázkou: „Má tá moja teta z anglicka aj meno?"

    „Aká teta z anglicka?" zaujímala sa mama.

    „Vieš, aby som mohol pokračovať v klamaní vlastným kamarátom," pokračoval som ignorujúc maminu otázku.

    Otec moje útoky už neuniesol, buchol päsťou po stole a rozhorčene dodal: „Takto sa so mnou nerozprávaj!"

    „Ďakujem, už mi stačilo." Vstal som a odkráčal som od stola.

    Dvere  od kuchyne sa predo mnou zabuchli. „Nikam nejdeš! Vráť sa k stolu!" Nemal som na výber, poslúchol som mamu a vrátil som sa naspäť na svoje miesto pri stole.

    „Nebudeme vytvárať zbytočné napätie. Bola som preč príliš dlho, aby som sa vrátila do rozhádanej domácnosti. Ja som rada, že si tam mohol byť. Nejaký čas som tam aj ja študovala."

     „Viac ako mesiac?" Naozaj som sa začal zaujímať o detaily pobytu mamy na akadémii. Najmä preto, že som o tom vôbec nevedel.

    Mama sa sa usmiala. „Samozrejme, tvoja stará mama ma tam poslala na celý rok. Chcela, aby som sa naučila viac, než čo ma naučila ona."

    „A ty si to chcela?" spýtal som sa a pozrel som pritom na otca. Zatváril sa prísne.

    „Vlastne, ja som sa mágiu veľmi rada učila. Cítila som sa výnimočná, aj keď som vedela, že o tom nemôžem povedať žiadnemu smrteľníkovi."

    „Ale otcovi si to povedala."

    Zasmiala sa. „Áno a skoro som na to doplatila." Otec sa načiahol cez stôl a chytil mamu za ruku. „Ale všetko dobre dopadlo a my sme sa mohli vziať."

    „Ako sa vám podarilo obísť magické zákony?" chcel som vedieť.

    „Testovali ma," zamiešal sa do rozhovoru otec. „Stále ma všelijakými ilúziami skúmali, či nepodľahnem a neprezradím, že Mária je čarodejnica, alebo, že mágia existuje."

    „Čo by sa stalo, keby zlyháš?"

    „Tvojmu otcovi by vymazali pamäť a mne by odobrali moju moc. Ale, ako som povedala, všetko dobre dopadlo." Usmiala sa na otca.

    „Povieš nám, konečne, prečo si doma?" zaujímal sa otec.

    Chvíľu som mlčal a uvažoval, či povedať o knihe.

    „Čo sa stalo?" pridala sa mama.

    „No... našli predmet, ktorý v akadémii nie je povolený," priznal som.

    „Filip! Dúfam, že nechceš povedať, že si mal niektorý z našich cenných magických predmetov v škole?"

    „Mal. Knihu." Uhol som pohľadom.

    „Náš grimoár bol v druhej dimenzii? Stará mama by nás vydedila, keby sa toto dozvedela. Mal ostať v suteréne na podstavci, kam patrí," mama bola naštvaná, no snažila sa hovoriť miernym tónom.

    „Už je to aj tak jedno. Vyhodili ma." Vstal som s prázdnym tanierom, položil ho do drezu a pred odchodom som dodal: „Aspoň môžem tráviť prázdniny ako sa patrí- bez učenia."

    Sadol som si na posteľ vo svojej izbe. Všetko oblečenie, čo som mal v škole už bolo v práčke a grimoár už ležal na podstavci v suteréne, kam patrí. Bolo sotva pol desiatej no ja som už osprchovaný sedel na posteli v tričku a trenkách, pripravený na spánok.

    Bol to síce fajn deň, byť chvíľu opäť medzi svojimi a nestarať sa vôbec o nič, no nevedel som sa zbaviť pocitu, že bremeno, ktoré mi Henstein udelil, je príliš veľké, aby som sa ho mohol len tak zbaviť. A navyše Damián o niečom vie. Pretože sa to netýka len mňa, ale aj teba a všetkých v druhej dimenzii. A možno aj v tejto.

    Zo zásuvky nočného stolíka som vybral obálku s rozlomenou zelenou pečaťou. Vytiahol som list a prečítal si ho znovu. Zaujímalo ma, koľko ľudí je do toho zainteresovaných. Vedela o Hensteinovom pláne riaditeľka? Isteže nie, inak by ma nevylúčila. No hlavným problémom je: ako sa dostanem späť do školy?

    Vložil som list do obálky a obálku späť na svoje miesto v zásuvke.

    Svetlo. Treba nájsť Svetlo.

    Ľahol som si a zhasol nočnú lampičku.

    Kto to len môže byť?

 

    Domom sa rozľahol krik. Môj krik. Prebudila ma pálivá bolesť v oblasti ramena. Mal som pocit, že mi horí. Jazvy boli síce zahojené, no akoby sa opäť snažili otvoriť a rozpárať mi zvyšok tela.

    „Čo sa deje," vtrhla do izby mama.

    Podarilo sa mi posadiť na posteli. „Nič!" odvrkol som. Rýchlo som vstal a odbehol do kúpeľne hneď vedľa.

    Vyzliekol som si tričko a  zahľadel som sa na päť škrabancov na hrudníku. Pustil som studenú vodu, namočil tričko a začal si rany otierať v domnienke, že mi to pomôže uhasiť neviditeľné plamene. No márne. Iba som syčal a vzdychal opierajúc sa o umývadlo.

    „Čo sa ti stalo?!" Zahliadol som mamin zdesený výraz v zrkadle.

    Podoprela ma a odviedla späť do izby. „Počkaj tu!" povedala a zmizla vo dverách.

    „Jasné, chystám sa zdrhnúť," zasyčal som ironicky skôr pre seba.

    Netrvalo to dlho a vbehla opäť do izby s nejakou šnúrkou v ruke.

    Vonku sme začuli hlboké zavrčanie a ťažký úder na našu bránu.


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
9 bodov - odporúčam
Hmmmm....... teraz zda sa to dlho trva mne. Ale hoci opozdene i tak komentujem.  
Spisovateľ/Autorlupka Pridané dňa1. decembra 2014 19:55:44
Pokracovanie ?????????  
Spisovateľ/Autorlupka Pridané dňa8. decembra 2014 13:39:17
owixin
pracujem na ňom :) môžeš očakávať v najbližších dňoch :)  
Spisovateľ/Autorowixin Pridané dňa13. decembra 2014 19:11:55
dakujeeem :)  
Spisovateľ/Autorlupka Pridané dňa16. decembra 2014 15:51:05
owixin
Prepáč za zdržanie. Dnes alebo zajtra uverejním 22. Kapitolu  
Spisovateľ/Autorowixin Pridané dňa22. decembra 2014 16:39:45
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8