Strážca, 28. kapitola

Spisovateľ/ka: Brown | Vložené dňa: 2. decembra 2014
http://citanie.madness.sk/view-48775.php
Obrázok 1

  28. kapitola

  Vo štvrtok vypukla Mimina panika úplne. Zvykla som si na ňu. Absolvujem ju každý rok. Mám presne vymyslené, čo jej poviem. Čudujem sa, že na to ešte neprišla. No ona je v takom strese, že asi nevníma okolie. Tento rok sa však bežné obavy zdvojnásobili... Sedemnástka je predsa veľká udalosť. To hovorila aj o šestnástke. Prisahám, keby sme žili v Amerike, patrila by k tým, čo si zaplatia program My Sweet Sixteen. Našťastie, na Slovensku nič také nie je. Som veľmi veľmi vďačná.
  „Každá oslava narodenín je obrovitánska udalosť! Je to, akoby si sa lúčila s celým rokom života...   Nemôžem sa strápniť! Musím byť nezabudnuteľná!" Toto počúvam stále dokola. Niekedy by sa jej naozaj zišiel súrodenec, aby pochopila, že svet sa netočí iba okolo nej a bude fungovať, aj keď jej torta nebude obalená v jahodovom, ale citrónovom fondáne.
  „Neboj sa, nestrápniš sa. O tom som presvedčená. Nezmeškala som ani jednu oslavu tvojich narodenín a všetky skončili úžasne. Uvidíš, koľko ľudí ti bude závidieť."
  Tieto vety som mala nacvičené už týždeň dopredu. Dobre, že som si ich pripravila, lebo všetky z minulých rokov zlyhali. Nanešťastie, asi po hodine stratili svoju magickú moc a na slovenčine sme skončili každá v inej lavici. Ja v prvej. Naozaj neviem, prečo vždy potrestajú mňa. Veď to ona nedokáže držať jazyk za zubami!
  Cez prestávky však pokračovala v otravovaní až som mala plnú hlavu katastrofických osláv. Na jednej nikto neprišiel, pretože na pozvánkach vytlačili zlý dátum. Musela som jej ukázať obrázok tohtoročnej v mobile, aby sa upokojila... Išla mi prasknúť hlava. Aj preto, že ani jeden deň som sa nedočkala zazvonenie budíka. Na minútu presne ma budil Alan a čakával ma miesto Mimi. Radšej som počúvala jej stres ako Alanove postrehy o profesoroch zo školy. Najviac mi prekážalo, že vo všetkom som s nim súhlasila a začínal ma preťahovať na svoju stranu rybníka.
  Nakoniec sa všetky pocity vo mne stretli a vybuchla som: „Jasné, že sobota skončí katastrofou, keď budeš len nariekať a nič nespravíš! Už si niečo zariadila?!" Mima bola príliš zaujatá sama sebou, než aby si všimla môj nevrlý tón.
  „Skoro všetko. Jedlo, miesto, DJ... a také základy mám zohnané už dávno. Len potrebujem pomôcť s výzdobou," zažmurkala na mňa.
  „Čo mám spraviť?" medzi riadkami sa dalo čítať: Spravím čokoľvek, len mi daj vydýchnuť.
  „Po škole pôjdeme kúpiť ozdoby. Rozmýšľala som nad lampiónmi, balóny oviažeme okolo altánku a na povale som našla také hodiny, ktoré vyzerajú ako z minulého storočia. Na nich nadstavíme polnoc. Keďže o dvanástej nastane odhalenie. Ozaj, čo keby som zariadila, aby ste s Oliverom tvorili pár? Ale úplne náhodou."
  „Toto je jediné, čo ti schvaľujem." Nechcem stráviť večer s niekým, koho nepoznám alebo koho neznášam.
  Mimine oslavy nesú vždy nejaký názov. Tento rok: „Neznámi známi." Princíp spočíva v tom, že každý, kto príde, dostane papierik s menom, ktoré si pripne na šaty. Tiež dostane škrabošku, aby sa nespoznali. Čo je podľa mňa pekná myšlienka, ale aj tak sa spoznáme. Každopádne, musíme nájsť človeka, ktorý tvorí našu druhú polovičku a s ním stráviť večer. Od polnoci škrabošky môžeme sňať a gratulujeme oslávenkyni. A všetky dievčatá musia mať šaty. Ale ak už ste boli na Miminej oslave, tak by vám ani nenapadlo obliecť si rifle. Čiže to nie je až také dôležité.
  „A kedy ideš pre šaty?" Samozrejme, že si kúpila nové. A nie hocaké. Musela sa uistiť, že nik si neoblečie to, čo ona. Mám pre ňu pripravenú aj korunku, ale o tom nevie. Dúfam, že si žiadnu nekúpila. U nej by ma to neprekvapilo...
  „Zajtra po škole. A mám jedny aj pre teba. Takže po škole ideme ku mne," tvárila sa akoby nič.
  „Čože??? Povedala som ti, že už mám vybrané. A páčili sa ti. Šedé, po kolená, krátky rukáv. Spomínaš?"
  „Jasné, že si ich pamätám. Nie som hlúpa! Boli... pekné."
  Prekrútila som očami. Na ňu boli príliš jednoduché. Ale nehovorí sa, že v jednoduchosti je krása?
  „Ver mi. V týchto budeš vyzerať ú - žas - ne!"
  „A čo také mi spravíš, ak si ich neoblečiem?"
  „Hmm," zamyslela sa, „povedzme, že tvoja druhá polovička sa stane tvojou nočnou morou." Môj zošit už letel k jej hlave.
  „Vieš, že si ten najmanipulatívnejší človek akého poznám?"
  Zdvihla ruky. „To som ja. A ty ma máš aj tak rada," ukázala na mňa prstom, „nesnaž sa zapierať. Inak by si so mnou toľko rokov nevydržala."
  Vložila som si hlavu do dlaní: „Možno si ich teda vyskúšam. Pre začiatok. Ale ak sa mi nebudú páčiť..."
  „Budú."
  Zazvonilo.
  Aj poslednú hodinu som strávila v prvej lavici. Profesorka slovenčiny nenechala nič na náhodu a nechala na katedre odkaz pre ostatných profesorov. Na tomto svete neexistuje spravodlivosť. Cítila som sa ako tie údajné čarodejnice, o ktorých sme sa bavili na dejepise. Presne ako ja, ani ony nemali najmenšiu šancu na obhajobu a boli nevinné. Poslušne som sedela pred katedrou, tvárila sa, že vnímam, no myšlienky rozoberali sobotu. Aj ja som dúfala, že dopadne výborne.

  Piatok ubehol ako voda a nám sa zrazu sypala kopa práce na hlavy. Naplánované bolo všetko. Do poslednej chybičky. No realizácia býva vždy trochu náročnejšia. Hneď po škole sme chceli ísť kúpiť ozdoby. Plány trochu skomplikovala sms od Klaudie. Cez matiku mi napísala: „Mama ešte nemá dokončené 1 šaty. Stavte sa s Mimou až okolo 5."
  Mima nemohla jednoducho zájsť do obchodu, vybrať si šaty, vyskúšať si ich a kúpiť. Mohol by si ich kúpiť ešte niekto iný. Rozhodla sa ich sama navrhnúť a dať si ich ušiť najlepšej krajčírke v okolí. Čiže Klaudiinej mame. Vlastne, inú ani nepoznáme. Hneď po šiestej hodine som musela trieliť za oslávenkyňou a čeliť riziku zadusenia.
  „Heej! Čakaj!" nohy sa mi prepletali ako len najrýchlejšie dokázali, no aj tak zastávali za jej tempom.   Táto novina sa jej vôbec nebude páčiť... Aj tak by sa to raz musí dozvedieť... Lepšie odo mňa ako od Klaudie. Myslím, že to vedela aj ona, a preto poslala správu mne a nie Mime.
  „Ty vieš byť teda rýchla," dychčala som. „Písala mi Klaudia. Šaty potrebujú ešte zopár úprav..." Jej ústa začali naberať neidentifikovateľné tvary.
  „Nekrič!" položila som na ne ruku. Desila som sa toho, čo by z nej vyšlo. „Len zmeníme rozpis," upokojovala som ju.
  Zdala sa v poriadku. Dovolila som jej rozprávať.
  „A ako chceš pozmeniť plány? Všetko má presný rozpis. Večer musím byť doma!"
  Preháňala a poriadne. Mali sme všetko naplánované iba zhruba. Istý bol len večer, pretože jej mali priniesť stoly.
  „Musím si vyskúšať šaty! Sú dôležité! Čo keď mi nebudú sedieť? Ani jedny z mojich nie sú dosť dobré.     Tamtie sú perfektné!"
  Skončila a konečne začala dýchať. Pri poslednej vete znel jej hlas neprirodzene piskľavo. Začínala mi liezť na nervy... Sú omnoho dôležitejšie veci ako jej narodeniny... Kebyže jej to poviem, naše priateľstvo by napísalo len veľké tlačené písmená KONIEC.
  „Neboj sa," premáhala som svoje rozhorčenie. Začnem počítať koľkokrát som za posledných štyridsať osem hodín túto vetu vyslovila a zďaleka som neskončila. „Celú šiestu hodinu mi mozog pracoval na plný výkon. Teraz pôjdeme kúpiť výzdobu a namiesto skúšania šiat vyzdobíme záhradu večer a nie ráno."
  „A šaty?"
  „Môžeš si ich vyskúšať aj doma nie? A možno to bude aj lepšie. Keď pani Krajčovičová nedokončila šaty načas, spraví nám drobnú protislužbu. Veď si jej predsa zaplatila! Poprosila som Klaudiu, či by nepriniesla šaty večer k tebe. Súhlasila. Problém vyriešený. Nie som skvelá?"
  Nastalo ticho. Mima spracovávala program popoludnia. Trvalo jej to trochu dlhšie. Na môj veru, po priateľstve s Mimou si môžem hľadať prácu ako sekretárka. Nezvláda stresové situácie a potom ich riešim ja za ňu. Môže mi do životopisu napísať odporúčanie a mám za sebou aj prax. Nakoniec prijala skutočnosť.   Nemala na výber.
  „Fajn," vyskočila na rovné nohy. Nejaké tajné znamenie ju asi prebralo z tranzu. „Tak, čo tu ešte stojíme?   Máme pred sebou dlhý deň. Chooď!" Víťazným šprintom ma vliekla do obchodu s vecami na oslavy.

Spisovateľov komentár k príspevku

prosííím názory, pripomienky, kritiku... aj pár slov pomôže



Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8