Omylom

omylom som si vložila vidličku pod jazyk
a silno ňou mykla

Hrdinka nášho príbehu je mladé dievča, vo veku dvadsaťdva rokov. "A potom, keď sa na mňa tak pozeráš, mám pocit, že máš v očiach veľa nehy." Srna lovená. Ohnúť na posteli a pomaly prstom skúmať každý záhyb jej prchavej krásy. Povedzme si to na rovinu, čo chvíľa bude mať tridsať a jediné na čo bude myslieť je reprodukcia. Teraz, keď tu napnutá leží, patrí mi navždy v tomto momente. Taký už nebude o štyri roky.

Bývame vo svojich životoch a kruhoch, sem-tam sa pretnú a opäť sa to stratí a zanikne. Príliv a odliv. Nevieme, čo more po búrke vyplaví. Akú mŕtvolu.

Nehu som videla v mužských očiach viackrát. Je to ale skôr akási mýlna blízkosť, možno je to odraz mojich očí. 

mesiac pred:
on:
cau napokon nie je futbal, ale pojdem si zahrat badminton ...
ona:
ouki, ja sa prave chystam na trh, ze dajaku zeleninu pokupim
brutal som unavena, nedokazem sa na nic sustredit
tak potom nejedz, daco doma navarim
idem na ten trh
zatim
on:
ok maj sa zatial

dva dni po:
on:
prijemny den maj, nech sa ti dari
ona:
dakujem, aj tebe
nech to ubieha
on:
vcelku pohoda dnes, tak hadam sa to nepokazi :) pekne sa maj