Strážca, 43. kapitola

Spisovateľ/ka: Brown | Vložené dňa: 29. decembra 2014
http://citanie.madness.sk/view-48946.php

43. kapitola


  Otočila som kľúčom v zámke a dúfala, že si Peter nevšimne súvislosť medzi odchádzajúcim autom a prichádzajúcou sestrou. Od nášho výletu sa vžil do úlohy staršieho brata. Občas mi lezie na nervy, keď si všetko prehráva do neskutočných udalostí ako tretí rodič. Zatlačila som do dverí, no neotvorili sa. Super. Opäť zaseknuté. Mama stále nezavolala otcovi, aby ich prišiel opraviť...
  Odstúpila som o krok. Dvere sa neotvárali, kreslil sa po nich akýsi tieň prichádzajúceho človeka. Zväčšoval sa. Ostala som ako zamrznutá. Mohla som priskočiť k dverám, začať búchať a kričať ako zmyslov zbavená a dúfať, že niekto je doma. Ja som sa namiesto toho otočila.
  Nespoznala som tvár. Videla som len tmavú siluetu mužskej postavy. Celú zahalenú v čiernom. Neznámy mi priložil ruku cez ústa, ak by som chcela začať kričať. Fakt neviem, odkiaľ si myslel, že zoberiem hlas, keď ma ani nohy neposlúchali.
  „Nekrič," zašepkal anjelským hlasom. Viem, že je to zvláštne prirovnanie k únoscovi, ale znel tak...nadľudsky. Zobral moje kľúče zo zámky a vhodil ich do mojej tašky v ruke.
  Zlodej to nebude... Možno vrah? S výkupným si príliš neprilepší, uvažovala som. Rýchlo som zavrhla obe teórie. Necítila som sa ohrozená. Ak by mi chcel ublížiť, už by to spravil. V poslednej dobe som sa naučila veriť inštinktom, tak som sa ich držala aj teraz.
  Nekládla som príliš veľký odpor a nechala sa uniesť. Viedol ma tmavými ulicami a neustále mi držal ruku.
  Moje oči začali v tme rozoznávať tvary. Kvádre a kocky... Budovy. Nachádzali sme sa v starej časti mesta, kde nik nebýva. Lenže nik nemá zbytočné peniaze na zbúranie domov. V podstate to zvládajú samy. A decká mali skvelé miesto na každoročnú hallowensku party. Ľudia si šírili o tomto mieste rôzne strašidelné historky, preto sa tu nik dlho nezdržiaval. Vošli sme pod svetlo lampy, ktoré blikalo do rytmu vlastnej piesne. Únosca si sňal kapucňu.
  „Alan!" Neviem prečo, vyskočila som celá nadšená objať ho, za čo som sa neskôr cítila trochu trápne.
  „Wow, zrazu som žiadaný." Zľakla som sa, znel nahnevane. No keď som odskočila, zbadala som škodoradostný úsmev, po ktorom som už týždne márne pátrala. Zrazu zalial hnev mňa. Ten hnev, ktorý v sebe dusím, od kedy zmizol.
  „Kde si, do pekla, bol? Mám za teba zodpovednosť! Pamätáš, bavilo ťa strpčovať život babe, ktorá ti mala ukazovať školu. A potom sa vyparíš? To sa nerobí!" vyletela som naňho.
  „Cítim v tvojom hlase obavy?"
  „Zase si nefandi. Bála by som sa o každého," skrížila som si ruky cez hruď.
  „A čo to objatie?"
  Niekedy by som zakázala ľuďom podľahnúť prvým emóciám. Ale veď to on bol ten, ktorý sa celý čas snažil o niečo viacej. Alebo som si to len zle vyložila? Pochybujem. Chodil s Biankou, rozišiel sa s Biankou, pozval ma na rande... Zalial ma červený rumenec. Nemala so ho objímať! Ktovie, čo si pomyslí! Našťastie sa lampa rozhodla pre timeout.
  „Tak kde si bol?" neprestávala som.
  „Prečo to chceš tak veľmi vedieť? Myslel som si, že svojim zmiznutím ti len uľahčím život," narážal na Olivera. Bola som si istá. Správal sa ešte omnoho čudnejšie, keď zistil, že sa poznáme. Musel vedieť, že som bola s ním... Veď ma čakal pred domom!
  „No, tiež som si to myslela, ale asi som si na teba zvykla a..." dalo mi veľkú námahu to vysloviť, „verím ti. Chcem zistiť, čo posadlo všetkých naokolo. Posledný mesiac a pol je najčudnejší v mojom živote."
Naozaj som mu verila. Do tejto časti mesta vkročí len samovrah alebo blázon, no ja som sa cítila bezpečne.   Len bolo náročné pripustiť si to nahlas.
  Začal fúkať vietor. Pohrával sa s oknami a dvermi. V jeho náručí boli ako látkové bábiky.
  „Musel som ísť niečo zistiť." Nič konkrétne. Všetci chodia len okolo horúcej kaše. „Takže ty mi naozaj veríš?" nevyzeral prekvapene. Dokonca sa mi ani nesmial. To ma prekvapilo. Žeby objavil svoje nové dospelé ja?
  „Áno. A chcem sa ťa na niečo spýtať. A ty mi povieš pravdu."
  „To nebola otázka."
  „Ja viem," nadýchla som sa pripravená dostať z neho odpoveď za každú cenu. „Takže, čo sa tu deje?   Znesiem čokoľvek."
  Poobzeral sa: „Toto nie je vhodné miesto."
  Vypleštila som naňho oči: „Ó, jasné. Je tu príliš veľký hluk a príliš veľa ľudí, ktorí by nás mohli počuť.   Ideme na opustenejšie miesto? Čo ja viem? Sibír?"
  „Ha - ha," zaškľabil sa. „Vôbec nevieš, kedy sa vtipkuje. Toto nie je ani trochu vhodná chvíľa." On bol ten vážny a ja tá ironická. Aká zmena!
  „Naozaj nás môže počuť niekto nevhodný," ukázal mi smer. „Poď."
  Viedol ma niekde do ešte hlbšej tmy. Najradšej by som naňho nakričala, no možno by potom išiel ešte ďalej, tak som držala jazyk za zubami.
  Otvoril dvere jedného napoly rozpadnutého domu. Nechcela som vstúpiť.
  „Tak toto má byť bezpečnejšie?" zagánila som na neho.
  „O ničom takom sme nehovorili... Chceš vedieť pravdu, nie?" pripomenul mi.
  „Áno," pripustila som. „Ale nechystáš sa ma potom zabiť a hodiť do niektorej z vaní, že? Lebo v tom prípade odchádzam." Moje nohy ostávali stáť za prahom domu.
  Zasmial sa. Prvý raz úprimne.
  „Nie."
  Vošla som teda dnu.

  Cez dolámané žalúzie prenikal do izby lúč umelého svetla z pouličnej lampy. Dopadal na šedý koberec. Alan si kľakol vedľa neho a odokryl malý kúsok podlahy. Do ovzdušia sa vzniesol oblak prachu. Na okamih všetko naokolo zahalil. Opadol a ja som zbadala, že staré parkety ukrývajú tajnú chodbu.
  „Wow," môj hlas ukrýval mierny strach. „Dobrý trik," okomentovala som odhalenie skôr pre seba. Alan mi len pokynul, aby som ho nasledovala dolu schodmi.
  „Takže, prečo nie do vane ?" spýtal sa ma, keď sme kráčali dolu schodmi.
  „V starých vaniach bývajú pavúky. Zaživa mi vadia len trochu, ale keď si predstavím, kde všade by mi mohli potom vliezť..." bŕŕŕ, striaslo ma. „Radšej si to nepredstavujem."
  Moje oči boli hendikepované z toľkej masy tmy bez štipky svetla. Schody podo mnou vŕzgali. Mala som pocit, že každú chvíľu stúpim do prázdna a spadnem...
  Alanove oči buď netrápil tento problém, alebo poznal cestu naspamäť. Jeho kroky boli plynulé a rýchle.   Určite kráča minimálne meter predo mnou... Nemýlila som sa. Ticho naokolo prerušilo hlasné zavŕzganie.   Kúsok predo mnou sa otvorili dvere, ktoré vyžarovali svetlo. Medzi zárubňami stál Alan a čakal na mňa.   Pridala som do kroku.
  Vošla som dnu a ostala zaskočená. Ak by som sedela na stoličke, práve by som spadla. Očakávala som, že ma zavedie do starej pivnice plnej prachu a myší, v ktorej sa budem báť čo i len zhlboka nadýchnuť. Tento podzemný byt by si s pivnicou nik nepomýlil. Leskol sa čistotou, akoby upratovačka práve dokončila prácu. Zariadenie vyzeralo veľmi moderne: plazma, stôl, bar, gauč... Cítila som sa ako v jednom z dielov   Teen Cribs...
  „Tu bývaš?" spýtala som sa
  „Nie, tu schovávam telá."
  „Ha - ha." Už je to späť.
  Alan komusi mávol. Obzrela som sa do kúta. Nezistila som, či tam niekto sedí, pretože mi do hlavy vyletela ohromná bolesť. V kombinácii s mojou nespavosťou a prázdnym žalúdkom som v sekunde zamdlela.
  Bolo to rýchle. Ani som si to nestihla uvedomiť. Väčšinou cítim, že sa chystám odpadnúť. Toto bolo iné. Nečakané a náhle. Alan to ale vedel. Namiesto na tvrdú zem som padla do tvrdého náručia. Viacej neviem.

Spisovateľov komentár k príspevku

prosííím názory, pripomienky, kritiku... aj pár slov pomôže



Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
10 bodov - odporúčam
Dobreee. Pekne si to zamotala. A uz teraz sa tezim na dalsie a dalsie casti. A dufam ze sa tu objavia uz coskoro.:-)  
Spisovateľ/Autorlupka Pridané dňa30. decembra 2014 14:25:10
No teraz sa budem snažiť pravidelne pridávať... Začne sa to tak rozuzlovávať a zároveň aj motať. Tak aby v tom nebol chaos, keby dlho nepridám a náhodou zabudneš, o čom bola predchádzajúca kapitola :)  
Spisovateľ/AutorBrown Pridané dňa30. decembra 2014 16:04:49
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8