Strážca, 44. kapitola

Spisovateľ/ka: Brown | Vložené dňa: 30. decembra 2014
http://citanie.madness.sk/view-48950.php
Obrázok 1

  44. kapitola

  Zobudila som sa na gauči v malej preplnenej miestnosti. Napriek všetkým haraburdám na mňa pôsobila útulne. Vyzerala presne tak, ako som si v snoch vždy predstavovala svoju budúcu pracovňu. Jeden veľký stôl, pohovka, knižnica, obrovská knižnica. Na poličkách porozhadzované papiere. Po zemi pootvárané knihy. Jednoducho jeden veľký bodrel. Pousmiala som sa. Nepochybujem, že on v ňom videl zmysel.
Našla som aj Alana. Sedel za stolom a čítal.
  „Dobré...neviem čo. Nie je vidieť, či už svieti slnko, A neviem ako dlho si spala," pozdravil ma.
  „Mrzím ma, že som sa tam zložila," posadila som sa. Moja hlava stále lietala v kabínke bobovej dráhy. Dnes mi ide karta. Čo ešte vyvediem?
  „V poriadku, ja ťa chápem," položil rozčítanú knihu na stôl. Neobťažoval sa zavrieť ju. V rozpakoch som si objala nohy rukami, uvedomil si to.
  „Aj keď to ty nechápeš," dodal skôr ospravedlňujúco pre seba, no ja som zachytila všetky slová. Sadol si ku mne, k mojim nohám.
  „Takže, hodinka pravdy?" ozvala som sa.
  „Súhlasím, ale ber to, prosím ťa, vážne." To mi nemusel pripomínať. Skôr som sa bála, že on si zo mňa vystrelí.
  „Fajn..." zamyslela som sa, „prvé, čo som netušila, že sa spýtam. Kde sme?"
  „Keby som ti to povedal, ohrozil by som tvoj život."
  Zamračila som sa: „Sľúbil si, že budeš odpovedať vážne." Myslela som, že to platí obojsmerne.
  „Ja to myslím vážne," zdôraznil každé slovo až mi naskočili zimomriavky. Spozorovala som, že tentoraz naozaj nevtipkuje. Zvážnela som.
  „Poradím ti. Klaď otázky, ktoré ťa vážne zaujímajú. Naozaj nemáš viac ako hodinu."
  „Okej," zahĺbila som sa do pamäte. „Ako je to medzi tebou a Oliverom? Nerád o tebe rozpráva. Dokonca si myslím, že nechce, aby som ťa spomínala. A prečo mi nepovedal, že ťa pozná?" pokračovala som v otázkach. „Detailne som mu ťa opísala, musel vedieť, kto si." Aj keď to popiera, doplnila som pre seba.
  „Olivera," nadýchol sa, akoby rozmýšľal, čo povedať, „poznám už dlhé roky. Boli sme si dosť blízki. Ako bratia, povedal by som. V podstate som ti to už vysvetlil. Akurát, že naše zoznámenie nezahŕňa strednú. Boli sme skôr tuláci. Takí, ktorých sa ľudia stránia, lebo od nich očakávajú len drogy a pouličné bitky a iné problémy. Naháňali sme strach. Svojim spôsobom viedli zábavný život. Potom som si uvedomil, že to nie je cesta, akou chcem kráčať a prehodnotil svoje názory. Odišiel som a viacej sme sa nestretli. A čo sa týka tej druhej časti, musíš sa spýtať jeho. Ste spolu predsa často, nie?"
  Teraz ma dostal. Čo mu môžem na toto odpovedať? Mala som klamať? Jemu?
  „Aj ty musíš hovoriť pravdu, ak mám aj ja," prerušil moje premýšľanie. Raz. Dva. Tri...
  Pravda: „Už stratil moju dôveru. Klame. Viem to," vychrlila som.
  „Prečo s ním teda tráviš čas?"
  „Neviem. Bála som sa, že keď s ním nebudem," páni, viem, že sa už dlhší čas vystavujem Oliverovmu nebezpečnému vplyvu len z jediného dôvodu. Ale vysloviť ho nahlas... Na to potrebujem odvahu. Na toto sa musím nadýchnuť. „Neprídeš ani ty," dokončila som. Nepozerala som sa mu do tváre, len som rýchlo točila ďalej. „A neviem prečo, ale vedela som, že mi povieš o čo ti ide a že sa to nejako dotkne aj jeho.   Ja...vždy si hovoril pravdu, aj keď zlú."
  „Čo ťa donútilo zmeniť názor? Mal som pocit, že som pre teba skôr...odpudivý..."
  „Tá party," vyletelo zo mňa automaticky. Už toľkokrát som ju prežila znova a znova. Nedalo mi námahu spomenúť si, čo sa stalo. Ona vo mne vyvolala prvé pochybnosti.
  „Ty si bol ten, ktorý od začiatku všetko kazil. Robil mi napriek. Preto som s tebou nechcela byť. Ale, ak by sa dialo čokoľvek, bol si tam pre mňa. Aj keď sme sa pohádali...Oliver odišiel. Nebol s Annou. Neukázal sa. Nechal toho chalana len tak...spadnúť..." minuli sa mi slová. Čakala som, čo odpovie.
  „Ten chalan bol veľká chyba a krok mimo. Nik by to neočakával...Označme to za nehodu."
  „Samozrejme, že to bola nehoda!" prerušila som ho. Zachádzal priďaleko. Nikoho za ten pád neobviňujem... „Nikto nemôže za to, že mu prišlo zle. Ani Oliver. Prišiel za nami až neskôr... Ide mi skôr o to, ako bez emócií všetko prežíval... Bola z neho zrazu úplne iná osoba...Akoby niečo skrýval..."
  „Okej," prerušil teraz on mňa. Bola som mu vďačná. Isto by som svoj neusporiadaný monológ ešte predĺžila, ale nič podstatné by som ním nepovedala. „Nejdem ťa presviedčať o opaku. Ale od Olivera by si sa mala držať ďalej."
  „Počkať," zaskočil ma, „ako sme sa dostali od mojich otázok k rozkazovaniu?"
  Čo tým myslel? Naozaj bol tak skalne presvedčený o Oliverovej skazenosti? Bol by schopný ublížiť aj mne, ak ublížil iným? To mi chcel povedať? Ale veď nad Oliverom - vrahom som už uvažovala a aj douvažovala... Sny tiež niečo podobné naznačovali, ale veď ja som im neverila! Boli to len sny. Výplody mojej fantázie... Ak by boli skutočné, potom by som už aspoň stokrát umrela a znovu obživla...
  „Hovorím to len v tvojom záujme. Zatiaľ ti nič nehrozí."
  „Zatiaľ?" zatiahla som. „Myslíš tým, že to bude nebezpečné?" pri poslednom slove som potlačila smiech. Toto začínalo byť až príliš absurdné. Úškľabok som nezakryla dôkladne.
  „Tebe to pripadá vtipné?" oboril sa na mňa.
  „Trochu," dnes som sa rozhodla, že neklamem. „Pozri, už som ti to povedala. Viem, že s Oliverom nie je niečo v poriadku. Ale rozhodne sa ma nechystá uniesť, predať alebo zabiť."
  „Vieš čo je s Patrikom?" preskočil na úplne inú tému.
  „Oliver mi povedal, že je už doma." Nechápala som, načo to vyťahuje. Predsa som po ňom pátrala! Viem, čo sa stalo. Aj on to musí vedieť, ak sa oňho zaujímal.
  „Je mŕtvy, Kornélia."
  „Č - Čože je?" habkala som. Veľa vecí som Oliverovi nezhltla. V tomto prípade som mu plne dôverovala. A teraz sa dozviem, že akurát toto je jedno veľké klamstvo?
  „Mŕtvy," zopakoval ticho.
  „A - Ako..? Veď bol mladý asi ako ja. Videl si ho! Bol trochu opitý, ale inak v poriadku. Keby bol chorý, nechodil by... Ten pád vyzeral zle, ale v nemocnici bol celkom v poriadku... Myslím."
  Istú časť večera mi síce jeho prítomnosť nelichotila a dosť si to u mňa pobabral, ale nikdy by som nikomu neželal smrť!
  „Nebola to nikoho chyba. Príliš sa o teba zaujímal. Oliver ťa chce len pre seba..."
  „Čo? Zase Oliver?! Myslím, že toto sme si vyjasnili!" zvýšila som tón hlasu. Ani Alan neostal úplne pokojný.
  „Nie, Kornelia, vôbec sme si nič nevyjasnili! Celý čas sa ťa pred Oliverom pokúšam varovať. Udržiavam ťa mimo jeho dosah a ty jeho prítomnosť priam vyhľadávaš! Sama si to nevšimneš, musím ti to povedať ja! Oliver nie je dobrý človek. Nikdy ním nebol a ani sa ním nestane. Nezmenil sa, ako ti tvrdil. Len sa naučil byť milým, aby dosiahol, čo chce... A to si momentálne ty."
  „Prečo? Prečo by si on, zo všetkých ľudí na svete, vybral práve mňa?"
  „Ešte ti to nemôžem povedať."
  „Tak to je super!" odsekla som.
  „Musíš mi veriť."
  „Ja ti chcem veriť, Alan. Ale ty mi nemôžeš odpovedať na otázku, prečo sa mám Oliverovi vyhýbať. Moja dôvera k tebe trochu upadá..."
  „Poviem ti to hneď, ako to zistím."
  „Takže ty to ešte ani nevieš?"
  „Nie," priznal. „Ale nemôžeš ignorovať fakty. Pomysli si, čo všetko sa ti stalo, odkedy vstúpil do tvojho života..."
  Okej. Zrekapitulujme si to.
  V priebehu posledného mesiaca sa udiala celá kopa vecí. Zlé aj dobré. Prevládali nevysvetlené. Moje sny, prehnaná obozretnosť, bolesti hlavy, moja posadnutosť Oliverom, láska k Oliverovi, nenávisť k Oliverovi... Zaviedli ma medzi štyri holé steny, kde sa cítim ako blázon. A tým sa dostávam späť na začiatok. K posadnutosti Oliverom. Prečo prišiel? Čo mi tají? A kto vlastne je?
  „Povedal si, že vieš prečo zamdlievam. Prečo?" vyzvedala som ďalej.
  „To by som ti povedal len veľmi nerád. Ver mi, nechceš to počuť."
  „Ó, áno, chcem. Chcem to vedieť zo všetkého najviac! Zatiaľ si sa všetkým odpovediam vyhol. Takže poďme... Vyklop to! Ak sa s tým dá niečo robiť...Je to otravné! Pripadám si ako hypochonder!"
  Mlčal.
  „Odpovedz! Hodina neprešla," zvýšila som hlas.
  „Ne... Nepôsobíme na teba dobre. Alebo nás vnímaš viac ako ostatní...Ja...nie som si tak celkom istý."
  „Čo?" nechápala som. „My? Kto my?" zbytočne všetko predlžoval.
  „Ja, Oliver, tí v miestnosti... A je nás viacej. Väčšinou nás nik nespozná, ale ty... Ešte som sa s tým nestretol."
  Fajn, toto vážne prestalo dávať zmysel už veľmi dávno.
  „Čo tým chceš povedať? Patríte do nejakej sekty alebo ja neviem...ste nájomní vrahovia?" posledné slová som nemyslela vážne. Vážne som túto debatu nebrala. Zachádzala do krajností. Krajností, ktoré som nebola pripravená akceptovať.
  Nevydal ani hlások.
  „Tak kto ste?" už som nekričala.
  „Nie sme nájomní vrahovia," odpovedal jednoducho. Aj keď slovo nájomní vyslovil takým zvláštnym tónom... Akoby som sa trafila. Ale iba z polovice... Začínala som mať zlý pocit, z toho, čo sa dnes večer dozviem.
  „Tak ste nejakým spôsobom zodpovední za smrť toho chlapca? A za smrť toho chalana u nás v škole a taktiež, má niekto od vás na svedomí toho chalana, ktorý zmizol na exkurzii? Preto vieš, že v tom má prsty Oliver? Lebo za to môžeš aj ty?"
  Nedokázala som si predstaviť, že by Alan niekomu v skutočnosti ublížil. Ale povedal, že kedysi naháňali s Oliverom strach. A Oliver mal byť zlý... Takže aj Alan bol možno zlý? A fakt, že v našom meste zomreli v priebehu pár týždňov traja ľudia po sebe za záhadných okolností, je neprehliadnuteľný. Toto sa u nás jednoducho nestávalo. Pokiaľ neprišli oni.
  Mlčal ďalej. Ale nijako sa otázke nevyhýbal. Pochopila som, že odpoveď asi len spracúva a že sa jej neskôr dočkám. Len musím počkať. Sadla som si na stoličku pri stole.
  Po chvíľke ticha sa osmelil: „Ak chceš odpoveď o nás všetkých, tak v podstate áno. Ale neodcudzuj nás, dobre? Nechápeš to..!" Uderila som na citlivú strunu. Videla som, že nevie, čo by mi povedal. Obzeral sa po holých stenách.
  „Posledné mesiace mám čudné sny. Vždy sa v nich stane niečo zlé... Keď som bola vonku so Zuzou v bare, bol si tam aj ty. Za stolom oproti nám sedel chlapec. A zdalo sa mi, že sa mu niečo stalo. Ale v podstate tam ani nebol. Je to akoby som mala halucinácie... Akoby sa mi niekto dostával do hlavy...Aj za to môžete?"
  „Nikto sa ti nemôže dostať do hlavy, Kornelia. Také schopnosti nemáme. Avšak niektorí z nás dokážu presvedčiť ľudí, aby konali tak ako potrebujú. A Oliver túto maličkosť využíva, aby ťa zmiatol. Odpútava tvoju pozornosť, aby ťa vystrašil. Pamätáš? Na chvíľu si chlapca spustila z očí, vtedy spadol nápis. A on stihol odísť. Potom si sa z ničoho nič obliala. Neskúmala si podrobne okolie. Nič sa ti nezdalo... Oliver chce, aby si sa bála. Spomínaš si na ten film? Leták vhodil do skrinky Mime on. Presvedčil ju, že horor je super nápad. Ty si zažila ďalší strašidelný večer a až on tvoj strach ukončil. Objavoval sa len, keď si niekoho potrebovala... Aby si mala pocit, že tu je vždy pre teba. Mala ho rada."
  Bola som ticho. Nemohla som uveriť ničomu, čo mi povedal! Ale v nejakom zvláštnom svete mi to dávalo zmysel.
  Po poslednom „odhalení" považoval náš rozhovor za ukončený. Vstal a pohol sa k dverám.
  „Nemal som na to pristúpiť. Je koniec. Hodina prešla. Ideme."

Spisovateľov komentár k príspevku

prosííím názory, pripomienky, kritiku... aj pár slov pomôže



Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
10 bodov - odporúčam
:-) uz viem co si myslela rozuzlovanim a zauzlovanim:-)  
Spisovateľ/Autorlupka Pridané dňa31. decembra 2014 08:39:28
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8