Strážca, 47. kapitola

Spisovateľ/ka: Brown | Vložené dňa: 2. januára 2015
http://citanie.madness.sk/view-48963.php
Obrázok 1

  47. kapitola

  Zbytočné obavy.
  „Vieš, mám aj zvonček a ten je istejší."
  Pred dverami stál zmoknutý Alan, no vôbec nevyzeral otrasený zimou ako ja. Premoknuté tričko, ktoré obťahovalo každý jeden dokonalý sval na jeho tele na chvíľu upútalo moju pozornosť. Áno, to hovorí baba, ktorá nehodnotí podľa zovňajšku. Presmerovala som zrak na svoje papuče. Sedeli na nich dvaja hnedý huňatí macovia. Presunula som jednu nohu za druhú a snažila sa ukryť ich.
  „Milé papučky," všimol si ich.
  „Nie sú moje," zahovárala som.
  „Nie, vážne, páčia sa mi. Možno si také tiež kúpim. Ale vynechám tú červenú mašľu. Myslíš, že predávajú aj žralokov?"
  On nikdy neprestane..!
  Jediné pozitívum? Aspoň ma prehliadol, keď som naňho civela.
  „Ó, sklapni," precedila som cez zuby.
  „Pozveš ma dnu?" zmenil na moje požiadanie tému.
  „Mám?" zišlo mi na um, že to možno nie je bezpečné. Po všetkých tých záhadách...
  „Musíš."
  „Tak teda poď," odstúpila som od dverí. „Vyzuj sa. Nechce sa mi vysvetľovať, prečo sú na dlážke odtlačky topánok veľkosti desať, keď ja mám päťky." A umývať podlahu tiež neplánujem.
  „Neboj sa, zvyšok rodiny sa vráti až neskoro."
  „To nemôžeš vedieť." Ako by mohol?
  „Ale môžem. Zistil som si to. Neprišiel by som, ak by si nebola sama."
  „Prečo?"
  „Pustila by si ma dnu?"
  „Nie," pripustila som porazene.
  „No vidíš."
   Nakoniec sa dal presvedčiť a vyzul si zablatené topánky. Prišli sme do obývačky a ja som si sadla k svojmu neskorému obedu. Vidličku a nožík som prekrížila na tanieri. Prešla ma chuť. Oprela som si hlavu do dlane.
  „Stop!" skríkla som na Alana blížiaceho sa k pohovke. Až vtedy mi to napadlo. Nemôže si tam sadnúť taký mokrý! Mama ma zabije...
  „Čo?" zízal na mňa.
  „Nehýb sa, dobre?"
  Odišla som do kúpeľne vedľa nájsť dáke uteráky.
  „Mám zavrieť oči? Nemám prekvapenia rád. Ale ak plánuješ niečo špeciálne a nezabudnuteľné, nechám sa presvedčiť!" počula som jeho hlas cez hrubú stenu.
  „Nie, žiadne prekvapenie. O to sa nemusíš obávať" zakričala som a zdvíhala sa zo zeme. Osušky ležali v dolnej poličke. „Len nechcem riskovať vydedenie, ak zničíš novú koženú sedačku." Podala som mu jeden uterák a druhý prehodila cez pohovku.
  „Už sa môžem hýbať?" spýtal sa, kým som si prezerala svoj výtvor. Až teraz som si uvedomila, že naozaj zotrval v tej istej polohe, v akej som ho zastavila. Puntičkár!
  „Hej," prikývla som a posadila sa na gauč. Tá žabia zelená pôsobila na elegantnej sedačke celkom komicky.
  „Tak ako v škole? Alebo mám sa skôr spýtať po škole?" usadil sa. Uterák neskúmal.
  Nič som neodpovedala. Narážal na Olivera? Vôbec by ma neprekvapilo, ak by vedel, že ma každý deň čakáva. Pripadala som si monitorovaná dvadsaťštyri hodín denne. Vedel všetko.
  „Fajn," zhodnotila som svoj deň, „zajtra píšem sloh a opravnú z fyziky." Neviem, načo som mu to vešala na nos. „Nechceš nejaké suché šaty? Mám brata... Je trochu väčší, ale..."
  „Nie, ďakujem."
  „Tak aspoň fén? Musí ti byť zima." Bol celý premočený, vlasy aj šaty vyzerali ako práve vytiahnuté z práčky.
  „Dala si mi uterák." Práve si ním šúchal vlasy.
  „Áno, ale ten bol suchý tak pred desiatimi sekundami..."
  „Hej," na moment prestal s intenzívnym drhnutím vlasov a bezstarostne na mňa pozrel, „vyzerám, že niečo z toho potrebujem?" Nevyzeral. Ale to som nepovedala.
  „Áno. Každému normálnemu človeku by drkotali zuby od zimy. Aj vonku je chladno...Takže, áno, vyzeráš tak," odvrkla som až príliš prísne v porovnaní s tónom hlasu, aký pri mne v poslednej dobe začal používať on. Všimla som si to už na Miminej oslave. Chvíľami, akoby som ho naozaj zaujímala a chcel ma pred niečím naozaj chrániť. Pôsobil starostlivo a nežne a donútil ma zvažovať možnosť, že ma má možno skutočne rád. Chvíľami.
  „Som v pohode," poslednýkrát prešiel osuškou vo vlasoch a odložil ju bokom. Ostali viac porozhadzované ako inokedy. Usmiala som sa a nechala tú tému tak. Jeho problém, ak prechladne. Vlastne, jemu to môže byť jedno, aj tak nechodí do školy. Na um mi skrslo čosi iné.
  „Ty ma sleduješ?"
  „Prečo si to myslíš?"
  Napadla mi tá osoba, potom ako vedel, že mama je na večierku, brat v kine, že som sama doma, že som bola s Oliverom....
  „Vieš priveľa."
  Pozrel sa na mňa úprimným pohľadom a oprel si tvár do dlaní. „Nie, ja ťa nesledujem."
  „Sleduje ma niekto iný?" neprestávala som.
  „Dohoda o otázkach a odpovediach trvala len v sobotu," snažil sa ma zastaviť.
  „No a? To ti už v živote nebudem môcť položiť žiadnu otázku? Okrem toho si ju ako prvý porušil ty.   Neodpovedal si mi na všetko," vybuchla som. Bolo to absurdné. On bol ten, kto sa mal snažiť, aby som mu uverila a čo robil? Tváril sa, že ho obťažujem...Na čo sem potom chodil?
  „Nie, môžeš sa ma na čokoľvek pýtať. Len na to momentálne nemám čas."
  „A čo také naliehavé robíš?" dopredu som vedela, že mi neodpovie. Alebo zaklame.
  „To ti nemôžem povedať."
  „Jasné!" prskla som.
  „Pozri, len som ťa chcel poprosiť," dosť okázalo zdôraznil poprosiť, „aby si sa zajtra ponáhľala zo školy. Budem tam skôr ako Oliver. Potrebujem s tebou niečo prebrať. Zajtra budem vedieť odpovede. Na všetko."
Takže som sa nemýlila. Vedel o Oliverovi.
  „Si tu teraz, nie? Na čo to odkladať?" venovala som mu prosebný pohľad.
  „Až zajtra."
  „Ale bude to podozrivé. Oliver mi sľúbil, že ma počká. A ja neprídem? Ohromne nenápadné!" napadlo mi.
  „Tak mu povedz, že vám odpadla posledná hodina alebo si vymysli niečo iné kvôli čomu vás pustili skôr."
  „Jasné, ale ostatní spolužiaci budú odchádzať načas, a ak si to všimne..."
  „Zapoj fantáziu," postavil sa na odchod.
  „Okej," vstala som aj ja a moje myšlienky už zahájili pátranie po obstojnej výhovorke. Nemôžem uveriť, že som sa nechala tak rýchlo presvedčiť. „Mimochodom, mám kvôli tebe zaracha." Chcela som mu povedať niečo, čo určite nemohol vedieť. Pôsobil príliš mudrlandsky.
  „Ja viem."
  „Nie! To predsa nemôžeš...!" takmer som poskočila od hnevu na mieste. Slová totiž nedokázali vyjadriť moje rozhorčenie. Liezlo mi na nervy, ako podrobne pozná môj život. Ako to mohol vedieť? Veď som ho dostala len pred nejakými štyridsiatimi hodinami!
  „Baví ťa protirečiť mi?"
  „A čo iné mám robiť, keď mi nechceš nič povedať, ale do bodky poznáš môj denný rozpis? Pritom tvrdíš, že ma nesleduješ... Je to desivé!"
  Usmial sa: „Musím ísť. Zajtra ti to hádam bude jasnejšie."
  „Nemôžeš aspoň niečo naznačiť?" žobrala som.
  Znovu sa zasmial.
  Na poličke vedľa neho ležal klobúk. Pozrel na mňa a pohľadom sa ma spýtal, či si ho môže zobrať ako ochranu proti dažďu. Prikývla som. Ako keby mu mohol nejako pomôcť...
  Mlčky si ho vzal. Ten klobúk patrí Petrovi, nosí ho často, ale nechcelo sa mi nič vysvetľovať. A j tak mu nikdy nesvedčal, Alanovi áno. A, mala som dosť práce s pozorovaním jeho odrazu v zrkadle. Jeho snaha upraviť premočené pramene vlasov ma z neznámych príčin fascinovala. Všimol si ma a tesne pred odchodom mi daroval jednu zo svojich nebezpečne blízkych rozlúčok.
  Úplne som zabudla, že by som mala zavrieť dvere a schovať sa vnútri. Zhypnotizovane som stála medzi dverami a hľadela za ním. Hmla mi znemožnila odpozorovať, akým smerom sa ubral. Tým vylúčila môj chvíľkový nápad špehovať ho. Otvorené dvere nedali na seba dlho čakať a spôsobili prievan. Všetky okná v dome sa naraz rozleteli dokorán. Rýchlo som zabuchla.
  „Strašidelné," šepla som. 

Spisovateľov komentár k príspevku

prosííím názory, pripomienky, kritiku... aj pár slov pomôže



Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
10 bodov - odporúčam
Vylúdilo mi to na tvári pár úsmevov.:)  
Spisovateľ/Autorlupka Pridané dňa2. januára 2015 19:19:38
To som rada :)  
Spisovateľ/AutorBrown Pridané dňa3. januára 2015 09:57:35
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8