Strážca, 62. kapitola

Spisovateľ/ka: Brown | Vložené dňa: 22. januára 2015
http://citanie.madness.sk/view-49063.php
Obrázok 1

62. kapitola

  Dopadla som až priveľmi skoro. Možno, že smrť je iná, než som si predstavovala. Rýchlejšia. A nepamätám si ju.
  Avšak, bola som presvedčená, že keď sa všetko skončí, aj bolesť poľaví. No teraz som sa cítila oveľa horšie. Môj mozog začal registrovať všetku bolesť spôsobenú dopadom. Dopadom na...zem? Nie, nebola som v mori. Netopila som sa. Žiadna voda.
  Fakt, že stále môžem dýchať, ma prekvapil. Pretočila som sa nabok a začala kašľať. Získavala som do pľúc čistý vzduch. Pred pádom som ho zadržiavala. Bola som živá a stále na tom strašnom mieste. Akurát o meter a pol nižšie.
  Oliver nestál v mojej blízkosti a nechystal sa ma zhodiť. Otočila som sa k moru chrbtom a hľadala ho.   Neverila som vlastným očiam. Ešte pred sekundou mi všetko naznačovalo koniec so mnou aj s Alanom. Teraz sa mi priamo pred očami vyvracal jeden môj predpoklad za druhým.
  V diaľke predo mnou sa bili dvaja muži. Jeden vyšší a starší - Oliver. Pri pohľade na druhého sa napriek všetkej bolesti a tragédiám mojim ústam chcelo usmiať. Nižší, tmavovlasý sedel na Oliverovi a uštedril mu pár úderov priamo do tváre. Oliver sa nevzdával a každú chvíľu sa dialo niečo iné. Nevedela som, ktorý z nich vyhráva, no vedela som, po koho víťazstve túžim. Musela som mu pomôcť! Nemohla mi v tom zabrániť ani červená rana, ktorá začala opäť krvácať.
  Nápad mi zoslalo samo nebo. Ležal len pár centimetrov od mojej hlavy. Dýka, ktorá ma oslabila, mi teraz ponúkala svoje rozhrešenie. Doplazila som sa k nej a vzala ju do ruky.
  Šťastie mi v istom zmysle prialo. Teraz bolo vidieť, kto má navrch. Oliver držal Alana pod krkom a snažil sa ho zhodiť z okraja. Pretláčali sa. Alan si ma všimol. Tvár sa mu skrivila do akejsi grimasy. Keď sa mu podarilo na stotinu sekundy uvoľniť zo zovretia, naznačoval niečo ako uteč. Nemohol to vysloviť nahlas.   Nemohol ma prezradiť...
  Ja som v žiadnom prípade nemohla odísť. Už len preto, že som sa nemohla postaviť, takže beh neprichádzal do úvahy a Alanov nápad odpískal do autu.
  Ponáhľala som sa ako najviac to šlo. Nestačilo to. Oliver spozoroval, že niečo nesedí. Opatrne sa obzrel a zistil, že sa približujem. Obrátil sa späť k Alanovi.
  Ak by práve neprehĺtal prúd krvi, usmial by sa.
  „Už to začína byť otravné," povedal.
  Ďalšie slová adresoval mne: „Kornelia, pozorne ma sleduj. Uvidíš, čo ťa čaká...Mňa nemôžeš zabiť," napoly kričal a napoly sa smial.
  „Možno nie zabiť..."
  Nechápala som, čo tie slová znamenali. Čo iné chcel teraz dosiahnuť?
  Oliver sa zatváril prekvapene :„Hádam si nemyslíš, že ma môžeš zavrieť?"
  Nebolo mi treba veľa hovoriť. Využila som chvíľu jeho nepozornosti a zaryla dýku cez košeľu priamo do jeho srdca.
  Alan nenechal už nič na náhodu. Jedným pohybom ho cez seba prehodil.
  Oliver padol priamo do mora...Zmizol vo vlnách. Ako po prvý raz. Údolím sa rozľahol jeho krik.

  Zvuk stíchol a z ničoho nič zmizla aj moja rana. Neveriaco som držala krvavú látku z trička a civela na ňu.
  „Keď zmizne on, zmiznú aj všetky vážne následky, ktoré zanechal na žijúcich nevinných ľuďoch," vysvetlil mi Alan, kým vstával zo zeme. Z kútika pier si chrbtom ruky utrel krvavý pramienok. Až teraz som si uvedomila, čo sa stalo. Oliver bol preč, Alan žil...
  Oči mi zaplavilo zopár sĺz. Tieto som privítala s radosťou. Boli to slzy šťastia. Oslavy víťazstva a života.
  „Ja..." hľadala som slová. „Myslela som, že si mŕtvy. Že ste všetci mŕtvi."
  Stále som zotrvávala v akejsi triaške.
  „Ja viem," pritisol si ma na hruď a snažil sa ma upokojiť. Neodišla som. Naopak, zaborila som ruky do jeho trička a položila na neho hlavu. Potrebovala som cítiť, že je skutočný. Už žiaden výplod mojej fantázie. Vedela som, že robím niečo, kvôli čomu sa budem neskôr cítiť trápne...No teraz bol Alan jediný človek, s ktorým som sa cítila absolútne bezpečne. A jediný, s ktorým som naozaj chcela byť. Robila som to, čo som chcela. Nehnalo ma pobláznenie a očarovanie ako s Oliverom.
  „Myslela som, že umriem ja," pokračovala som.
  „To je v poriadku."
  Oprel si bradu o moje čelo. Ja som len nariekala. Nechcela som plakať... Tie slzy sa valili samy od seba a nechceli prestať. Ani som nevedela, prečo plačem...Zobral si ma na nohy a oprel sa o skalu a ja o neho.
  Sedeli sme tam dlho bez slov. Nepotrebovali sme ich. Nechceli sme sa rozprávať. Vedeli sme, na čo ten druhý myslí. Obaja sme pátrali vo svojich myšlienkach. Uvažovali sme o tom, čo sa stalo a o tom, čo sa ešte len stane.
  Neskôr na mňa doľahla únava. Oči pohltila tma. Nebránila som sa. Potešila som sa. Po dlhej dobe som sa nebála zaspať. Bol tu Alan. Pri ňom mi nočné mory nehrozia.
 

Spisovateľov komentár k príspevku

prosííím názory, pripomienky, kritiku... aj pár slov pomôže



Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8