Strážca, 63. kapitola

Spisovateľ/ka: Brown | Vložené dňa: 23. januára 2015
http://citanie.madness.sk/view-49070.php
Obrázok 1

63. kapitola

  Zobudila som sa na slnečné lúče opaľujúce moju tvár. Pred pár hodinami táto situácia nepripadala v úvahu. Vylúčila som slnko, mesiac, či ďalšie ráno... Akýkoľvek iný okamih. No predsa prišiel. Nadišiel ten moment, kedy som sa dostala do rozpakov. Môj mozog začal spracúvať informácie z normálneho uhlu pohľadu.
  Moja hlava spočívala na Alanovom bruchu a on si len tak ležal a spal. Včera mi zachránil život. Ja som sa pred ním rozplakala....
   Trochu ťarbavo som sa pozviechala z Alanovho tela. Konečne som necítila bolesť. Ostala som vedľa neho sedieť. Čakala som, kým sa zobudí. Musela som sa nejako dostať domov a povedať mame dôveryhodnú historku. Presvedčiť ju, nech nič nehovorí otcovi. Prešla asi polhodina a mňa naozaj súril čas.
  „Alan..." drgla som doňho. Nič. „Alan. No tak." Nehýbal sa a neodpovedal.
  „Preber sa!" nemohla som mu nahmatať pulz.
  „Nie!"
  Ak by mi ostali po uplynulom dni nejaké slzy, určite by mi zaliali tvár. Čo sa mu len včera stalo? Ja som sa zaujímala len o seba a pritom...Ktovie, ako sa cítil on! Jemu sa možno rany nezahojili tak ako mne...
  On nespal... Bol mŕtvy!
  Spamätaj sa. Prikázala som sama sebe. Po tom, čo sa stalo včera, ťa predsa hocičo nerozhodí. Načo máme v škole kurzy prvej pomoci a načo som ich asi tak absolvovala? Jasné. Dobre. Takže.... Pri zástave dýchania....dýchanie z pľúc do pľúc. Hrudník sa mu nenadvihuje... Zrkadlo nemám, takže...
  Chytila som mu tvár a zaklonila ju dozadu. Pri pokuse zachrániť ho, som začala s oživovaním. Zrazu ma niečo chytilo za ruku prevalilo na chrbát. Skríkla som.
  „Čo to do pekla robíš?" pozeral na mňa živý v plnej kráse. Bez náznaku smrti alebo zázračného prebratia z kómy.
  „Ty..." zízala som naňho. „Nie si mŕtvy?"
  „Som," posadil sa. „Už zopár rokov..."
  „Ja..." začínala som cítiť červeň farbiacu moju tvár. „Nedýchal si..."
  „To mŕtvi väčšinou nerobia."
  „Ale ty inokedy dýchaš. Aj Oliver dýchal, cítila som jeho dych, keď....To je jedno..."
  Skončila som. Radšej. Občas trpím potrebou rozprávať. Je mi jedno čo. Len nech nie je ticho. Toto bol ten moment, kedy by som povedala niečo, čo nechcem...Svoj naozaj naozaj krátky vzťah s Oliverom som mu opisovať nechcela.
  „Takto som si prvý bozk od teba nepredstavoval," usmial sa uštipačne.
  „Ale ty...!" kričala som naňho a hľadala niečo podľa jeho popisu, čo doňho hodiť. „Prečo si sa neprebral, keď som na teba rozprávala?" Potom som spracovala jeho poznámku. „A to nebol predsa bozk! To bola prvá pomoc!"
  Po tomto to začalo dávať „zmysel" aj jemu.
  „Ty si mi dávala umelé dýchanie?!" Zo všetkých mojich výstrelkov ho tento dostal najviac. Začal sa smiať. Doslova vybuchol. Myslela som, že nikdy neskončí. Celá som očervenela od hnevu a strápnenia.
  „Nesmej sa! Snažila som sa ťa zachrániť!" rozhodla som sa, že najlepšou zbraňou budú moje ruky. „Mal - si - od - po - ve - dať!"
  „Nemohol som."
  Najväčší záchvat pominul. Stále sa škeril, ale už mohol rozprávať.
  „Bol som príliš vyčerpaný. A keď chcem získať energiu potrebnú na to, aby sme sa odtiaľto dostali, nepomohli mi len hviezdy. Musel som vypnúť všetky životné funkcie. Zresetoval som sa. Niečo ako zimný spánok," prirovnal.
  „A prečo si sa prebral akurát...Veď vieš," podozrievala som ho.
  „Prepáč, ale toto by prebralo aj mŕtvolu. Som jasný dôkaz. Čo vás to v škole učia?"
  „Si zase protivný!" začala som ho biť. On sa nedal a chcel mi to vrátiť. Začala som utekať a on za mnou.   Nakoniec ma dobehol a zvalil ma na zem. Ležal tesne vedľa mňa ako, keď sme sa pred chvíľou zobudili.
  „Odvolaj to. Zachránil som ti život," povedal v tesnej blízkosti odo mňa. Srdce sa mi čudne rozbúchalo. Mojim telom sa začalo rozlievať to čudné teplo. Ako vždy keď sa ku mne nečakane priblíži...
  „Fajn. Ale nabudúce ma upozorni."
  Cítila som niečo, čo som cítiť nechcela. Čomu som sa od samého začiatku tak urputne bránila. Čím viacej som sa snažila ignorovať ho, tým viacej si ma k sebe pútal... Ten pocit zosilnel, keď som si myslela, že nežije...Dvakrát.
  Ani jeden môj vzťah nedopadol dobre. S Erikom to bola hotová katastrofa a Oliver ma chcel zabiť. Kvôli láske v materskej škôlke som sa sama ostrihala na ježka...
  Od začiatku som vedela, že s Alanom by išlo o to isté. Možno dokonca niečo horšie. Mal na mňa vplyv ako nik iný. Snažila som sa mu vyhýbať. On moju spoločnosť vyhľadával. Neprijímala som ani čisto holý fakt, že on JE príťažlivý. Zavrhla som aj obdivovanie jeho dokonale nedokonalej tváre s iskierkou záhadnosti. Keď pri mne sedel, ležal, hocako sa ma dotýkal... Brnelo mi celé telo a stúpal tep...
  Nie! Nič necítim. Prikázala som si. Nemohla som, nie k nemu! Musela som tento okamih ihneď ukončiť. Nevedela som rozoznať, či sa pretvaroval ako Oliver alebo bol skutočne sám sebou.
  Zhodila som ho zo seba. Presne som vedela, k čomu by ma dohnali hormóny a momentálne precitlivenie.
Bez slova som sa zdvihla a odišla.
  S prekríženými rukami som obdivovala krajinu z tesného okraja útesu. Do vlasov mi narážal silný, príjemný vietor. Nič z prírody som si včera nevšimla. Celým telom mi prebehli zimomriavky spomienok. Ani tá krása okolo mňa nič nezlepší...
  Zelený trávnik pod mojimi nohami sa trblietal od rannej rosy. Voda oddychovala. Predvádzala mi tie najkrajšie farby v prívale slnečného svetla. Od najbledšej azúrovej, tesne podo mnou, po tmavú nočnú oblohu v diaľke.
  Sem - tam ma pozdravili čajky letiace tesne nad mojou hlavou. Pohľad na blízke mesto zahatal múr z hôr siahajúcich vysoko k belasej oblohe.
  Dokázala som si tu predstaviť život. Dokázala som si tu predstaviť aj príbeh nešťastnej lásky s tragickým koncom. Nasávala som soľ z mora a snažila sa upokojiť.
  Dlho som sama neostala. Prišiel za mnou. Už som ho dokázala vycítiť. Naučila som sa spôsob jeho chôdze a pamätala si jeho vôňu. Akoby sme sa poznali večnosť.
  „Je tu krásne. Kde sme?" vyslala som slová pred seba. V takejto blízkosti som bola spokojná. Šťastná, že som tu práve s ním.
  „Nepovedal ti?" pristúpil ku mne.
  „Povedal, že sme tam, kde zomrel. Viacej neviem."
  „Sme v Írsku, pár kilometrov od dnešného Ballycastlu. Tu vyrastal, zomrel. Už som tu bol. Keď som hľadal informácie o jeho živote."
  „Takže preto si vedel, kde budeme?"
  Prikývol: „Náš plán obsahoval pár trhlín, no napraviteľných. Klamal by som, ak by som povedal, že som si bol istý, že nezlyháme. Jeho plán mal však jednu obrovskú," odmlčal sa. „Mňa. Nemyslel si, že sa proti nemu naozaj postavím. Bol som jediný, kto o ňom vie takmer všetko. Vravel mi veľa odstrašujúcich príbehov. Chcel mi zabrániť v robení tých istých chýb ako hlavní hrdinovia v nich. Nepovedal, že sa týkajú jeho. Domyslel som si to. A tiež som posledný rok monitoroval každý jeho krok. Vedel som, že ťa bude chcieť zabiť tu. Napriek tvrdému obalu, niekde hlboko v ňom boli city."
  „Nechcel. Musel," opravila som ho. „Povedal, že iba ak zomriem tu, naplní sa jeho plán. Vôbec ma nechcel zabiť v tom lese."
  „To som nevedel."
  „Ja som sa to dozvedela tesne pred tvojim príchodom. Neplánoval to povedať nikomu živému."
  „Predpokladám, že sme mali trochu šťastia."
  Lovila som ďalšie otázky. „Prečo na mňa tak pôsobil? Niečím ma neuveriteľne priťahoval, ale nebolo to...skutočné." nevedela som ako opísať moje zvláštne správanie v jeho prítomnosti. Od začiatku ma k   Oliverovo tiahlo úplne niečo iné ako k ostatným ľudom. Ovládalo ma to len, keď bol pri mne. Mimo jeho prítomnosti som o ňom pochybovala... Keď som bola s ním, bola som ochotná spraviť takmer čokoľvek.
  Moja otázka vyvolala na Alanovom čele miernu vrásku. „Myslím, že preto, že ste istým spôsobom spriaznení... Z vášho druhu si posledná. To prepojenie ešte zväčšilo. Napriek tragickému koncu Oliverovej lásky, bola silná a skutočná. A spôsobila, že vôbec žiješ. Niečo v tebe je mu navždy zaviazané."
  „Súvisia s tým nejako moje nočné mory? Prestanú?" už som sa mu o nich zmienila... Dúfam, že si to pamätá.
  „Mali by. Bol to len spôsob, akým ťa tvoje podvedomie chránilo pred nebezpečenstvom. Zaregistrovalo jeho prítomnosť. Chcelo ťa udržať v strehu."
  „Čo sa s ním naozaj stalo?"
  „Umrel, ale on sa preberie. Taká jednoduchá naša smrť nie je, hlavne ak si taká mocná ako Oliver. Ale ostatní prišli so mnou. Chytili ho a odviedli. Zavrieme ho a rada si preňho príde. Jeho osud už nie je v našich rukách."
  „Odsúdia ho na smrť?" zľakla som sa.
  „Nemyslím si."
  Chvíľu sme boli ticho.
  „Alan?" vyrušila som ho.
  „Áno?"
  „Zabudnem niekedy na posledné hodiny?"
  „Vraví sa, že čas vylieči všetky rany."
  Nepozrel sa na mňa.
  „A tebe čas pomohol?"
  Rozmýšľal: „Nezabudol som. Občas sa mi o mojom osudnom dni sníva. Rozmýšľam, čo by bolo, ak by sa to nestalo. Ak by som nestretol Olivera. Žil by som? Zomrel by som? Nikdy by som ťa nemohol ochrániť. Spravil by to niekto iný?"
  Chytil ma za ruku a prestal pozerať na more: „Ale to je iné. Ja som zomrel naozaj. Ty, našťastie, nie."
Usmial sa a ja tiež.
  „Najvyšší čas vrátiť sa, nemyslíš?"
  „Je tu pekne," mykla som plecami. Súhlasil.
    „Chyť sa ma pevne."
  Objala som ho okolo pásu. Jedno žmurknutie a príroda okolo mňa zmizla.

Spisovateľov komentár k príspevku

prosííím názory, pripomienky, kritiku... aj pár slov pomôže



Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
10 bodov - odporúčam
Nečakala som takéto pokračovanie. Počkám si na pokračovanie, ale netuším ako sa to bude vyvíjať.  
Spisovateľ/Autorlupka Pridané dňa24. januára 2015 07:48:07
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8