Strážca, 70. kapitola

Spisovateľ/ka: Brown | Vložené dňa: 21. februára 2015
http://citanie.madness.sk/view-49201.php
Obrázok 1

  70,kapitola

  Hneď ako dvere zavreli, Mima sa prebrala k sebe. Nechápala, čo sa deje. Žula si vlasy a maskara na pravom oku sa jej roztiekla po celom líci. Chodenie jej robilo trochu problémy. Musela som ju podopierať a párkrát na ceste von sme takmer skončili na zemi. Nakoniec sme úspešne dopadli na lavičku pred budovou. Mima si položila hlavu na moje kolená. Ak by pred desiatimi minútami neležala v bezvedomí, nedovolila by som jej spraviť si zo mňa podušku.
  „Neviem teda ktorej z nás bolo skutočne zle..." začala som.
  „Pamätám si, že sme boli na streche a potom..? Tma! Absolútne nič." Z kabelky vytiahla zrkadlo a make up a začala sa upravovať.
  „Ja som ti rozprávala a ty si zrazu odkvacla. Mala by som sa zlepšiť v prednese," smiala som sa.
  „Nie..." náhle sa posadila a lovila v hlave útržky spomienok. „Bola tam nejaká baba a spoznala ťa..."
  „O čom to točíš? Veď len ty tam máš prístup. Ako by sa tam asi dostala?" Mima je jediný človek, ktorému nikdy neklamem. Niektoré veci jej nespomínam, ale keď ma odhalí, vždy sa jej priznám. Lenže toto nebol príbeh, ktorý rozprávate na lavičke počas diskotéky... „Mám ťa rada, ale mala by si sa krotiť. To, že sme na nudnom školskom večierku neznamená, že sa musíme opiť do bezvedomia."
Iná banalita, na akú by som zvalila Miminu dieru v pamäti mi nenapadla.
  „Nepila som," namietala.
  „Tak potom never ľuďom, ktorí ti ponúkajú niečo zadarmo. A radšej ani tým, čo nalievajú pri našom stole. Možno si z teba chceli vystreliť...." Pozerala na mňa s otvorenými ústami.
  „Ideme späť?" navrhla napokon bez ďalších otázok.
  „Fajn."
  Pomohla som jej z lavičky. V opätkoch sa v momentálnom stave neodvážila ísť sama. A vyzuť ich? Ona?   Nikdy!
  Viac som netancovala. Sledovala som vchodové dvere a čakala na dve osoby. Večierok už takmer končil, keď sa objavili. Bianka odišla bokom. Môj partner prišiel k stolu a vytočil na mňa jeden kútik úst.
  „Tak..." začala som, aby ma doplnil.
  „Už ťa nechce zabiť," sadol si ku mne.
  „Je zvláštne, že ma to už neprekvapuje?" čudovala som sa sama nad sebou.
  „Zvykol som si, že s tebou sa nudiť nebudem."
  Budúci čas. Srdce mi poskočilo.
  „Takže ostávaš?"
  „Netancuješ?" spýtal sa. Neodpovedal mi na pôvodnú otázku. Prečo mi to robí?
  „Nejako ma prešla nálada."
  „Hodím ťa domov?" navrhol.
  „A čo tak sa trochu prejsť?" znelo to lepšie. Jediný deň voľna treba využiť.
  „Súhlas."
   Vzala som si kabelku a vykročili sme do ulíc.
  „Ona je nový Oliver?" spýtala som sa, keď nastala chvíľa ticha.
  „Stvoril ju. Neviem, prečo, ale začala nový život."
  „Ako je to možné?" Myšlienka Olivera pobehujúceho ulicami mi naháňala do krku nepríjemnú hrču.   „Veď nevedel, že ho porazíme.
  „Ja naozaj neviem. Len viem, že Oliver nerobí nič bezdôvodne... Budem ho poriadne strážiť."
  „ Cítila by som sa bezpečnejšie, ak by som ho mohla vidieť..."
  „Na to zabudni," odpovedal bleskovo. „Nenechám ťa s ním samu. Druhýkrát nič neriskujem."
  „Ale veď tam dole vaše schopnosti nefungujú..." Chcela by som sa s Oliverom porozprávať. Kládla by som mu more otázok.
  „Naše nefungujú. Jeho len slabnú. Dáva nám dosť zabrať. Ver mi, nie je to dobrý nápad."
  „Dobre," súhlasila som. Nechcem, aby kvôli mne ušiel.
  „Ako to nakoniec vzala Bianka?" zmenila som tému.
  „Najskôr mi nechcela veriť," opísal jednoducho. „Ale už nie je cesty späť. Nakoniec mi dala za pravdu.   To, čo sa stalo na streche sa nedá nijak racionálne vysvetliť...Ani to, že umrela a znovu dýcha. Keď ťa nechala nažive, zložila skúšku. Dostane sa medzi rady tých, ktorí ťa dokážu znovu oživiť, keď ešte nenadišiel tvoj čas. Má šťastie. Je to to najťažšie, no zároveň najlepšie zo všetkých možností."
  „Ktorý si ty?" napadlo mi, že to mi nikdy nepovedal.
  „Keď sa budeš mať zmeniť, budem ja ten, ktorý ti pomôže zoznámiť sa s novým životom."
  „Dúfam, že to nebude treba," poznamenala som.
  „Aj ja," pokračoval. „Akokoľvek, mala si možnosť niečo z toho vidieť. Dokázal som pomôcť Bianke, pretože toto je moja práca. Budem tu musieť ostať a so všetkým jej pomôcť. Zoznámiť sa s novým životom...Je toho veľa, čo sa musí naučiť ovládať."
 Takže preto ostáva...
  „ Každopádne, je fajn, že žije," povedala som prvé, čo mi napadlo. V hlave mi totiž behalo len: Bianka a   Alan opäť spolu. Sami. Často. Alan ju učí žiť. Nasťahuje sa k nemu do toho schátraného domu? Mám chuť niečo rozbiť!
  „Kornelia, ona nežije," zastal a pevne mi zovrel ruky okolo zápästí, aby som nemohla utiecť. Dívala som sa priamo do jeho očí. Dnes mu do nich po dlhej dobe nevbiehali tmavé pramene vlasov. Učesal sa. Takto zblízka ma desili. Bolo v nich priveľa smrti a...bolesti. Pôsobili na mňa temnejšie ako obyčajne.
  Vedela som, že ak by mohol, vymenil by svoj život za normálny. Preto som sa nevzpierala. Nechala som ho hovoriť.
  „Nemôžeš to tak brať. Stále sa bude musieť premiestňovať. Bude vynechávať školu, len tak zmizne na deň, týždeň, mesiac... Hádky s rodinou... Poznám to. Nakoniec som odišiel."
  „Nie je ty." To nebol asi dobrý nápad.
  „Ale je to TO isté. Nikdy si nenájde skutočných priateľov, rodinu, domov..."
  „A čo Monika, Andrej a tak ďalej? Ste ako rodina, nie?"
  „Naša skupinka je vzácna. Väčšina z nás žije samotárskym spôsobom života. Viac sa nevidíme ako vidíme. Každý robíme niečo iné. V iný čas. Na inom mieste. Nemajú veľa možností zoznámiť sa. Presne ako ja."
  „Aj ľudia okolo teba ťa majú radi. Povedal si, že v triede ťa nemôžu vystáť. To si len nahováraš, zbožňujú ťa! Tak prečo..?"
  „Lebo sa môže stať, že zajtra jedného z nich budem brať na druhú stranu. Alebo ho budem učiť žiť život, ktorým opovrhujem. Vidím dosť žiaľu. Nepotrebujem ho aj zažiť."
  „Mňa si zachránil. Na to nikdy nezabudnem. Na teba nikdy nezabudnem."
  Nevnímala som jeho ľútostivé nezmysly.
  „To bolo teraz. Už sme sa príliš zblížili, tvoje pozvanie... Kam ťa dostalo po prvýkrát? Pochop, možno zajtra budem musieť odísť na druhý koniec sveta. Nikdy neviem, kam pôjdem. Je to veľmi dobre vymyslené. Cena za večný život je vzdať sa skutočného života."
  Pustil mi ruky. Stále sme ostávali stáť v tesnej blízkosti.
  „Ale rýchlo sa vrátiš. Môžeš tu mať domov."
  „Len dočasný," namietal. „Je to malé mesto. O chvíľu začnú ľudia upozorňovať na to, ako často miznem."
  Teraz bol on ten, ktorý sa vzďaľoval. Mne už jeho prítomnosť nevadila. Potrebovala som ju.
  „Prosím ťa, ak tu väčšinu času nebudeš, nemôžeš vyviesť nič veľkolepé. Keď nič nevyvedieš, nebudú ťa mať prečo ohovárať. Nenamýšľaj si príliš, nestaneš sa zaujímavým."
  Vyčarovala som mu úsmev na tvári, to ma potešilo. Znovu sa na mňa pozeral tým pohľadom, ktorý podnietil moju polovicu naklonenú k nemu vzplanúť. Polovica, ktorá ho obdivovala, s ktorou si mohol robiť čokoľvek, ktorá mu verila. Polovica... To bolo tak dávno...Uvedomila som si zrazu. Už nejaký čas mu patria obe.
  „Musíš tu ostať. Kvôli Bianke. Povedal si to."
  Nenávidela som myšlienku Bianky a jeho pohromade, lenže z jeho tónu hlasu som cítila, že sa so mnou   lúči. Musela som ho prinútiť ostať!
  „To musím."
  „Tak v čom je problém?"
  „Budem s ňou tráviť veľa času."
  Beriem čo i len hodinu denne... Aj s vami obomi. Nemôžem tu ostať sama!
  „Chystáš sa potom odísť?" Bála som a odpovede, ale musela som to vedieť.
  „Pravdepodobne budem musieť."
  „Pravdepodobne? Tak ostaň! Prečo by si odchádzal?"
  „Ja neviem. Niečo tu ma ťahá a hovorí mi, aby som zostal. Na druhej strane sa bojím, čo sa stane, ak ostanem."
  Znovu hovoril v jazyku ktorému nerozumiem. Ostalo na mne vyjadriť sa zrozumiteľne a jasne.
  „Mne nevadí, že budeš často odchádzať," zašepkala som. „Nevadí mi, že máš určité povinnosti.   Rešpektujem ich. Viem, čo sa stane, ak ich nedodržíš..."
  „Ale mne to vadí."
  Po jeho posledných slovách som o krok ustúpila.
  Som taká hlúpa! Vyjadriť sa zrozumiteľne.... Prevziať kontrolu... No jasné! Nerozmýšľali sme rovnako...   Celý čas som si čosi namýšľala. Myslela som, že sa vracia, lebo chce. Nie pretože musí. Lenže, mýlila som sa. Mima sa mýlila. Žiadne Kornelia a Alan sa nekoná.
  „Aha," vyslovila som. „Ja... Prepáč..."
  Nevedela som, čo povedať. Čo poviete, keď vás osoba, po ktorej túžite celým srdcom odmietne?
  „Asi by som mala...ísť. Myslím že o polhodinu mi ide posledný autobus..." vykoktala som.
  „Nie, Kornelia, počkaj" krok medzi nami zmizol. „Nemyslel som to tak, že mi vadí byť s tebou." Vzal moje dlane do svojich. „Vadí mi, že s tebou nemôžem byť toľko, koľko by som naozaj chcel." Po celom tele mi vyskočili zimomriavky. „A to ma zabíja."
  Vôbec som neprebrala to, čo som sa chystala spraviť. Len som vedela, že to, čo povedal neznamená nenávisť. Neznamená to, že je so mnou z povinnosti. A uvedomovala som si vrtkavosť okamihov strávených s ním. Takýto už možno nikdy nezažijem.
  Ostávala som stáť na mieste. Nehýbala som sa. Vdychovala som jeho vôňu. Vnímala pohyby jeho hrude.   Zabudla na okolitý svet. Prestala premýšľať. Delila nás len tenká vrstva vzduchu. Túžila som odstrániť ju.
Ešte sekundu premýšľal. Aká dlhá môže sekunda byť?
  Pohľadom prešiel po mojej tvári dole. Zastavil sa pri perách.
  Rozumné činy na posledné miesto.

Spisovateľov komentár k príspevku

prosííím názory, pripomienky, kritiku... aj pár slov pomôže



Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8