Kačka

Zápasila som si len tak bežne a predsa sa vybavilo pred mojimi očami svetlé zrnko. Bolelo jednou stranou na stranu šikmými odrazmi polnočnej omše v A dur na moje spomienky v zhorenom vetre. Jeden na jedného v priamej úteche, ktorú veľkomožne žiadajú na jeho počesť, kedže odišiel. Môžm pracovať tvrdo na projekt, ktorý bol odrokovaný na procese financovanom uhorenou ryžou s vozom z osamelého húlenia na trojičnom námestí.

Len otec. Prišiel do izby a smial sa. Že vraj. Veľa butánu ovplyvnilo vnútrospektrálne hľuzy nad mesačným splnom. Po strážnej veži s druhmi Jehovovými sme jasali nad teplým vrchom brázdiac strašne suchý ľad. Len sa dostávam na svoje miesto bez tvojej kritiky a môžeš búchať po stene, len tak sa lížeš na jej okraji. Už asi vidím, že to je len zelená, tá sa ti lichotavo mihá pred očami ti tak. Zo dna na dno.

Drž hubu. Som práve profitom vojakovej výpovede na vedre, mu ležala mucha, a potom sa utrápila na drevenej lak trestného činu poňatého z nábrežia krásnej pravidelnej stoky. Priniesla si žaburiny a stále kľačala. Promotívne hlásila odpovede strápenej kože na slnku. Mala by viac vedieť.

Dôkaz. Na preglejkovom stole moje boky rozovreté len tak bez rozpoznania sa vlnili brehom k hutnej hmle. Pred spoveďou v letnej obave predčítanej hromadnej popravy len tak útlej. Hry na pojazdnom poli priečiac zatuchnutosť. Vadí snáď ?

Vedro.