Fujarová story
http://citanie.madness.sk/view-49387.php
Môj muž bol amatérsky muzikant. Hrával na podnikových akciách, dedinských zábavách a veľmi zriedka na svadbách. Raz hral dokonca na Agrokomplexe Nitra a v Rakúsku pre našich vysťahovalcov. Mal bratranca z druhého kolena, ktorý bol pre neho ako mladší brat a ja som ho poznala tiež dlhé roky, ešte z čias, keď sme s mojim mužom len randili. Volal sa Miro, tak ako môj muž. Nuž a Mira mladšieho, ako sme ho volali, som nikdy nevidela hrať na žiadny hudobný nástroj. Sem tam, keď sme si spolu vypili, je fakt, že spieval a nie najhoršie.
Žil s rodinou v Starej Lesnej. Chodili sme k nemu väčšinou v zime, keď sme chodili do Tatier lyžovať. Raz dovliekol domov fujaru, takú tu klasickú - echtovnú, doma vyrobenú, mohla mať tak 2m. A čo bolo najväčšie prekvapenie, on sa na nej naučil aj hrať. Neviem, kedy to s mojim mužom spískali, skrátka dohodli sa, že keď môj muž bude hrať nejakú podnikovú akciu v kultúrnom dome, Miro tam príde zahrať. Bude to „extra" kultúrna vložka.
Bol predvečer prvého mája - v kulturáku mala byť veľká zábava. Mal hrať môj muž s kapelou a podniková dychovka. To bola tá vhodná príležitosť.
Vyčakávali sme Mira s fujarou od rána. Mal pricestovať vlakom. Blížil sa obed a Mira nikde. Zrazu sa pod našim sedem poschodovým panelákom ozvali zvláštne zvuky. Vybehli sme s mužom a deckami na balkón. Neboli sme sami. Okolo nás skoro všetci susedia na balkónoch. Na chodníku pod domom stál rozkročený Miro a trilkoval na fujare, hru dopĺňajúc sýtym horalským hlasom, ktorý sa krásne niesol ulicou.
Mne a susedom sa to páčilo, môj muž veľmi konzervatívny , mával na Mira a kričal ,aby okamžite išiel hore.
Miro vysmiaty od ucha k uchu, dokončil vystúpenie, poklonil sa divákom a vkráčal do vchodu.
Na vysvetlenie. Do kupé sa nevošiel a tak cestoval z Popradu v jedálenskom vagóne. A predsa tam nebude piť minerálku.
Dnes ho čakalo vystúpenie, ale odmietol sa prespať. On nemá problém, v pohode to zvládne.
Večer v kulturáku nabitom ľuďmi sľuboval dobrú zábavu. Striedavo do tanca hral môj muž - moderné, ako sa tomu hovorilo a potom dychovka -ľudové. Uprostred večer ohlásili ako zlatý klinec programu vystúpenie hráča na fujaru. Miro bol už znova správne naladený, vhupol na javisko, ruka nad hlavu a zanôtil takú tú írečitú oravskú a do toho zacifroval na fujare, fakt mu to išlo dobre. Vysoký, urastený, vyzeral s tou svojou fujarou impozantne.
My sme sedeli v sále hore na balkóne, dole nebolo miesto, a odtiaľto sa aj lepšie sledovalo dianie na javisku. Miro dohral, uklonil sa a odchádzal za oponu. Bola prestávka. Na radu mala ísť dychovka. Miro sa chvíľu bezcieľne motal na javisku za oponou, asi nás hľadal. Potom sme ho zbadali, ako sa zvrtol a vyrazil naspäť na javisko. Tentoraz bez fujary. Čo tam ten chalan ide robiť? Čo si niečo zabudol? Dychováci tam mali nachystané stoličky, a on ich začal ukladať do radu za sebou. Potom si sadol na krajnú a začal si vyzúvať topánky. No to už sme tušili, že to nie je celkom v poriadku, no a keď si napokon ľahol na tie stoličky, prúser bol na svete. My sme sa rehotali až nám tiekli slzy a polovica sály s nami, ale môj muž keby mal krídla, tak asi preletí z toho balkóna rovno na javisko. Bežal ozlomkrky dole, s ním ešte dvaja s kapely. Potom sa opona zatvorila a Miro bol odvedený do kumbálu kde mával muž aparatúru a bol mu vyčistený žalúdok, z čoho si samozrejme nič nerobil. Keď sme aj ostatní zbehli dole za ním, už si spokojne podriemkaval.
Bol to správny chlap a mala som ho veľmi rada. Zomrel 50 ročný na infarkt pri výstupe v Poľsku. Bol dobrovoľný člen záchrannej služby v Tatrách a amatérsky horolezec.