Zbohom Gucci- 7.kapitola

Spisovateľ/ka: Mageva Voan | Vložené dňa: 3. júna 2015
http://citanie.madness.sk/view-49604.php

Našpúlim pery a trocha sa pootočím. Natiahnem sa dopredu, skoro sa dotknem jeho mäkkých pier, no vtom pocítim niečo tvrdé podomnou. „Čo to predvádzaš?" spoznám Crystalin hlas a pomaly rozlepím oči. Chvíľu im to trvá, kým si privyknú na svetlo. Dotrepem do kuchyne a vyčerpane si sadnem za jedálenský stôl. Mama predo mňa postaví tanier s praženicou. „Dobré ráno!" zahlásim a pretriem si unavené oči.

    „Dnes je halloween!" zvolá mama nadšene a hodí po mne čiernu pavučinu. Zagánim na ňu a ďalej žujem vajíčkovú hmotu. „Chystá sa nejaká párty?" zakrúti mama bokmi a ja uhnem pohľadom, nech sa na to nemusím pozerať. „Mami, prestaň." Pohodí vlasmi dozadu a utierkou švihne do vzduchu. „Si trapná." Zohne sa po čistý tanier do umývačky a naloží naň Crystaline hrianky s arašidovým maslom. Po výdatných raňajkách nasadneme do auta. Mama pokrúti tlačidlom na rádiu a auto rozozvučí pesnička stvorená presne pre toto upršané a chladné ráno. „Aaahoo! Werewolves of London. Aaahoo! Aaahoo! Werewolves of London. Aaahoo!" Pridáme sa spoločne s mamou ku Warrenovi Zevonovi.

    „Musíte byť také trápne?" pípne Crystal zo zadného sedadla. S mamou sa na seba pozrieme a nakloníme sa dozadu. Ya hear him howlin' around your kitchen door. Ya better not let him in. Little old lady got mutilated late last night. Werewolves of London again." Mama zabočí na ulicu, kde sídli naša škola. „Pekný deň, zlatíčka!" stihne na nás zvolať, zamáva nám a vyparí sa preč. Crystal sa objíma s kamarátkami a ja stojím pred bránou školy ako soľný stĺp. Priviniem si učebnicu ekonómie bližšie k telu. Pri vstupe do už preplnenej triedy si zložím slúchadlá a sadnem si na svoje miesto.

    „Asi sme v jednej skupine." Prikradne sa Oliver a pohladí ma po ruke. Ostatní začnú po nás poškuľovať, preto odtiahnem ruku a tvárim sa, že niečo študujem v knihe. Po chvíli mi niečo pristane vo vlasoch. Malé, čierne s ôsmimi nohami. Skríknem, zdvihnem to do vzduchu a hodím to o tri metre ďalej odo mňa. „Kľud, Montgomeryová," Mike zodvihne guličku zo zeme, „umelý pavúk." Zazubí sa a odpláva na koniec miestnosti.

    „Ahojky," prisadne si Van a vedľa seba uvidí kapitána ragbyového tímu- Chrisa. Pekná zostava na praktickú časť z biológie, ktorá je asi štyridsať percent z celkovej koncoročnej známky.

    Do triedy rezkým krokom vtrhne učiteľka s ospravedlňujúcim výrazom na tvári. „Môžeme začať," zahlási, „odkryte krabicu." Pred nosom mi pristane zelená škatuľka. Odkryjem ju.  „Preboha!" pozerám sa na mŕtvu žabu. Chúďatko. Podajú mi do rúk skalpel. „Prečo ja?" podám ho Oliverovi. Vzdychne si. Urobí asi desať centimetrový rez na hrudníku. Vyvalím oči na všetky tie vnútornosti a príšerný zápach, ktorý mi bije do nosa. Zacítim hnusnú hrču v hrdle. Prikryjem si ústa rukou a vyskočím z triedy.

    Nakoniec, sa dotrepem späť do triedy. Sadnem si na stoličku a cítim na chrbte zraky všetkých v triede. Nesmelo sa usmejem na Olivera ako sa skláňa nad žabkou. Podám mu pinzetu a on opatrne vyberie pečeň, pankreas a ďalšie orgány.

 

    Pozerám sa na výber jedál v našej školskej jedálni. Opriem sa o pult a očami behám po čudných omáčkach a polievkach. „Daj si to bravčové karé, obalené slaninkou je vynikajúce." Zašepká mi Vanessa a objedná si presne to, čo mi aj odporučila. „To isté." Schytím tácku s jedlom a nasledujem Vanessu po celej jedálni. Zakotvíme pri stole tesne pred oknom.

    „Je to dobré, však?" úkosom sa na mňa pozrie ako labužnícky prežúvam bravčové v ústach.

    „Dobré? Je to vynikajúce." Vložím si do úst posledný kus. Gurmánsky si olížem hornú peru od šampiónovej omačky.  „Dnes máš skúšku?" prekríži si nohy a pohodí vlasmi dozadu.

    „Bohužiaľ hej," odpijem si z malinovky a utriem si ústa servítkou. „Nepovedala by som skúšku, len veľmi ťažkú písomku z ekonómie a aj keď som sa učila štyri hodiny, aj tak v tom mám mišung."

    Van sa na mňa súcitne pozrie a navrhne mi, že Finn je dobrý v matike s priemerom jedna celých nula. „Myslíš, že by ma doučoval?" začínam vážne uvažovať nad takýmto riešením. „Vybavím," zazubí sa a tvári sa akoby na niečo zabudla, „jasné, pôjdeš na halloweensku párty u Owena?" Uhnem pohľadom a slabo sa usmejem. „Nemam kostým." Priznám, pretože som vôbec neuvažovala, žeby som sa dnes niekde vybrala. Rozmýšľala som, že si objednám pizzu, pozriem nejaké filmy v archíve a potom budem surfovať po nete.

    Po chvíľke premýšľania sa Van priam diabolsky usmeje. „Jediné slovo. Nákupy!!!" zagúľam očami nad jej nápadom. Vôbec sa mi nechce tráviť celé popoludnie v uzavretom nákupnom centre. „O tretej v nákupnom centre Castle Quay. Je to približne päť minút autom odtiaľto." Prikývnem a zapíšem si názov obchodného centra do mobilu. Priplichtí sa k nášmu stolu Finn a vlepí Van bozk na lice. „Tak o tretej," zamáva mi a ruka v ruke odkráčajú von z jedálne. Skontrolujem čas na hodinkách a usúdim, že by som sa mala pohnúť aj ja. Test z ekonómie sa sám od seba nenapíše. Ako nesiem tácku kuchárke, zaostrím, že vedľa mňa stojí chalan v hnedých lakovaných topánkach.„Profesor Fitzroy. Dobrý deň," pohľadom mi skĺzne po tvári a usmeje, „máte pekné topánky." Zazubím sa a podám kuchárke tácku s dojedeným jedlom. Úkosom sa pozriem ešte raz na jeho topánky. Tentoraz sa otočí a pozastaví sa pri učiteľke biológie. Zbadám čiernu škvrnu. To bol on. Zazerám mu príliš dlho na topánky, keď si to všimne, zmraští čelo. „Stojte!" zreve a snaží sa dostať ku mne cez kŕdeľ hladných žiakov. Ako- tak mu ujdem a zabočím za roh. „Stáť!" zreve mi pri uchu. Vyľakane sa na neho pozriem.

    „Boli ste to vy! Však? Že sa nehanbíte." Šibnem po ňom pohľadom.

    Chvíľu premýšľa čo povedať, no napokon si vzdychne. „Bola to obrovská chyba, no už som to ukončil."

    „Viete vôbec, že je maloletá? Keby sa to dozvedela verejnosť, potopili by vás. Nezostalo by z vás nič, len mastný fľak."

    Pritlačí ma k stene a ruky mi zdvihne dohora. „Pustite ma!" pomrvím sa. „Okamžite ma pustite!"

    „Prečo? Prečo by som mal?" zdvihne dohora obočie. Pulz sa mi zrýchli, dlane sa mi začnú potiť. Obklopí ma horúčava. Po tvári mi skĺzne kvapka potu. Úkosom sa pozriem na svoje topánky so špicom. Pokrčím koleno a kopnem ho na citlivé miesto medzi nohami.

    „Ty, ..." nestačí dopovedať, pretože sa zloží na zem s rukami zvierajúcimi miesto, kde som ho kopla. Rýchlo vyskočím z triedy.

    „Ešte sme neskončili!" zvrieskne na mňa. Prudko sa otočím, „myslím že skončili!"

    Vrútim sa do triedy, prídem včas, učiteľ nás uvíta hrejivým úsmevom, no mne úsmev rýchlo zamrzne, keď uvidím testy, ktoré nám rozdáva.

1.    Ktorá z nasledovných odpovedí je klasifikovaná ako investícia do národného príjmu (HDP)? Po A postavenie novej továrne, po B kúpenie desaťročného starého domu, po C uloženie peňazí do banky a po D zakúpenie firemných akcií a dlhopisov.

    Vzdychnem si a zavriem oči. Dokážem to. Načiahnem sa po ceruzke a začnem vyplňovať prvú otázku.

 

    Nákupné centrum v Branbury sa ničím nelíši od toho New Yorského. Obchody, ľudia, hluk, maminy s umrnčanými malými deťmi, puberťáci a babky na dôchodku. Blúdim pohľadom po dave nakupujúcich, zúfalo nájsť Van. Vtom mi pípne smska. New look. Vybehnem nahor po eskalátore a trielim do obchodu.

    „Tak tu si," privíta ma tak, že mi do náručia hodí množstvo šiat, topov a sukní. „Bež," rozkáže mi a ukáže mi, kde sú kabínky. Z kopy oblečenia si vyberiem asymetrické čierne šaty na ramienkach. Pohladím látku a poobzerám sa z každého možného uhla v zrkadle. „Van?" opýtam sa s nádejou, že sa už vrátila. „Poď von," ozve sa za dvermi skúšobnej kabínky. Vyjdem von a otočím sa okolo vlastnej osi. „Veľmi ťa skracujú." Asistenka predaja jej pritaká, že má pravdu. Vzdychnem si a vhupnem naspäť.

     „A čo tieto?" mám na sebe oblečené v poradí približne desiate šaty. Tentoraz mám biele čipkované minišaty s dlhým rukávom. „Príliš krátke," našpúli pery a chytí sa za čelo. „Van, toto sú x-té šaty a stále hovoríš príliš krátke, príliš dlhé, príliš farebné," chytím lem šiat. „Už ma to unavuje. A okrem toho, netreba byť v kostýme?" prehodím a pohnem hlavou nabok. Na vešiaku asi dva metre odo mňa trónia krvavo-červené šaty bez ramienkach s čiernou čipkou vo výstrihu ako aj na leme šiat. Pohľadom na nich zastanem a neviem odtiahnuť oči. Rozruší ma len blondína, ktorá sa na ne tiež túžobne pozerá. Pohľad zabodnem do nej, keď si ho všimne, prižmúri oči. S krikom sa rútim dopredu. „Videla som ich prvá!" Rozbehne sa aj ona.  Práve predvádzame scénku hodnú do filmu. Zdrapnem vešiak a blondína šokovane sa raz pozerá na mňa a potom naspäť na šaty. „Smola!" Víťatoslávne sa pozriem na svoj úlovok. A že nakupovanie nie je šport," prehodí Van a ukáže na hodinky, nech si pohnem.

    „Van, tieto sú úžasné!" otvorím dvere kabínky a ladným pohybom sa presuniem pred veľké zrkadlo v predajni. Van víťazoslávne zalomí rukami a prejde prstami po látke. „Hodia sa ti." Zakrútim bokmi, či sa v nich dá tancovať a zdvihnem ruky nad hlavu. „Dnes si dievča trsneme," zazubím sa na svoj odraz v zrkadle.

    Prebehneme ešte zopár butikov a hľadáme vhodné doplnky. Rozhodem sa pre masívny čierny prsteň v tvare pavúka a Van si kúpi obrovskú modrú mašľu do vlasov. Keď  máme pokúpené, dopadneme na tvrdé stoličky vo fastfoodovej zóne. Obidve zajeme náš hlad poriadnym hamburgerom s hranolčekmi a pollitrovou coca-colou. Čo nevidieť ručička na hodinkách sa priblíži ku štyrke. Najvyšší čas zabaliť nakupovanie a vydať sa domov, nahodiť sa. Pri rozlúčke s Van zbadám na figuríne vo výklade červený plášť s kapucňou. Vyzerá akoby patril Červenej Čiapočke. Musím ho mať.

 

    Velikánske čierne dvere sú otvorené dokorán a ja vstúpim do Owenovho domu a nechám sa unášať Halloweeenskou náladou. Cestou omylom buchnem do niečoho na podlahe. Veľmi neviem rozoznať čo to presne je, pretože okolo mňa sa rozprestiera tma, ktorú sem-tam pretne fialový, modrý či červený lúč z reflektora. Biela hmla rozprestierajúca sa na podlahe mi pohladká odhalené kotníky v čiernych sandálikoch na vysokom podpätku. Upravím si masku na očiach a na hlavu si položím kapucňu.

    Pousmejem sa na draculu a odtancujem ku stolu s občerstvením. Kým sa kŕmim slanými tyčinkami, niekto na mňa skríkne. Priplichtí sa ku mne Van s pohárikom v ruke. „Červená čiapočka?" analyzuje ma pohľadom s pohodlným výrazom tváre. „Sexi, červená čiapočka." Pohodím bokmi. „A čo si ty, servírka?" odpijem si z piva. Fľochne na mňa zabijácky pohľad. „Dorotka z Čarodej zo zeme Oz."

    Zamiešame sa medzi ostatných na tanečnom parkete a necháme sa unášať v rytme hudby. Pritancuje ku mne Richard z hodín ekonómie- chalan s dobre vytrénovanými bicepsmi a tricepsmi. „Ahoj, kráska." Chytí ma za driek a spoločne sa vlníme. Naše telá sa spoja do jedného. Jeho paže ma jemne uchopia a pritisnú k sebe. Roztrasú sa mi kolená a celé telo mi zaplaví horúčava. Rukami skĺzne nižšie až mi zviera moje pozadie. Obdarí ma pohľadom a jemne sa jeho pery dotknú môjho odhaleného krku. Nakloním sa dozadu a nechám sa unášať. Keď pesnička konečne skončí, schytí ma za zápästie a dovlečie ma na horné poschodie. Pritlačí ma k stene a ja pohotovo rozgombíkujem čiernu vestu, ktorá s ľahkosťou dopadne na zem. Jedným pohybom mi rozopne šaty a zdriapne masku z očí. Zaostrí na moju podprsenku béžovej farby a opäť sa mi prisaje na pery. Zvalíme sa na posteľ a neprestajne mi blúdi rukami po tele. Po pár minútach vášnivého bozkávania, začujeme v diaľke sirény. Nevenujeme im príliš vzácnu pozornosť, no potom začujeme krik pod nami a usúdime, že je čas odísť. Keď zídeme nadol, v tom chaose stratím prehľad a rútim sa dopredu. Náhlim sa po ulici, kde deti ešte stále pobehujú od dom k domu a pýtajú sladké maškrty. Poopravím si kapucňu na vlasoch a strkám jednu nohu za druhú.

    Prechádzam parkom, v ktorom som už bola nespočetne veľa ráz, no stále objavím niečo neobádané. Zastavím sa v strede a načúvam tichu, ktoré ma ihneď obklopí. Žiadna živá duša. Sadnem si na moju hojdačku a rozhombám sa. Zahľadím sa na stromy v pozadí. Zbadám blížiacu sa postavu. Zatajím dych, v hrdle sa mi usídli obrovská hrča strachu. Studený vietor mi pohladká tvár a na chrbte sa mi vytvoria zimomriavky. Niečo sa mi obtrie o nohy. Div, že nespadnem z hojdačky. Nastražím uši. Ticho. Hrobové ticho. Prehltnem vlnu strachu. Postavím sa a pomalým krokom sa vyberiem domov. Zastavím na prechode pre chodcov. Skontrolujem situáciu na ceste. Nikde nikoho, takže v pohodičke ju prejdem. Začujem čudný zvuk. Prudko sa otočím. Zvrtnem sa na päťe, keď zistím, že je to len prekliata mačka.

    Opäť mi rýchlo bijúce srdce podskočí. Založím si pramienok vlasov za ucho a cez pleco sa pozriem za seba. Z úst vyfúknem bielu hmlu, ktorá sa zmieša so vzduchom. Obrátim sa naspäť a snažím sa pridať rýchlosť, keď začujem tlmené kroky za mnou. Srdce mi búši o stošesť. Montgomeryová," zvolá hlas za mnou. Zhlboka sa nadýchnem a ignorujúc, že mám na nohách ihlice sa rozbehnem dolu ulicou.

    Kamienok. Strácam rovnováhu. Zletím na zem. Montgomeryová," začujem niekde v diaľke. Pozviecham sa zo zeme.  Skloním sa pri fontáne. Zatajím dych a snažím sa potlačiť hlasné škvŕknutie v bruchu. Priložím si ruku na ústa. Privriem oči a v duchu si hovorím, aby ten kto ma prenasledoval odišiel.

    Prikývnem na znak toho, že to zvládnem a že nie som žiadne posera. Vyrovnám sa a pohľadom zabodnem do postavy sediacej na lavičke osvietenou mestskou blikutajúcou lampou. Na chrbte sa mi vyhodia zimomriavky. Zvony na kostolnej veži sa zobudia. Bitie srdca sa zintenzívni. Pouličná lampa zhasne. Ulica sa pohltí do tmy. Trasúcimi rukami vytiahnem mobil. Potiahnem ukazovákom nahor a kliknem na baterku. „Kto ste?" Zvolám na neznámeho. Čo chcete?" Prehltnem naprázdno. Mobil nasmerujem pred seba. Ľadový vzduch mi olízne holé plecia. Profesor Fitzroy," zatajím dych na muža stojaceho necelý meter odo mňa. Už mi neujdeš." Zazubí sa a ladným krokom sa ku mne priblíži.. Oškriem sa o omietku budovy. „Stoj!" Prebehnem podchodom. Jeho hlas sa rozbesní.

    Mobil sa mi vypne. Jediné, čo ma drží ďalej od tmy, je svetlo jasného splnu mesiaca, ktorý pohltí Banburské námestie. Poobzerám sa dookola, keďže som tu prvýkrát vo tme, neviem kde mám zabočiť. Keďže je profesor už blízko, prejdem bránkou a všimnem si pár tínedžerov za rohom. Obzriem sa ponad rameno. Niečo do mňa narazí a ja hlasno spadnem na zem. Konečne," odfúkne si profesor a tíska ma k zemi. O chvíľu sa zo mňa urobí placka a prilepím sa k povrchu zemskému.

    Čo chcete?" pozriem sa do jeho očí, ktoré nevedia sami čo chcú. No?" snažím sa potlačiť strach v hlase. Prejde si rukou po tvári a pomôže mi vstať zo zeme. Ja," začne a nervózne prejde z nohy na nohu, nechcel som ťa vystrašiť, len nechcem aby sa to nikto dozvedel. Som šťastne ženatý a manželka je tehotná," nenechám ho dopovedať. Fľochnem naňho pohľadom, to je váš problém." Otočím sa a poberiem sa preč.

    Akonáhle zájdem za roh, opriem sa o ľadovú stenu a vydýchnem si. Priložím si ruku na čelo a hlavu opriem dozadu.

    Bláznivý večer.

    Keď zabuchnem vchodové dvere, doznievajú ku mne dve podnapité hlasy- jeden mamin a ten druhý mmužského pohlavia. Nohy ma zavedú do obývačky. Vyjavene zízam na mamu s rozmazaným mejkapom a na veselého pána doktorka, ktorý ma prednedávno ošetroval. Keď ma mama zaregristruje, priam elegantne sa postaví a pritancuje ku mne. Pearl poznáš," obráti sa späť na doktorka, toto je Louis," ukáže na muža stredného veku s okuliarami na nose a s pobaveným výrazom na tvári. Vyzeráte ako dvojčatá," zdôrazní slovo dvojčatá a mama sa okamžite začervená. Nie ste už trocha starí, aby ste vyvádzali tak neskoro večer?" Mama sa zaškerí: Je strašné nudná." Zašepká a myslí si, že som ju nepočula, no počula som ju dosť jasne. Zagúľam očami a nasmerujem do kuchyne, kde si vychutnám dúšok pomarančového džúsu a s maminým komentárom v pozadí na moju osobu si ľahám do postele.

 


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8