O lovcovi ktorý seba loví

Vždy bol môj veľký sen

lietať si tam aj sem

Niekedy boli časy radostí

a užívania si slastí

miešajúce sa vo víre

nevšedných udalostí

potom prišiel lovec

a slobode bol koniec

Vrabčeka uväznil do klietky z vlastného ega

neuvedomujúc si že chce strašne veľa

Vybudoval vysoké zlaté múry

z ktorých mal malý vrabček mučívé mory

Ani závan čerstvého vzduchu

ani spev letiaci k čulému uchu

neposkytol mu nádej

a tak

len márne do diaľky hľadeľ

 Najväčší nepriateľ si však bol on sám

lebo sa cítil ako bezcenný rám

ako ten posledný nechcený dar

a tak

každý deň sa znova bičoval do svojich starých rán

Zabudol v seba veriť

Zabudol život žiť

Zabudol  sa v boji biť

Prispôsobil sa svojmu strachu

dostal sa do vlastného šachu

bol zabudnutý v prachu

...

(tak)

...

Lovec menom "nesplnená túžba"

zase začal hľadať svojho obetného lotra