Najväčšia mágia na svete

Bolo raz jedno neobyčajné kráľovstvo. Bolo to Kráľovstvo prianí. Každý smrteľník túžil v ňom žiť, ale málokomu to bolo dovolené. Žiť v ňom mohli len  veľkí boháči, alebo mágovia. Mágovia mali na starosti kráľovstvo chrániť pred zločincami a podvodníkmi. Mestá boli totiž v kráľovstve celé zo zlata. Ulice vydláždené zlatými tehličkami a strechy vykladané drahými kameňmi boli lákadlom pre zlodejov. Ostatné krajiny im závideli bohatstvo a usporadúvali vojnové výpravy, aby sa im niečo z ich bohatstva ušlo, ale márne. Žili tu najmocnejší mágovia sveta a tí svojimi kúzlami odstrašili každého nepriateľa. V tomto kráľovstve žila krásna princezná Lili. Keď dospela, jej úlohou bolo vybrať si ženícha a splodiť ďalšieho potomka. Princezná bola mocná čarodejnica a túžila mať po boku rovnako silného čarodeja. Práve preto sa raz vybrala k sírovému prameňu, kam chodili piť vodu čerti. Načrela si vodu do ruky a zariekla ju:

- Nech sa mi srdce premení na čistý jed, nech som ničivá obluda, ktorej pomoci niet. Ak ma niekto zachráni, tak len najväčší mág na zemi.

Princezná Lili sa trikrát zatočila a premenila sa na obrovského hada. Jeho hlava bola veľká ako malý dom a telo bolo také dlhé, že človek s ťažkosťami dovidel na koniec chvosta. Ako sa had kĺzal zlatými uličkami mesta, svojim ťažkým telom vtláčal zlatú dlažbu do zeme. Ľudia sa v strachu o svoj život rozutekali na všetky strany. Okamžite sa zozbierali vojaci a začali strieľať do hada šípy, tie ale spadli na zem bez toho, že by hadovi ublížili. Jeho šupinatá koža bola celá z ocele. Vystrašení vojaci privolali mágov a tí začali tie najstrašidelnejšie príšery vytvárať pomocou kúziel. Okrídlení draci lietali kolo veľkého hada a chrlili zo zubatých papuli oheň. Had si ale drakov nevšímal, vôbec mu neublížili. Práve naopak. Čím viac útočili a ohňom mu rozpaľovali kožu, tým viac mocnel a rástol. Každý ich útok hada len posilňoval a ten sa neoblomne blížil k mágom. Tí s nenávisťou a strachom v očiach vypúšťali ďalšie kúzla v podobe ohňa a ľadových šípov. Had sa s ľahkosťou dostal k mágom a na jeden hlt ich všetkých zožral. Bol nezastaviteľný. Silným chvostom šibal z jednej strany na druhú a rúcal zlaté domy. Ničil v kráľovstve jedno mesto za druhým. Ľudia v panike utekali. Tí čo ostali vystrašene stáť na mieste zožral. Prišli aj indický krotitelia hadov, ale ich zaklínadlá na obrieho hada neplatili. 

Keď had zničil úplne všetko čo stretol v kráľovstve vybral sa drancovať inú krajinu. Ako liezol hustým lesom vyvaľoval stromy na vôkol. Had vyliezol z lesa na veľkú lúku. Privábila ho tam vôňa oviec. Na lúke sedela mladá pastierka. Volala sa Patrícia. Každý deň strážila stádo ovečiek. Veľmi ich mala rada a preto im s láskou vyhrávala na píšťalku, aby im lepšie chutilo jesť. V ten deň si taktiež sadla na lúku, zavrela oči a hrala na píšťalku pre celý svet. Počula to lúka a tráva rýchlejšie rástla. Počuli to vtáci a spievali s ňou. Láskavé tóny píšťalky začul aj had. Chvíľu na to sa začal od bolesti metať, akoby zožral žeravé uhlie. Syčal a chrčal. Vyzeralo to ako jeho posledná hodina. Patrícia otvorila oči a zbadala obrovského hada. Necítila strach, práve naopak. Chcela hadovi pomôcť a upokojiť ho, tak začala na píšťalku hrať iba preňho. Vtedy had vypľul pár dúškov vody. Bola to voda zo sírového prameňa. Had sa rozplynul v ohnivej hmle a na jeho mieste ostali stáť ľudia, ktorých had predtým zožral. Medzi nimi stála aj princezná Lili. Zmetene pozerala na Patríciu a nerozumela tomu, ako sa premenila. Spýtala sa mágov a jeden z nich prišiel na túto odpoveď:

- Najdrahšia princezná to dievča muselo hrať pre vás z nezištnej lásky a tá je najväčšou mágiou na svete.

Princezná Lili sa s pastierkou Patríciu spriatelila a tá ju naučila nezištnej láske. Patríciu prijala ako svoju sestru a pomohla jej vybudovať opäť kráľovstvo. Nebolo už zlaté, iba také úplne obyčajné. Lili si našla manžela, ktorý bol tiež úplne obyčajný, ale nezištne ju ľúbil a to bol pre princeznú najväčší zázrak aký sa jej mohol stať. Lili a Patrícia vložili do zeme píšťalku a z tej vyrástol strom. Spojili svoje mená a dali mu meno Lipa. Bol to dar pre všetkých ľudí. Od tých čias je tento strom stromom lásky.  Napísalo sa o ňom mnoho ľúbezných príbehov, lebo vôňa z lipových kvetov otvára srdce a čaj ho lieči.