Kým ma vidíš, nemusíš sa báť

Možno bolo a možno nie, začína sa takto dnes moje rozprávanie. Bol raz malý chlapec, volal sa Dominik. Sedel stále doma a nikam nechodil. Dominik sa totiž všetkého bál. Býval s maminkou na veľkej lúke pri lese, ale nikdy doňho nevstúpil. Bál sa vlkov, medveďov, hadov a kliešťov, dokonca aj pavúkov. Cez deň sa bál vlastného tieňa a v noci zase, bál sa tmy. Nemal kamarátov, lebo sa bál, že by ho pri hre strčili a on by si rozbil kolená. Okrem svojej mamky bál sa úplne všetkého.

Dominikova mamka vybrala sa jedného dňa na drevo do lesa. Bolo treba v piecke kúriť. Mrzelo ju, že jej syn je taký bojko, keby to tak nebolo, mohol by jej viac pomôcť. Drevo nazbierať, vodu od studne nanosiť. . Ako tak hútala, čo si počať so synom, privravel sa jej v lese malý mužíček:

-Trápiš sa ženička? Strachopudka doma schovávaš? Kým ma vidíš, nemusíš sa báť.

Vyľakala sa žienka tentoraz aj ona, lebo netušila, že v lese nie je sama. Na veľkom gaštane sedel na konári malý trpaslík. Hompáľal pri tom nohami a veselo sa usmieval na preľaknutú ženu. Mal husté hnedé vlasy zapletené do vrkočov. Dokonca aj jeho brada bola zapletená do hrubého vrkoča. Šaty mal pošité z gaštanového lístia a na nohách dreváky z gaštanového dreva. Žena hneď pochopila s kým má dočinenia: 

- Ty si Gaštanko. Gaštanový trpaslík. Čo chceš odo mňa?

- Iba ti pomôcť. Ako si tak tu sedím a počúvam tvoje myšlienky , tvoje trápenia až ma to rozosmialo. Tvojmu synovi je ľahká pomoc. Vždy, keď sa bude niečoho báť, nech si dá gaštan pod vankúš, ten v noci každý strach z jeho duše vytiahne. Treba potom gaštan ráno zobrať do lesa a zasadiť. Žiaden strach sa už viac nevráti.

Žienka poslúchla Gaštankové rady a hneď si aj pár gaštanov zobrala domov. Dominikovi vyrozprávala svoje podivné stretnutie s Gaštankom. Hneď v tú noc si malý Dominik dal pod vankúš gaštan a prvý krát spal pokojne a bez strachu. Prestal sa báť tmy, duchov a strašidiel, lebo tie mu aj tak nikdy nič neurobili. Vždy keď sa niečoho bál , gaštan bol pod vankúšom a jeho strach sa zmenšil a úplne zmizol. Gaštanu sa vždy poďakoval a zasadil ho v lese. Dominik si časom našiel priateľov a ako rástol, stal sa z neho smelý chlap. Naučil sa plávať aj so šabľou bojovať. O mamku sa staral. Vody do chalupy nanosil, dreva narúbal.

Raz sa vybral do lesa na pár gaštanov, keď v tom začul ženský krik. Hneď spoznal podľa hlasu, že je to Helenka. Dievča z jeho dediny. Vždy sa mu páčila, ale ona si ho pamätala iba ako strachopuda. No dnes neváhal a hneď sa jej rozbehol na pomoc. Dievčinu našiel schúlenú pod stromom. Od strachu sa triasla a volala o pomoc. Blížil sa k nej medveď . Zastal si na zadne a hrozivo na ňu zreval. Mládenec pribehol a nebojácne si zastal pred medveďa, aby ochránil Helenku. Vytiahol šabličku a bol ochotný dať za dievčinu aj život. V tej chvíli strom ktorý stal nad nimi zavŕzgal. Jeho konáre sa rozkývali a prásk! Medveď dostal konárom riadnu šupu po hlave. Hneď ako sa po tom údere spamätal, dal sa na útek.

Dominik sa otočil k Helenke a tá sa mu preľaknutá vrhla do náručia. V tom sa zo stromu ozval smiech: 

- Vidím dobre, veď ten odvážny šuhaj je malý strachopud.

Dominik sa otočil ku Gaštankovi a poďakoval mu za záchranu. Trpaslík sa iba chichúňal:

- To som nebol ja, ale tento strom. Je to matka všetkých gaštanov, ktoré si v lese posadil. Každý jeden gaštan ti tu bude slúžiť, lebo ti je dlžný život.

Dominik sa poobzeral okolo a na každom kroku videl rásť mladý gaštan. Usmial sa na Helenku a šepol jej:

- Kým ma vidíš nemusíš sa ničoho báť. 

Helenka sa po čase za Dominika vydala. Bola to tá najkrajšia nevesta, lebo si vlasy v gaštanovej vode umývala.

Ľudia od tých čias zabudli na to ako gaštan vyťahuje z duše strach, ale ešte stále si ho občas dajú do vrecka pre šťastie.