Niekde medzi živými - 2. kapitola

Spisovateľ/ka: LujzaSvitáková :) | Vložené dňa: 13. augusta 2015
http://citanie.madness.sk/view-49848.php

2. kapitola

Sedím na kamennej dlažbe. Slnko je vysoko na oblohe, ktorá je zafarbená do mliečnej kaše so škoricovým cukrom. Jemný vetrík mi rozcucháva vlasy a robí prievan v každej jednej škáročke nášho domu. V diaľke odrazu uvidím tmavé postavy, ktoré vedľa seba odhodlane kráčajú.
 Niečo, asi inštinkt, mi napovie, aby som odišla skôr, než si ma všimnú. Neurobím to. Sedím a ticho čakám na postavy, ktoré sú čoraz väčšie. Akési hrôzostrašnejšie.
 „Zara," zašepká odrazu jedna z postáv. Jej odhodlaná chôdza odrazu ustane a jej oči sa do mňa zapichnú. „Zara, si to ty?"
 Áno! „Nie," zašepkám. Plecia sa jej zhrbia pod ťarchou celého sveta, ktoré musela niesť ako bremeno. Otočí sa a zašepká niečo svojmu spoločníkovi. On po mne hodí zmätený pohľad a potom sa otočí a rýchlo odíde. Takmer uteká.
 „Kde si toľko trčala? Vieš, aké to pre mňa vôbec bolo, keď som musela držať mamu nad hladinou a zároveň sa nerozčriepiť? Vieš, aké to je... Keď si sem napochoduješ a čáry-máry, celý jeden rok je akoby zázrakom preč?" Nekričí. Hovorí to rovnako, ako keby si objednávala kávu v Starbucks. 
 Krič! Nech okolo seba mláti rukami, bojuje... Nech ma pokojne zabije, ale nech, preboha, mi to nehovorí neutrálnym, nevzrušeným hlasom. Aj ja som ticho.
 „Ja zato nemôžem. A ja tu vlastne ani nie som." 
 „Aha, to je zvláštne, pretože snívať som o tebe nesnívala nikdy... Ani po -"
 „Nespomínaj to."
 „Smrť?"

°°°

Ľadové ruky. Zvierajú ma v pevnom objatí a nechcú ma pustiť. Snažím sa, bránim sa, ale nepohnem ani jednou rukou. Volajú ma k sebe. Toho som si bola vedomá.
 „Preberá sa," čisté konštatovanie. Letmo vnímam, že je to Tyrees. Bol vôbec niekde mimo mňa? Dáva na mňa pozor ako na mladšiu sestru.
 „Nemá to ľahké. Načo si jej dal iba nôž?" Dý. Ale čo tu on hľadá? Nemá náhodou zákaz sem chodiť? A v tom mi to dôjde. My nie sme v Centre.
 Sme v nemocnici pre hyrry, na neutrálnej pôde.
 Odkašlem si. „Tyrees zato nemôže," zachraptím. 
 „Aha, a potom kto, hm? Takmer si zomrela. Ten... Povedzme, že bývalý omyl, už dostal príučku. Tak prečo nie on?" zapichne prst do bundy Tyreesa.
 „Nemôžeš ho potrestať. On ti nepatrí. A vôbec, prečo si sem vlastne prišiel? Chcem tu iba Tyreesa... Nie, znesiem iba jeho. Dý, vieš, ako si ťa vážim a jedno s druhým, ale mohol by si si zdvihnúť svoj zadok a ísť oxidovať napríklad takého Erica?" Slabota a mušia odhodlanosť sa vytratia a ja naberám odvahu.
 Dý na mňa vypleští oči. „Je naozaj toto to, čo chceš, Zara?" spýta sa ma po dlhej odmlke.
 No, nie... Ja som sa iba hrala s králikmi a medvedíkom Pú. „Áno. A pozdravuj Erica!" zavolám, keď za sebou zavrie dvere. Ihneď sa ku mne nahrnie Tyrees a zovrie ma v pevnom objatí.
 „Toto už nikdy nerob," zamrmle zničene do mojich vlasov. Odtiahnem sa. 
 „Nemôžem zato, že... Čo vlastne spravili tomu, kto ma napadol?"
 „Si snáď dobrá víla? Že sa vôbec naňho pýtaš," odôvodní mi pri mojom zmätenom pohľade.
 Pokrútim hlavou. „Pápež sa zo mňa zatiaľ nestal. Ale nezahováraj. Čo sa s ním stalo?"
 „Skôr, čo sa s nim stane. Chudák, má iba dvadsať. A už sa zaplietol medzi padlých. Vieš, čo ho čaká. Pravý trest."
 Nadýchnem sa ústami a pomaly vydýchnem. Zaplietol sa s padlými, zaplietol sa s padlými. Voľakedy bol normálny, napadne mi. Mal rodinu, zázemie a ľudstvo samé. Potom sa však niečo pokašlalo - niečo v jeho premene. Nikto doteraz neprišiel nato, prečo sa to deje. Niečo sa pokazí, nejaká malá súčiastka, a celý systém spadne. Premena sa preruší niekde v polovici. Nie ste ani hyrra a ani človek.
 Ste niečo medzitým. 
 Mnohí sa s tým nezmieria. Sú príliš odlišní nato, aby zapadli do nášho sveta a príliš mŕtvi, aby sa vrátili medzi živých. Po väčšine žijú osamote a zomrú s vedomím, že boli to mizivé percento, ktoré neuspelo. Ďalšia sa zapletie s padlými - či už anjelmi, alebo inými, ktorí porušili zákon.
 A ja som ticho. Tyrees rozpráva o tom, čo sa stalo, keď som bola mimo - iba tri dni, ubezpečil ma. Pre mňa to však znie - až tri dni. Až tri dni si bola mimo a mohla si spadnúť.
 V ten večer sa už radšej na nič nepýtam.

°°°

Stojím pred vysokou budovou ohraničenou ešte vyššími múrmi. Stojím a čakám pred zelenou bránou, od ktorej nemám kľúče. Čakám na niekoho, kto sa zľutuje a otvorí mi.
 Späť v centre.
 Po týždni, keď mi neustále komandovali pľúca a ja som sa musela podrobiť mnohým testom, skúškám a neskôr aj bojom, som si naivne myslela, že príde koniec a dajú mi konečne pokoj. Omyl. Moje nádeje skopli niekam na mesiac a Eric mi dal záruku, že keď sa vrátim späť, čaká ma ďalší týždeň bojov, pretože som zoslabla.
 Nesťažujem si. Naozaj som zoslabla a, pretože musím zostať hyrra, jednoducho musím bojovať a získať silu späť. Ani na sekundu ma nenapadlo, že by som odmietla alebo niečo podobné. Sila patrila k niečomu, ako keby to bol kyslík, ktorý musím dýchať. Bez neho...
 „Á, konečne. Kde si toľko bola?" Brána sa otvorí a v nich sa vynorí hlava Erica.
 Ovládnem nutkanie prevrátiť oči. „Nemám kľúče."
 „Myslíš, že ja áno? No. Poď dnu, pretože na fénovanie naozaj nemáš čas," povie s pohľadom upretým na moje zmáčané vlasy snehom.
 „Prečo by som nemala mať čas?" poviem s nadvihnutým obočím, keď okolo neho prechádzam.
 „Odkedy si taká drzá?" vráti mi protiotázkou.
 Dvere do centra sa otvoria s vrzgotom a rinčaním. Vojdem prvá. Radšej už Erica nekomentujem, pre jeho a aj moju bezpečnosť. Hneď, ako vojdeme, zbadám Lisu - keď sem nastupovala, práve odchádzala preč. Usmeje sa na mňa.
 Odrazu vykročí ku mne; zlatistá hriva jej pri každom kroku nadskočí. „Zara!" 
 „Lisa." Oplatím jej objatie. „Odkedy si tu? Vieš, nemyslím to zmyslom - vypadni skôr než sa naozaj naštvem, ale, dlho sme sa nevideli."
 „To vieš. Na Aljaške je nuda, samí sucháry. Vkuse by boli zalezení pod knihami a v úkryte. Ani nespomínam, čo robili, keď mali ísť na lov. Takže som sa vrátila pred týždňom, už keď si bola v nemocnici. Eric," hodí naňho naštvaný pohľad, „mi zakázal za tebou ísť. Povedal mi, a to ho citujem: ,Buď budeš tu a necháš to na okolnosti, alebo letíš prvým letom naspäť.'"
 „Aha." Aha? Aha! To sa naozaj zmôžeš iba na blbé aha?!
 „Eric, prečo si jej zakázal ma navštíviť?" otočím sa pozriem sa mu do očí. Sú úplne neprístupné, chladné a vzdialené. Ležérne mykne plecami.
 „Môžem a aj som to urobil. Poď, Zara, na ďalšie zvítacie rituály počkáš večer. Teraz choď do svojej izby, daj sa do poriadku a o štvrtej ťa chcem mať v telocvični."
 Prejde okolo nás a zabočí do svojej pracovne. Lisa sa neustále mračí.
 „Mal by mu spadnúť hrebienok," zavrčí so zvláštnym odleskom v očiach.
 Povzdychnem si. „No, áno. Rozmýšľala si nad utrhnutím hlavy?"

°°°

S bolestivou grimasou kopnem do vreca, ktoré po mojom kope spadne. Nadvihnem obočie na Erica, ktorý to všetko zdiaľky pozoruje a popritom niečo ťuká do svojho telefónu. Ukáže palec dole.
 Prejdem k poslednému vrecu a navlečiem si rukavice. Boxujem tak rýchlo a silno, až sa čudujem, že vrece ešte stále stojí. Cítim, že mi po čele steká ďalší pramienok potu. Potiahnem rukou a zasadím úder opäť, tentoraz sa predo mňa vrece zvalí ako zrelá hruška. Zamračím sa.
 „Teraz už je to dobré?" zakričím naňho. Prevráti oči a vstúpi do telocvične. Pozrie sa na päť zvalených vriec a potom na mňa. Našpúli pery.
 „Slušné, ale nie dobré. Máš dosť?"
 Skúša ma. Podľa správnosti mám odpovedať nie, nemám dosť. Pretože ja by som nemala mať dosť, hoci už teraz meliem z posledného. A tak to aj urobím. „Nie, nemám dosť," poviem.
 „Fajn. Dobre. Teraz by som už mohol povedať, že máš dosť. Tak sa ešte trochu prebehni. O siedmej večera," odvrkne a odkráča preč. 
 Ešte si zabehám a následne nato už vleziem do sprchy. Voda mi steká po chrbte a vytvárara mi zimomriavky. Stojím pod neustálym prúdom vody až dovtedy, dokým sa nikdy nie neobmedzené zásoby minú a stanem sa terč pre ľadovú vodu. Vypnem ju a dám si na seba uterák. Až teraz si uvedomím svoju chybu - nemám čisté veci. Di tých upachtených sa ani... Ale som v telocvični, v sprche, iba s jednym uterákom okolo môjho tela a asi dvesto izieb od tej mojej. Zhlboka sa nadýchnem. Usúdim, že sa najprv usuším a až potom niečo budem robiť. Problém nastane, keď mám suché vlasy a aj telo, ale začína mi byť zima. Musím sa vrátiť do svojej izby.
 Musím... Ozve sa poplašný gong, zvuk, ktorý nenávidím. A teraz už aj preklínam. Namiesto toho, aby som zachovala paniku, otrávene otvorím dvere do telocvične a následne na chodbu. Asi snáď polovica ma nevníma a sú zdesení - tá druhá, tá je až taká otrávená, že sa ledva držia na nohách. 
 Spokojne okolo nich prejdem s úsmevom a là vianočný stromček. Samozrejme, úsmev ma hneď prejde, keď sa budova zatrasie a zo stropu spadnú čiastočky prachu.
 Takže toto nie je cvičenie? Zdesene sa obrátim na celú halu, ktorá mlčí ako hrob. Nie však nadlho. Začnú sa ozývať hlasné výkriky a debaty plné strachu. Okamžite sa zdekujem niekam do tmavej chodby. Narazím však do postavy.
 „Zara! Čo to máš na sebe?" Tyrees. 
 „Nejako... Dlhý príbeh. Počuj, nezazeraj na tú osušku tak okato, lebo ti ju otrepem o hlavu. Vlastne... Nemáš niečo na oblečenie?" 
 „Na," podá mi svoj sveter. S tichým ďakujem si ho oblečiem na seba. Už sa cítim istejšie.
 „Videl si Lisu?" 
 „Nie. Nemali by sme ísť niekam inam?" spýta sa práve vo chvíli, keď sa z haly ozve ohlašujúca rana. 

Venované v3v a Rafael. Vďaka vám to sem pridávam ešte dnes. Hoci by ste možno chceli odpovede typu - kto je kto, čo znamená toto a čo tamto, nebudú. Aspoň nie teraz na začiatku, všetko sa totiž bude vysvetľovať postupne. Pretože sa mi nezdá fér, aby ste ich všetkých poznali vďaka jedinému odseku... Zara a Tyrees, hlavne ich dvoch. 
Ďakujem za prečítanie! 
 



 

Spisovateľov komentár k príspevku

Žobrem o komentáre. Ako inak. :D



Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
10 bodov - odporúčam
A chcela som sa povypytovať na toľko vecí :/...ale nie vydržím :D skladám poklonu majstrovi tajomstiev...dobre premyslené a pútavé, určite sa oplatí čakať  
Spisovateľ/AutorRafael Pridané dňa13. augusta 2015 20:12:10
7 bodov - odporúčam
Prečo takéto konce? Teraz som napnutý ako guma v trenkách :D Však je to v poriadku dávkovať tie informácie postupne, aspoň to tak udržuje tú atmosféru ;) Ten koniec naznačuje nejakú poriadnu akciu. Rád y som uvidel Zaru v boji, čo vlastne dokáže a proti čomu bude stáť ;) Zatiaľ budem čakám na ďalšiu kapitolu ;)  
Spisovateľ/Autorv3v Pridané dňa13. augusta 2015 13:32:47
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8