Orizuru: 9

Spisovateľ/ka: Rafael | Vložené dňa: 21. augusta 2015
http://citanie.madness.sk/view-49889.php
Ráno bolo sychravo. Obloha bola stále zahalená do svojho nového rúcha. Všade boli mláky. Ľudia sa im snažili vyhnúť, no to bolo skoro nemožné. Žaby teraz radostne kvákali. Aj volavky a žeriavy mali radosť. Konečne mohli zmočiť svoje krásne dlhé nohy v plných potokoch.
Búrka, ktorá sa prehnala krajinou, bola jednou z tých, o ktorých sa hovorilo po generácie. Ľudia vravievali, že sa muselo niečo stať. Že niekto musel rozhnevať bohov. Iní hovorili, že Iznami, otec bohov, zase potrestal neposlušného a spupného Raijina.
Uzuru si s nadhľadom vypočul už asi tisíci dôvod, prečo sem prišla taká búrka. Hneď si však spomenul na svojho pána. Ten by tomu pripísal horúčavy a suchá, ktoré padli na krajinu. Čo bolo aj logické, no jeho bavilo sledovať a hlavne počúvať, s akou naivitou a poverčivosťou, o tom ľudia hovoria.
Dopil čaj, zjedol posledný knedlíček. Položil mincu na stôl a s úsmevom, ktorý hovoril o tom, že vie toho viac ako ostatní, vyšiel von. Zhlboka sa nadýchol. Osobne nemal veľmi rád takéto počasie, ale teraz to bola celkom prijateľná zmena.
Vybral sa späť k palácu. Cez noc tam nebol. Zašiel si do štvrte rozkoše. Alebo červených lampiónov. Vracal sa odtiaľ až teraz ráno. Siahol si na rukoväť meča, na ktorom mu viala stuha a malý mešec. Väčšinu čo dostával od Hirata, teraz rozflákal tam. Ale stálo to za to.
Spokojne si vykračoval ulicou. Bolo tam veľa ľudí. Každý nakupoval, zjednával alebo sa hádal. Bolo tam cítiť mäso. Či už upečené alebo syrové. A práve to syrové bolo to výraznejšie. Miešali sa tu rôzne vône, aj také, o ktoré by nikto nestál.
Ako prechádzal pri trhovníkoch a malých krčmičkách, zastavil sa výnimočne pri jednom z nich. Predávali tu masky. Takú ako mal on. S vlčou podobizňou. Znalecky sa poobzeral. Sledoval nielen motív, aký zobrazovali, ale aj kvalitu a zručnosť s akou boli vyrobené. Majiteľ ho hneď videl na kupca, a začal mu podstrkovať jednu, druhú, tretiu. Uzuru sa len zase usmial a odišiel. Potom zacítil ako do neho niekto vrazil.
Otočil hlavou. Chlap sa na neho zamračil, a zamrmlal niečo ako ospravedlnenie. Bolo vidieť, že sa ponáhľa. Ale neurobil ani desať krokov a zase do niekoho vrazil. Dvojica ďalších mužov to nevzala tak pokoje ako Uzuru.
Chlap sa im opäť ospravedlňoval. Ale len čo sa otočil, chlapi vytiahli meče. Niektorí ľudia sa hneď stratili. Zase iní, tí odvážnejší ich obkolesili. Meč sa nebezpečne priblížil k chrbtu posla, ale to už niekto stihol zakričať. Uhol sa a teraz im obom čelil.
Uzuru so záujmom prišiel bližšie. Pretlačil sa len tak, aby mohol vidieť. Nechcel sa veľmi zdržať. Vedel, že Hiratovi by sa to nepáčilo. Aj keby nič nepovedal. Stačil by len pohľad. Tá predstava mu nechcene vyčarila na tvári malý úškľabok. Asi sa predsa zdrží.
Aj keď mal posol meč, nezdalo sa, že s ním vie narábať. Bol pre neho asi len znak, že je z triedy samurajov. Hneď ako sa tí dvaja na neho zahnali znovu, reflexne sa uhol.
„Počkajte! Som posol!" kričal na nich. Ale bez úspechu. Stále na neho pozerali tým vražedným pohľadom. Utiekol by, ale ľudia tvorili nepreniknuteľný múr.
Prvý sa zahnal. Meč poslovi presvišťal popri ramene. Druhý hneď za ním urobil výpad v horizontálnom smere, načo sa posol zohol, ale v tej rýchlosti sa neudržal a spadol do špinavej dažďovej vody. Všetci sa smiali. Uzuru sa obrátil. Bol čas na odchod.
„Som posol!" kričal. „Idem za pánom Shikamorim!"
Uzuru zastal. Pozrel na neho úskokom. Mal by mu pomôcť. Čo ak nesie niečo dôležité? Začal sa pretláčať davom k nešťastníkovi. Za toto mi bude musieť Hirato platiť viac.
Len čo sa dostal cez ľudí, prišiel k jednému z chlapov a poklepal mu prstom po pleci, keďže bol k nemu otočený. Úplne sa sústredili na posla, ktorý sa krčil v mláke. Chlap sa otočil.
„Čo chceš?!" zavrčal. Uzuru sa tváril, že prepočul jeho drzosť. Veď predsa nevedel s kým hovorí.
„Ja by som si ho prevzal," povedal s úsmevom a ukázal na posla. Chlap sa ešte viac zamračil.
„Ty si nikoho nevezmeš! A teraz zmizni!" otočil sa. Mladý strážca stratil trpezlivosť. So svojim typickým úsmevom sa priblížil. Vo svojej hlave však videl, na aké iné spôsoby by ho zabil. Vytiahol spoza opaska kratší meč spolu s pošvou.
Jej koncom mu všetkou silou trafil do temena. Chlap sa potkol a s bolesťou sa otočil na strážcu. Po jeho úsmeve nebolo stopy. Teraz sa na neho pozeral len so svitom v očiach. Hodil meč na posla. Spadol mu priamo do lona. Hneď si ho pritiahol k sebe.
V nasledujúcich sekundách sa prirútil k nemu, šmykol sa k jeho nohám a podkopol mu ich. Chlap s ťažkým zadunením spadol. Uzuru sa presunul nad jeho tvár a vrazil mu do nej päsťami niekoľkokrát. Pokiaľ sa neprestal metať. Potom sa postavil.
„Ty zberba! S kým si myslíš, že hovoríš?!" povedal s pohŕdaním.
Stihol sa otočiť v pravý čas. S mečom na pol ceste vykryl útok druhého. Lenže ruku nemal zaviazanú. Šľachy, ktoré mal poranené v mladosti, sa začali triasť. Dlho ho neudrží. So zúrivosťou sa na neho pozrel. Naklonil sa nad oba meče, ktoré boli ešte spojené a chytil mu ruku. Všetkou silou mu ju odtiahol spolu s mečom. Poranenou rukou pustil meč, ktorý sa s ľahkosťou zasunul späť, natočil sa dozadu a kopol ho do boku. Chlap sa prehol ako rákosie vo vetre. Uzuru sa postavil k jeho boľavému boku a využil že má nižšie hlavu. Teraz ho kopol priamo do nej. Chlap sa zvalil rovnako ako jeho spoločník. Keď padal, ľudia sa rýchlo uhli, aby do nich nevrazil. Všetci to sledovali so zatajeným dychom, a keď skončili, začali sa rozchádzať. Ale šuškanie pretrvávalo.
Uzuru si ich viac nevšímal. Teraz už s vyjasnenou tvárou pristúpil k poslovi, ktorý už stál bokom a bol prekvapený. V rukách držal jeho meč. Načiahol sa po ňom a zastrčil si ho za opasok.
„Ďakujem...!" povedal posol a uklonil sa. Nevedel, čo si má myslieť.
„To je v poriadku...Vraveli ste, že máte odkaz pre pána Shikamoriho."
Pozeral sa na neho. Po chvíli prikývol.
„Som Uzuru Kitaro..." predstavil sa. „...som strážcom pána Shikamoriho."
Posol sa znovu uklonil. Preto mu pomohol. Potom sa pozrel na jeho ruku. Všimol si počas boja, že ledva udržal v ruke meč. Nechcel sa však pýtať.
„Tak poďte. Zavediem vás do paláca...Cestou mi môžete povedať, čo sa stalo." Ukázal rukou na cestu.
* * *
Vôňa a chlad, ktoré prišli po daždi sa dostali všade. Zmena, ktorú priniesla búrka bola naozaj vítaná. Rovnako to pociťovali aj v paláci. Všade boli pootvárané okná, aby sa ten teplý ťažký vzduch dostal von.
Hirato sedel vo svojej izbe a pil čaj. Pritom pozeral na oblohu. Počul o čom sa bavili sluhovia. Aj keď nechcel, počul každé slovo. Tie reči o dôvode tak strašnej búrky sa dostali až k jeho ušiam. Jednoduchosť ľudí ho prekvapovala. A preto sa ich snažil ignorovať.
Ako sedel, začul rozruch, ktorý sa niesol chodbou. Niekto išiel priamo k jeho izbe. Predpokladal, že to bude Uzuru. Mal pravdu. Iba on dokázal robiť taký hluk. Bol tu nový, takže sa s každým musel porozprávať. Teraz to však bolo niečo iné. Strážca vošiel dnu. Nečakal na jeho súhlas. Sadol si oproti. Hirato na neho pozrel spôsobom, ktorým mu naznačoval, aby si na to nezvykal.
„Prečo ma vyrušuješ?"
Vyrušujem? Veď nič nerobíš...
„Mám novinky..." povedal nakoniec. Hirato nemal náladu na dlhé reči. Patrične mu to dal najavo. Uzuru pokračoval. „Vazal, ktorý mal poslať svojich mužov k pochodu, je mŕtvy..."
Neovládol sa. Tvár sa mu skrivila neopísateľnou zlobou. Myslel si, že jeho plán vychádza, ale tak strašne sa mýlil!
„Vieš, kto to urobil?" spýtal sa a snažil sa upokojiť. Uzuru si svoje komentáre nechal pre seba. Nevidel ešte svojho pána takého nahnevaného. A to s ním bol už sedemnásť rokov.
„Posol vravel, že to bol nejaký špeh. Mladý a rýchly. Aj keď ho obkľúčili, podarilo sa mu utiecť. Vraj zabil niekoľko mužov...Bol ako démon."
Hneď mu bolo jasné, kto to urobil. Otázkou bolo, prečo. Chcel ho zdržať? Wabashi bol voľný. Chcel mu získať čas? Ale prečo by ho potom na neho upozorňoval. Alebo len plnil príkazy niekoho iného? Myšlienky mu zaplňovali hlavu.
„Ak sa ukáže znovu, môžeš ho na mieste zabiť. Robí len problémy! A kde je ten posol?" povedal Hirato. Uzuru vedel na koho naráža. Lyšiacky sa usmial. Konečne. Ale možno nebude mať príležitosť.
„Poslal som ho preč. A mimo to, vraj tú malú krysu zranili. A dosť škaredo. Myslia si, že je už mŕtvy..." poznamenal Uzuru a chcel odísť. Mladý pán ho zastavil.
„Čo si myslia ľudia a rodina? Kto ho najal?"
„Predpokladajú, že to bol Wabashiho človek. Vraj sa dozvedel, že vám chce pomôcť, tak sa ho zbavil." Aspoň nejaká pozitívna správa.
„Dobre. Nech sa všetci zídu. Budem sa s nimi musieť porozprávať."
Uzuru konečne ukázal zuby a vyšiel von. Tam stretol slúžky a zarozprával sa s nimi...
Hirato ostal v izbe sám. Chcel sa zase pozrieť von, ale zazdalo sa mu, že sa niečo pohlo pri stene. Otočil hlavou. Videl svojho otca! To nebolo možné! Veď bol mŕtvy! A predsa ho videl. Sedel tam. V rohu. Zašpinený od krvi. V bruchu rana po jeho meči. Díval sa na neho svojimi mŕtvymi očami a ústami skrivenými do groteskného úsmevu. Posmieval sa mu!
So zrýchleným dychom a obavami otočil hlavou. Chvíľu sa pozeral von a potom švihol pohľadom na miesto, kde bol jeho otec. Nikto tam nebol. Bol v celej izbe sám.
* * *
Poobede sa zišli všetci, ktorí mohli tak urýchlene prísť. Aj keď ich nebolo veľa. Sedeli vo veľkej priestrannej miestnosti. Hirato sedel v čele, ale bol akýsi nepozorný a napätý. Uzuru, ktorý sedel zase po jeho pravici, si to všimol. Nepýtal sa však, čo sa stalo. Pripísal to správam, ktoré mu ráno doniesol.
Pred nimi po oboch rukách sedeli vazali. Po ľavici traja a pravici štyria. Sedeli tvárami oproti, medzi nimi bola medzera. Takto si mohli pozerať do očí. Videli na sebe nepokoj a niečo ako strach. Už počuli čo sa stalo jednému z nich. Mali obavy z údajnej Wabashiho pomsty.
Medzi nimi bol aj Naoto. Vrátil sa pred pár dňami. Samozrejme musel Hiratovi vysvetľovať, čo sa pokazilo. Keďže nepriviedol Wabashiho. Vtedy mu nepovedal nič. Proste ho nenašiel. Teraz mohol pozorne sledovať svojho nového pána. Pritom mu z mysle nezhádzali Kenzove slová.
Sedeli takto už pár minút. Nikto nechcel prehovoriť. Blúdili pohľadmi po Hiratovi a po sebe navzájom. Naoto sa s odhodlaním pozrel na Uzura. Naznačil mu očami, aby začal on, keďže ich pán bol myšlienkami inde.
„Ďakujem, že ste prišli tak rýchlo," predniesol Uzuru s jeho typickým úsmevom. Napriek jeho slovám to bol mizerný počet. S toľkých vazalov ich prišlo len šesť. Ak nepočítal Naota.
Pri jeho slovách sa Hirato spamätal. Svojim výrazom im dal najavo svoju nadradenosť, ale zároveň nepatrnú vďaku, že prišli na jeho zavolanie.
„Určite ste počuli, čo sa stalo," povedal a prebodol ich pohľadom. „Wabashi len potvrdil, že nemá ani kúska cti. Preto sa musíme čím skôr dostať do mesta."
Pár mužov sa zamrvilo. Na niekoľkých tvárach sa ukázal hnev a vzdor. Naoto sa tváril nezúčastnene. Chcel len čakať a presvedčiť sa, či je naozaj Hirato zradcom a vrahom.
„Súhlasím, pán Shikamori!" povedal prudko jeden z nich a nahol sa dopredu, aby na seba upozornil.
Uzuru sa v hlave usmieval. To je ale hlupák! Verí každému slovu!
„Nemyslím. Mali by sme vyriešiť hlavne problém s tým špehom..." povedal druhý. On však taký horlivý nebol. Sedel vzpriamene ale nepozeral na svojho pána.
„On už problémom nebude," opáčil Uzuru. „Posol vravel, že je mŕtvy. Zranili ho."
Chlapa to nepresvedčilo. Tvár mal samý mrak. Potriasol hlavou.
„Pokiaľ nemáme telo, nemôžeme si byť istý!" povedal.
„Bojíte sa o svoju hlavu?" spýtal sa urážlivo Uzuru. Na tvári mu hral pobavený úsmev.
Chlap ho prebodol nenávistným pohľadom. Ostal však ticho. Za to ho mal potrestať ich pán.
„Stačilo Uzuru!" povedal Hirato a obdaroval ho nahnevaným pohľadom. Nemohol si dovoliť rozhnevať si vazalov. Potreboval ich silu a meče.
Strážca sklopil oči a dotkol sa čelom rukami pri úklone. Týmto sa ospravedlnil vazalovi, ktorý s tým celkom spokojný nebol. Čakal, že ho pošle preč. Ale nestalo sa.
„Verím, že ten špeh je mŕtvy. Preto by sme mali zaútočiť, pokiaľ si Wabashi nenájde niekoho iného." Ozval sa ďalší.
Na to sa strhla hádka. Časť súhlasila s útokom, pokiaľ sa nestane ďalšie nešťastie. Väčšia časť však chcela počkať, a poriadne sa pripraviť na možný útok iných špehov a nájomných vrahov. Tu bolo jasné, že aj keď boli vazalmi, každý dával za prioritu vlastné územie a ľudí.
Boja sa viac Wabashiho...Hoci to na rovinu nepovie nikto! Pomyslel si Hirato. Vedel čo musí urobiť. Nebudú sa báť vyhnanca, ale jeho!
Len Naoto a ešte jeden muž, ktorý sedel ako posledný v rade po pravici, ostali ticho. Obaja akosi neverili ničomu, čo sa tu rozoberalo. Ostatní sa ľahko nechali presvedčiť. Nemali radi Wabashiho. Votrel sa starému Shikamorimu do priazne. Vymenoval ho za svoju pravú ruku a zástupcu. Namiesto nich. Nevybral si zo starých rodov, ktoré mu slúžili toľko rokov. Teraz mali v hlavách len výsmech. Tak mu Shikamori veril a nakoniec ho priviedol na druhý svet. Jeho duch určite preto teraz niekde blúdi a vyčíta si to.
Hirato ich usadil jediným príkazom. Všimol si však tých dvoch. Za celý čas nevydali ani hlásku alebo slovo.
„Čo si o tom myslíte?" spýtal sa a uprene sa zadíval na posledného z radu. Určite si jeho pohľad musel všimnúť. Patrične zareagoval. Kolenami sa prisunul k medzere, aby na neho lénny pán mohol vidieť.
„Pán Shikamori, nemyslím si, že urobíte niečo, čo vám tu poradíme. Zdá sa, že ste už rozhodnutý," povedal na rovinu oslovený. Potom sa stiahol späť.
Uzuru sa jemne usmial. Ten starý sa mu pozdával. Hneď to Hiratovi vytmavil. Veď prečo nie? Tiež vedel, že jeho pán urobí všetko tak, ako si to naplánuje. Toto stretnutie sa však konalo len kvôli tomu, akú pomoc môže od nich čakať.
Hirato mu poďakoval kývnutím hlavy. Tvár mal ako z mramoru. Bez emócie.
„Máte pravdu. Týmto som chcel zistiť, či pôjdete za mnou. Ale vidím, že sa staráte viac o seba. Preto nabudúce dostanete len príkaz. Kto ho neuposlúchne, alebo sa bude nejako vyhovárať, okamžite spácha seppuku!" povedal ostrým hlasom. V očiach mal hrozbu. Budú sa báť jeho!
Všetci zúčastnení ostali ticho. Hoci mali tváre ako mŕtvoly, v duchu boli pobúrení. Nikdy sa s nimi takto nerozprávalo. Toto bola vyhrážka. Ale nikto by pánovi oponoval nemal. Našli sa však dvaja.
„Toto je neprípustné!" kričali a vstávali. „Takto s nami váš otec nikdy nehovoril!"
Naoto im dal v duchu za pravdu. Starý Shikamori bol výnimočný človek. Vždy s nimi jednal otvorene a dokázal sa podriadiť niekomu, kto mal naozaj pravdu. Preto mu slúžil aj Wabashi. A možno to ešte stále robí.
Hirato sa neudržal. Jeho plán už mal toľko trhlín a maska pokoja a ľahostajnosti tiež. Začínalo sa to prejavovať aj na ňom. S temnotou sa pozrel na dvojicu. Po jeho pokojnom vystupovaní neostalo skoro nič. Už ani Uzuru by ho nezastavil.
„Ja nie som môj otec!" zavrčal. „Buď sa mi podvolíte, alebo vás nechám zabiť ako zradcov! Bez čestnej smrti!"
Uzurovi sa na tvári zaleskol úsmev. Vedel, čo bude nasledovať. Teraz mu Hirato dá príkaz, aby oboch zabil. Nemohol sa dočkať. Už vstával. Všimol si, že Naoto tiež. Obaja vazali sa s hrôzou prizerali, čo sa stane. Vtom do miestnosti vošiel iný strážca a tým zabránil katastrofe.
„Pán Shikamori! Máte ihneď prísť pred palác! Vraj zajali niekoho dôležitého!" zvolal a stratil sa. Všetci ostali ako zamrazení.

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
asi máš pravdu :D som rada, že si si ho obľúbil ;)  
Spisovateľ/AutorRafael Pridané dňa24. augusta 2015 17:26:23
:D chcela som z neho urobiť zloducha ale asi sa mi to nepodarilo :D  
Spisovateľ/AutorRafael Pridané dňa23. augusta 2015 11:27:59
Ja si myslím že si mu dala dobrý charakter. To že je nejaká postava záporná ešte neznamená že to bude psychopat čo likviduje všetko čo sa mu pripletie do cesty :D nemusí byť vyhranene zlý alebo dobrý, proste verí tomu, čo robí. taká postava mi príde viac reálnejšia. ;)  
Spisovateľ/Autorv3v Pridané dňa23. augusta 2015 21:10:10
10 bodov - odporúčam
Soráč trošku v poslednej dobe nestíham :D Zase si mi to urobila, ukončila si kapitolu v tom najlepšom :D už teraz sa neviem dočkať ;) Uzuru je dobrá postava, celkom som si ho obľúbil. ;)  
Spisovateľ/Autorv3v Pridané dňa22. augusta 2015 19:41:41
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8