Piatková noc

Spisovateľ/ka: Dávid Baránek | Vložené dňa: 23. augusta 2015
http://citanie.madness.sk/view-49901.php
Obrázok 1

Ďalší piatok predo mnou. Kráčal som ulicou a stretával mnoho chalanov a dievčat, ktoré akurát išli zo školy. Každý jeden sa mi zdravil. Nevšímal som si to a ponorený do myšlienok som premýšľal nad tým, ako sa dnešný večer vyvinie.
V mojom meste ma pozná asi každý, kto nesedí celé dni doma pred telkou. Som ten, kto dokáže všetko zohnať. Najčastejšie odo mňa ľudia pýtajú klasický pervitín, no nie je problém zadovážiť čokoľvek od výmyslu sveta. Keby za mnou prišiel týpek a pýtal si gram novej japonskej drogy, ktorú vynašli len pred pár dňami, zohnal by som mu to.
Dohodnutý som asi s piatimi ľuďmi, s ktorými sa dnes stretnem a dám im čo chcú. Vo vrecku som mal pár kubíkov pika a niekoľko tabletiek éčka. Zašiel som za roh a vytiahol igelitové vrecúško. Top kvalita. Najlepšia, akú je možné v tomto zapadnutom meste zohnať. Človeku je až ľúto, že to len tak niekomu predá. Vysypal som časť bieleho prášku na kreditnú kartu. Urobil som si lajnu a s päťeurovkou to do seba vtiahol. Chvíľu som tam len tak čupel a uvedomoval si, že mi srdce pumpuje rýchlosťou svetla. Utrel som si nos od zvyškov a postavil sa. Celý svet sa mi zdal odrazu krajší. Ach, presne toto som potreboval.
S úsmevom som do vrecúška dosypal múku. Zvyčajne dosypávam niečím iným, ale momentálne som nemal nič poruke. Potriasol som hlavou a šiel ďalej.

Akurát som išla zo školy domov. Konečne je tu - piatok, 6.6.! Deň, na ktorý som sa tak dlho tešila. Včera som mala narodeniny a dnes to pôjdeme s kamarátmi osláviť. Pôjdem prvý krát na diskotéku. Mama o tom ale nevie. Povedala som jej, že idem spať ku kamarátke. Nepustila by ma na noc do nejakého klubu, keď mám len štrnásť rokov.
Vytočila som číslo Martina. Martin je môj veľmi dobrý kamarát. To jeho napadlo, že by sme mohli moje narodky osláviť v miestnom tanečnom klube. Je o dva roky starší a som rada, že aj napriek tomu mu nerobí problém kamarátiť sa s mojimi vrstovníkmi.
Keď som započula jeho hlas v telefóne, naplnil ma príjemný pocit. Spýtala som sa ho, či to dnes platí. Poznala som odpoveď. Nepripúšťala som si, že by mi to dnes mohlo niečo pokaziť. Dohodli sme sa, že sa stretneme hneď teraz v parku. Neskutočne sa teším.
Kráčal som popri mestskom parku a sledoval okolie. V diaľke som zazrel jedného z týpkov, čo odo mňa berú.
„Jožo, Jožo!" začal kričať už z diaľky. Prevrátil som očami a počkal si, kým dobehne. Je to jeden z tých feťákov, ktorí sú úplne na dne. Spoznáš ho hneď. Prázdne oči bez emócii, ktoré túžia len po jednom. Vychudnuté telo, ktoré sa už nedokáže brániť a dúfa, že to čoskoro skončí. Na sebe mal vyťahané ufúľané biele tričko a akési kraťasy z výpredaja.
„Už dva dni ťa zháňam, kamarát!" povedal mi, keď dobehol. „Nedvíhaš mi mobil, čo sa deje?"
„Musel som si zmeniť číslo," povedal som odmerane. Nemal som naňho náladu. Nie je to ten typ, čo si berie často veľké množstvá. Nemá nijaké peniaze a keď sa mu podarí čosi nahrabať, v momente to ide ku mne. Aj tak je toho málo. Zvykne si brať tak pol kubíka za týždeň a aj to hovorím veľa.
„Počúvaj! Potrebujem, aby si mi čosi hodil," povedal a prehrabol sa v svojich ryšavých vlasoch. Spýtal som sa, koľko toho chce a kedy.
„Mám len dvacku. Prosím ťa. Dáš mi polku však?"
„A čo som ja? Charita?" vyskočil som naňho. Je to zakaždým o tom istom. Za málo peňazí chce veľa muziky. „Dám ti dve čiary a budeš spokojný. Za dve hodiny mi zavolaj na toto číslo. Stretneme sa pri čajovni."
Ryšavec chcel ešte niečo povedať, no zazvonil mi mobil a on pochopil, že už je čas odísť. Zdvihol som ho a započul som hlas chlapa, s ktorým som bol dohodnutý na stretnutí. Takmer kričal, keď mi vravel, že čaká pred Tescom už vyše polhodiny.
Pohľadom som blúdila po parku a hľadala známu tvár Martina. Uvidela som ho na druhom konci a okamžite sa za ním pustila. Oproti mne kráčal akýsi ryšavý chalan vo vyťahanom, bielom, ufúľanom tričku. Civel na mňa svojimi čudnými očami a keď som prechádzala okolo neho, zastavil ma.
„Prosím ťa," povedal, „potrebujem peniaze na autobus do Košíc. Som študent a ocitol som sa tu úplne bez peňazí! Chýbajú mi len tri eurá."
Mala som z neho strach. Mal nepríjemný pohľad a jeho kostnatá tvár vo mne vzbudzovala odpor. Na druhej strane, ak má naozaj problém a potrebuje sa dostať domov, mala by som mu pomôcť.
„Prečo nezavoláš rodičom alebo kamarátom?" spýtala som sa ho.
„Nemám mobil. Ukradli mi ho. Prosím ťa, musíš mi pomôcť! Daj mi aspoň zavolať," začal do mňa dobiedzať. Nakláňal sa ku mne, až mi to bolo odporné. Vyťahovala som z vrecka mobil a dúfala, že potom mi dá pokoj. Odrazu sa však vynorila moja záchrana.
„Daj jej pokoj!" skríkol Martin. Stál tesne za ním a chlapca jemne strhlo. Prudko sa otočil a bezmocne sa pozrel na môjho kamaráta.
„Choď preč a žobri niekde inde!"
V tvári ryšavca som zbadala veľký hnev. Bála som sa, že napadne Martina, no nakoniec sa otočil a odišiel. Vydýchla som si. V poslednom čase stretávam podobných odľudov každú chvíľu.
Pred Tescom ma už nedočkavo čakal nízky chlap. Môže mať tak tridsať, štyridsať rokov. Je to ten typ človeka, čo si myslí, že je strašne dôležitý a celý svet mu patrí. Nahnevane sa na mňa pozrel. Ja som vedel, že mám čas.
„Dohodli sme sa o pol tretej, tak si tu mal byť o pol tretej, nie? Ja nie som jedna z tých trosiek, ktoré si na dávku počkajú dve hodiny. Som seriózny človek a potrpím si na dochvíľnosť, kurva!"
„Láskavo sa ukľudni," povedal som. Kebyže to je niekto iný, asi by som vybuchol a vykašľal sa na neho. Takto som to ale chcel vyriešiť slušne.
„Máš to?" spýtal sa už pokojnejšie.
„Pravdaže. Už sa stalo, že by som ti niečo nedoniesol?"
Podal mi pár zrolovaných bankoviek so slovami: „Cena, na ktorej sme sa dohodli, plus za minule."
Prikývol som a podal mu niekoľko tabletiek extázy. Viem zohnať aj kvalitnejšiu, ale tento chlap nie je v tomto smere skúsený, a tak som mu dal len nejaké lacné sračky. Jemu to je aj tak jedno.
„Kámo," povedal, keď som si už myslel, že sa otočím a pôjdem preč, „dnes to bude luxus. Jebnem to do pitia nejakej krave v tom lacnom klube v centre mesta. Bude tam študentská párty, takže to roztočíme!"
Nikdy ma nezaujímalo, čo s mojim tovarom chcú tí ľudia robiť. Tento človek sa však vždy musel chváliť. Usmial som sa na neho a poprial mu veľa šťastia.
S Martinom sme si sadli na lavičku. Usmieval sa na mňa a ja som z neho cítila zvláštny pokoj. Ten pokoj, ktorý mám u neho tak rada.
„Tak čo, tešíš sa?" spýtal sa ma. Pri vyslovení tejto otázky sa ma pokúsil chytiť za ruku, no uhla som. Neviem prečo. Stále si od neho udržujem odstup, aj keď ho mám veľmi rada.
„Veľmi."
Martin sa usmial ešte viac a poobzeral sa okolo seba. Spýtal sa, čo mám v pláne, kým tam pôjdeme.
„Stretneme sa na byte u kamošky. Bude tam celá partia. Až bude desať hodín, pôjdeme spoločne na diskotéku," vysvetlila som mu. Zdalo sa, že sa mu ten nápad páčil.
Chvíľu sme sa rozprávali, keď mi odrazu zazvonil mobil. Kamarátka mi povedala, že už ku nej môžeme ísť. S Martinom sme sa postavili a šli preč z parku.
Uvedomoval som si, že mám ešte dosť veľa času. Povedal som si, že pôjdem do môjho obľúbeného baru. Určite tam bude niekto známy a aspoň si pokecáme. Odrazu som ale uvidel v diaľke pred sebou známe dievča. Je to ona?
„Hej!" zakričal som. „Nika!"
Prudko som sa obzrela, keď som započula svoje meno. V diaľke na mňa kričal akýsi chalan. Maťo sa na mňa spýtavo pozrel a ja som šla priamo k neznámemu.
Nebol to vlastne neznámy. Strávila som s ním celé moje detstvo, kým neodišiel z domu. Bol to môj brat Jozef. Nevidela som ho už niekoľko mesiacov a zrovna teraz, keď sa to najmenej hodí ho stretnem. Mám to ja ale šťastie!
O mojom bratovi sa hovorilo, že sa živí predajom drog. Nikdy som sa ho na to nepýtala. Vlastne som sa s ním ani nikdy nerozprávala. Nechodil k nám ani na Vianoce. Jedine na narodeniny mi posielal obálku s blahoželaním a peniazmi ako darček. Za toto som ho vlastne mala rada.
Keď býval u nás, bol to slušný chalan a nikdy nemal žiadne problémy. Na strednej začal skúšať ľahké drogy a práve tie to všetko odštartovali. Začal sa chovať inak ako predtým. Domov sa chodieval len vyspať, niekedy ani to nie a celý čas trávil s kamarátmi. Pamätám si, keď raz volali mamu do nemocnice, lebo to prehnal s alkoholom. Mal na mále, skoro ho to zabilo.
Keď som k nemu prišla, len som sa ho odmerane pozdravila. Dúfala som, že nič nebude chcieť a nechá nás s Martinom ísť.
„Ahoj!" povedal som. Pozerala sa na mňa neprítomným pohľadom a chalan, ktorý stál vedľa nej, sa tváril, že tu nie som.
„Ako sa má mama?" spýtal som sa. Pravdupovediac ma to až tak netrápilo. Matka ma skoro vyhodila z domu, keď sa dozvedela, že fajčím trávu. Vyhodila ma až keď som dobehol domov tesne po tom, čo som sme si s kamarátom dal LSD. Kričal som na ňu, že po mne lezie potkan a začal som sa pred ňou vyzliekať. Poslala ma na ubytovňu a neskôr som býval na internáte. Vraj keď chcem takto žiť, mám sa o seba starať sám. A aj som začal. Dílujem odkedy ma vyhodila. Najskôr som predával s kamarátom trávu, potom som ju aj pestoval. Až pred pár rokmi som prešiel na niečo tvrdšie.
„Prečo sa jej nespýtaš? Zavolaj jej alebo čo," povedala mi.
„Ona so mnou nechce hovoriť!" skríkol som. Zostalo krátke ticho. Potriasol som hlavou a pozrel sa na ňu prívetivým pohľadom. Musím si dávať pozor na tieto výbuchy hnevu.
„A ty sa jej čuduješ? Pozri sa na seba! Si na dne!" povedala. Pokrútil som hlavou a otočil sa.
Martin sa ma vôbec nepýtal, kto to bol. Možno mu to bolo jasné. Každopádne sme šli rovno ku kamarátke. Na dnešnú noc som sa začínala tešiť stále viac a viac.
Zazvonila som na zvonček. Kamarátka ma rovno vpustila dnu a s Marinom sme sa ocitli v malej chodbičke. Privítal ma spolužiak s fľašou nejakého alkoholu v ruke. Prekvapene som naňho pozrela. Nevedela som, že sme sem prišli piť.
Chvíľu ma prehováral, aby som si dala s ním. Vraj je to len víno a to mi dokopy nič neurobí. V živote som predtým nepila, nuž som sa toho bála. Nakoniec ma však prehovorili a ja som si trochu dala. Nechutilo mi. Vôbec. Ako to niekto môže piť? Už aby sme boli na tej diskotéke.
Až keď sa zotmelo, mal som ďalšie zákazky. Vybavím ešte pár ľudí, s ktorými som dohodnutý a pôjdem za kamarátmi.
Sadol som si na schody jedného baráku. Čakal som, kým príde ďalší chalan. Ako díler nie som veľmi zvyknutý čakať. Povedal som si, že ho riadne zglbem, keď príde a dám mu to o pár eur drahšie, zmrdovi! Vytiahol som z vrecka krabičku cigariet a zapálil si.
Pri vstupe na diskotéku stáli dvaja mocní chlapi a pýtali vstupné. Mala som už čosi vypité, no keď som platila, dokázala som to uhrať na triezvu. Horšie to bolo s mojimi kamarátmi. Hlasno sa zabávali a jedného museli dokonca podopierať. Sama neviem, akým zázrakom ich pustili dnu.
Už pri vchode stretol Martin pár svojich kamarátok. Začal sa s nimi živo baviť a ja som si znudene sadla za stôl. Na parkete bolo celkom dosť ľudí a stále sa to hromadilo. Objednala som si kofolu a začala mať pocit, že mi z tej hlasnej hudby praskne hlava. Unavene som sa pozerala, ako moji opití kamaráti tancujú. Vyzeralo to veľmi vtipne a pripomínalo to skôr boj o život ako tanec. Kofolu som mala skoro dopitú, keď som započula sladký hlas za svojim ramenom. Martin ma volal k tancu.
Zo začiatku som sa hanbila, no časom som sa úplne odviazala. Tancovali sme spolu a ja som sa cítila úžasne. Keď pustili pomalú skladbu, Maťo ma vzal za ruku. Pritisla som sa na neho a tancovali sme telo na telo. Robili sme pomalé kroky a vlnili sa v rytme hudby. Bude to znieť, akoby to vravelo desaťročné dieťa, no cítila som sa ako princezná.
Ku koncu skladby sa ku mne Martin naklonil a pobozkal ma. Bol to krátky a úžasný bozk - prvý v mojom živote. Úžasný pocit.
Keď dohrala pesnička, sadla som si naspäť za stôl. Neskutočne smädná som vypila zvyšok svojej kofoly a objednala ďalšiu. Vedela som, že dnes to bude úžasné, ale že až takto?
Zazvonil mi mobil. Nasratý som ho zodvihol.
„Počuj Jožo, sory že meškám. Ale vieš ako, išlo to samo, chápeš?" povedal hlas v telefóne. Spoznal som v ňom chalana, ktorému som mal predať štyri kubíky. Nechápal som celkom, čo mi chce povedať.
„To si ako robíš srandu?!" vykríkol som. Tak veľa naraz kupuje človek len málokedy. Čo si ten idiot teraz predstavuje, že s tým budem robiť? Nemôžem tie štyri kubíky len tak ponúkať na ulici náhodným ľuďom!
„Vravím prepáč," povedal chalan a začal sa strašne smiať, „ono ma to mrzí, tak lebo ako chápeš."
„Počúvaj ma ty sfajčená hlava! Okamžite sem naklusáš a dáš mi moje prachy, rozumel si? Inak prisahám, že nedopadneš dobre!" hučal som na neho. Nenávidím, keď si niekto niečo objedná a potom sa na to vykašle. Asi to budem musieť riešiť s niektorými ľuďmi, že mi zaplatia vopred, keď sa k tomu potom postavia takto!
„Ono ale nejde to tak, chápeš," začal hovoriť chalan, „som v Bratislave a ako stretol som kamarátov a vieš ako, ono to šlo. Taký dobrý model sme mali. Spečený som ako hotdog!"
Zrušil som. Nemá význam sa baviť s prehúleným človekom. Až ho stretnem, dokopem ho, aby si zapamätal.
Martin kamsi odbehol a keď som dopila aj druhú kofolu, prišla za mnou kamarátka. Jej ružové tričko dokonale svietilo a hneď som ju zbadala. Povedala mi, že jej je zle a už zvracala.
„Vidím," povedala som a ukázala na jej nie práve najčistejšie tričko.
„Peťo a Dávid ma zoberú domov, ahoj!"
Rozlúčili sme sa a spolu s dvoma chlapcami vyšla z baru. Nečakala som, že niektorí z mojich kamarátov odídu takto skoro. Spravila som dobre, že som skoro nič nepila. Aj tak mi ale začínalo byť akosi divne. Sprvu som mala pocit, že to je z únavy. Cítila som bolesť v hlave a celkovo sa mi zdalo všetko akési iné. Celá zmätená som sa porozhliadala vôkol seba. Stratila som rovnováhu, keď som sa postavila a skoro som spadla.
Našťastie sa spomedzi ľudí vynoril Martin a ja som sa hneď cítila lepšie.
Práve som prišiel o stodvadsať eur. Ešte vybavím posledný obchod a pôjdem tie štyri kubíky odložiť do bytu. Alebo radšej odložím len tri a štvrtý zoberiem ku kamarátom. Aspoň sa trochu odviažeme, aj keď mi kamarát vravel, nech nič neberiem.
Oproti mne šla skupinka dvoch chalanov a jedného dievčaťa. Mohli mať tak pätnásť rokov. Tackali sa a navzájom sa držali. Nemyslím si, že niekto z nich vedel o svete. Bolo mi zle, keď som videl ovracané ružové tričko dievčaťa, ktoré bolo medzi nimi.
„Čo sa na mňa tak pozeráš?" prekvapil ma jeden z nich. Zastavil som a uprene som sa na neho pozrel. Ten smrad si dovolil do mňa skákať aj keď je o desať rokov mladší a o dve promile menej pri vedomí! Aj keď som mal nervy v koncoch, rozhodol som sa neznížiť natoľko, že zmlátim také decko. Šiel som ďalej.
• 
Martin sa ma spýtal ako sa cítim. Vraj mám nejaký divný pohľad. Keď som mu povedala, že sa cítim fajn, usmial sa a chytil ma za ruku. Ťahal ma kamsi preč. Šla som za ním a celkom som si neuvedomovala svet okolo seba. Všetko sa mi odrazu zdalo veselšie a farebnejšie. Ešte viac ako predtým. Neznepokojovala som sa a nasledovala ho.
Vyšli sme na chodbu pred tanečný parket a ja som sa musela oprieť o stenu. Martin prišiel tesne ku mne a pozrel sa mi do očí. Začala som si uvedomovať ten nádherný svet, ktorý je okolo mňa. Zrazu som mala pocit, že sa nedokážem kontrolovať. Pobozkala som ho. Zdalo sa, že ho to vyviedlo z miery, no ja som si to nevšímala. Mala som chuť sa ho dotýkať, cítiť ho, byť stále s ním.
Nevšímala som si nič okolo seba. Na to, že sa na nás vyhadzovači divne pozerajú, ma upozornil až Martin.
„Tak poďme na záchody," navrhla som. Uvedomovala som si, že sa správam akosi inak, no neprekážalo mi to. Netušila som, čo so mnou je.
Vbehli sme do kabínky na dámskych záchodoch a pokračovali sme tam, kde sme prestali. Maťo mi dal dole tričko a vtedy sa vo mne čosi vzpriečilo. V momente som mala zo seba strašne zlý pocit a bolo mi do zvracania. Odomkla som kabínku a vyvracala sa do umývadla. Vedľa stojace dievča sa na mňa prekvapene pozeralo.
Martin vyšiel z kabínky a spýtal sa ma, či mi je dobre. Chytil ma za rameno, no ja som sa mu vytrhla. Začala sa mi točiť hlava. Bežala som ku východu klubu. Potrebovala som ísť na čerstvý vzduch.
Kráčal som akurát okolo jedného z najhorších klubov v meste, keď z tade vybehlo akési dievča. Nebolo pri vedomí a narazilo do mňa. Zachytil som ju rukami, lebo skoro spadla na zem. Pozrel som sa jej do tváre a spoznal v nej svoju sestru. Zdesene som na ňu vypleštil oči.

Nevnímala som okolie. Videla som akúsi tvár, ktorá sa nado mnou skláňa. Cítila som strašný smäd. Celý svet bol spomalený a ja som bola taká bezmocná.

 

Tušil som, čo sa jej stalo. Mala zvláštny pohľad a zreničky rozšírené tak, že to vyzeralo, akoby mala celé oči čierne. Škrípala zubami a čosi šomrala. Bola úplne mimo. Chcela mi niečo povedať, no nerozumel som ani slovo.
„Zavolajte záchranku!" skríkol som na bandu detí, ktoré sa okolo nás zhŕkli.

Cítila som, že strácam vedomie. Stačilo pár sekúnd a ponorila som sa do úplnej tmy.

Predýchaval som, čo som práve videl. Sanitka odchádzala a lekári sa ma už stihli spýtať, čo sa jej stalo. Nedokázal som im povedať nič. V tej chvíli mi svitlo. Nehovoril ten smrad, ktorému som predával lacnú extázu, že bude práve v tomto bare?
Nahnevane som vbehol do klubu. V chodbe, pred vstupom na diskotéku stáli dvaja vyhadzovači. Jedného z nich som dobre poznal. Nedávno kupoval pre seba trochu pervitínu, a tak ma bez slova pustil.
Prebudila som sa medzi dvoma záchranármi. Všetko okolo sa triaslo a keď videli, že som sa prebudila, začali ma ubezpečovať, že budem v poriadku. Snažila som sa im povedať, že mi nič nie je, no zastavili ma a povedali, nech sa nenamáham a pokojne ležím.
Tlačil som sa v dave ľudí a s obrovským hnevom pozeral, či tu neuvidím chlapa, ktorého hľadám. Pár ľudí na parkete som poznal a zdravili sa mi, no ignoroval som ich. Predral som sa až k baru a tam som ho uvidel postávať.
Rozbehol som sa k nemu a bez slova mu z celej sily vrazil. Chlap si ani nestihol uvedomiť a ležal na zemi. Vyzeralo to tak, že nikto okolo si to ani nevšimol. Kopol som ho do brucha a chytil za tričko. Vytiahol som ho hore a kričal mu do ucha: „Čo si to nasypal mojej sestre do nápoja?"
Zdesený chlap nevedel, čo má robiť. Vystrašene na mňa hľadel a akoby mu v tej chvíli vypadli všetky slová. Všetko negatívne z dnešného dňa do mňa opäť prešlo a moje emócie vybuchli. Naskočil som mu nohou na koleno a skôr, ako stihol padnúť v bolestiach na zem, dostal ďalšiu ranu do spánku. Ako čerešničku na torte som mu skočil na krk. To ma už zozadu chytil vyhadzovač.
„Užívala si nejaké drogy?" pýtal sa ma dokola akýsi muž v bielom plášti. Až na tretíkrát som sa zmohla na jednoduché: „nie".
„Nenechávala si si pitie bez dozoru? Keď si odišla na záchod alebo tak."
Spomenula som si na nedopitú kofolu, ktorú som nechala na stole, kým som tancovala. Pane bože! Je možné, že som zdrogovaná?
V sekunde mi prišlo strašne zle a vyvracala som sa. Doktor zakričal na sestričku, nech mi donesie nejaké vedro. Bála som sa.
Omámene som stál pred barom. Nevedel som, čo bude ďalej. Pozeral som sa okolo seba a z nervov si zapálil cigaretu. Mal som chuť si zase šňupnúť, ale udržal som sa. Mám totižto zásadu - nie viackrát ako raz za deň.
Odrazu som započul akýsi krik z diaľky. Pozrel som sa pred seba a uvidel skupinku asi troch mužov valiacich sa ku mne. Holé hlavy a na sebe bombery. Jeden z nich zakričal: „To je on!"
Bez varovania mi jeden z náckov zavesil ranu na tvár. Zvalil som sa na zem a nasledovala hromada kopancov. Oceľové špice na topánkach boleli každým kopom. Kričali na mňa niečo v tom zmysle, že si mám dávať pozor, do koho si začínam a koho bezdôvodne napadnem. Behom chvíle som stratil vedomie.
Druhý krát som omdlela, keď ma prenášali na izbu. Mala som šialené, farebné sny, ktoré sa striedali s nočnými morami.
Prebudil som sa v nemocnici. Bolelo ma celé telo. Najviac ale hlava. Nepamätal som si všetko zo včerajšej noci, no vedel som, že sa to úplne zvrtlo. Poobzeral som sa vedľa seba. Na druhej strane izby spala na lôžku moja sestra. Prekvapilo ma to, ale bol som rád, že je v poriadku.
Otočil som hlavu a pokúsil sa vziať do ruky mobil. Ležal na nočnom stolíku vedľa postele. Sedem zmeškaných hovorov a niekoľko SMS. Nechcelo sa mi to riešiť, a tak som ho položil naspäť. Dúfam, že tá bolesť čoskoro prejde.
Prebudila som sa medzi bielymi stenami. Cítila som sa celkom dobre, no hlava ma bolela rovnako. Vedľa mňa ležal môj brat. Prekvapene som na neho vypleštila oči. Bol celý dobitý. Skoro celé telo mal v obväzoch. Zdalo sa, že mu nezostali nijaké zuby a jedno oko mal napuchnuté, až bolo veľké ako zemiak.
„Je to moja vina," povedal mi.
Odrazu sa otvorili dvere. V nich sa zjavila mladá sestrička. Povedala, že ide môjmu bratovi vymeniť obväzy.
„Čo sa to so mnou stalo? Prečo som skončila tu?" spýtala som sa v momente. Sestrička zdvihla prekvapene hlavu so slovami: „Nejaký chalan ti namiešal do pohára drogu. Prišiel sa sám priznať. Vraj nevedel, že to tak dopadne."
„Aký chalan?"
„Neviem. Tuším sa volal Martin. Taký vysoký, pekný chlapec. Prišiel sa sám priznať lebo sa o teba bál. Vraj sa chcel len trošku zabaviť a netušil, že to takto dopadne. Už ho vypočúvali policajti."

 

 

Spisovateľov komentár k príspevku

2. miesto v súťaži Literárny Zvolen 2014


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
miko
9 bodov - odporúčam
Veľmi kvalitne spracovaný príbeh, výborne zvládnuté pohľady rôznych postáv. Jeden bod dole za občasné škrípanie v pásmach postáv a za tak trochu obohratú tému, ale ináč super.  
Spisovateľ/Autormiko Pridané dňa23. augusta 2015 22:16:39
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8