Pruhy & Hviezdy VS Kosák & Kladivo

Spisovateľ/ka: Rafael | Vložené dňa: 24. augusta 2015
http://citanie.madness.sk/view-49906.php

Miloš

Z okna vidím ako sa mi stráca svet. Prechádzame tunelom. Počujem hluk vlaku. Cítim pach koľajníc, ktorý sa nemá kde vyvetrať. Do kupé prúdi pootvoreným oknom a vetraním. Som v celom kupé sám. V týchto dňoch cestovanie vlakom nie je bezpečné. Nástražné míny môžu byť všade.

O pár minú vystupujem. Som v Prahe. Tu by sa mal dnes ukázať náš premiér a prezident. Spolu s českými kolegami. Dokonca by tu mali byť aj niekoľký zástupcovia bývalej Európskej únie. Všetci sa majú zísť na námestí metropoly Česka, aby predniesli novú stratégiu.

Postavím sa. Vlak vchádza na železničnú stanicu. Spod sedadla vyťahujem textilné puzdro na udicu. To moje je však trochu väčšie. Vystupujem. Prechádzam cez budovu železnice. Je tu strašne málo ľudí. Väčšina je asi doma alebo v podzemných bunkroch.

Nechávam sa odviesť taxíkom. Šofér sa snaží nadviazať komunikáciu, lenže ja nemám záujem. Jediné čo ma zaujme je, keď sa spýta, či som prišiel kvôli zhromaždeniu. Iba prikývnem. Nemá zmysel to s ním rozoberať. O pár minút sme na mieste. Zaplatím mu a idem si po svojom.

Viem, kam mám ísť. Naša spojka nám dala vedieť, ktorá budova bude ideálna. Prejdem cez cestu. Nemusím sa ani poobzerať. Nikto už nechodí autom. Všetky stoja na ulici ako pouličné lampy. Otvorím dvere od vchodu nejakého paneláku.

Vyjdem schodmi na siedme poschodie. Dvere sú otvorené. Ako sme sa dohodli. Vstúpim. Po ničom sa neobzerám. Prejdem rovno k oknu. Je z neho krásne vidieť na námestie. Všimnem si, že pod ním je hrubý parapet. Prisuniem si k nemu stoličku. Teraz len musím čakať.

Vyťahujem vysielačku. Poznám frekvenciu, na ktorej môžem bezpečne hovoriť. Zapnem ju. Počujem len šumenie. Stisnem gombík. „Orol je na mieste." Hovorím. Nič. Znovu čakám. Po pár sekundách počujem odpoveď. „V poriadku Orol. Máš povolenie začať." To mi stačí.

Vidím ako sa davy ľudí presúvajú pred pódium. Na ňom však ešte nikto nie je. Mám čas. Pomaly vyťahujem ostreľovačskú pušku von. Skladám ju. Nie je to nič ťažké. Postavím ju na stojan. Opriem si ju o rameno a čakám. Hodím rýchlo pohľadom na hodinky, ktoré mám na ruke.

Niečo pred treťou. O malú chvíľu sa to začne. Všimnem si, že sa ukázalo pár goríl. Viem, že čoskoro sa ukáže aj zbytok. Čakám ako pravý lovec. V tejto situácii som rád, že nie som príliš zbrklý. Ľudia začínajú tlieskať. Vidím, že z limuzín vystupujú pohlavári.

Čakám. Už sú všetci nastúpení. Ako praví odsúdenci. Cez ďalekohľad pušky ich zreteľne vidím. Všetci pekne vyobliekaní. Nezdá sa, že sa ich konflikt nejako dotkol. Vidím ich vysmiate tváre. Zdvíhajú ruky. Ľudia naďalej tlieskajú. Počujem ich. A počujem, že sa našiel aj niekto, kto kričí.

Pred mikrofón predstúpi starosta mesta. Nechávam ho tak. Prišiel som len po dve hlavy. Na to však budem mať len málo času. Preto som sa rozhodol. Vidím ako sa odstupuje. K mikrofónu ide ďalší chlap. Nepoznám ho. To mi však nevadí. Poznám tváre svojich terčov.

Už som sa dočkal. V popredí stojí náš premiér a reční. Za ním stojí prezident. Mám skvelý uhol. Trafím ho na sto percent. Zacielim. Vidím jeho hlavu. Nadýchnem sa a s výdychom vystrelím. Vidím ako padá. Rýchlo pozriem na premiéra. Stojí ako stĺp. Vidím ako k nemu bežia ochrankári. Neskoro. Vystrelím znovu. Zase úspech.

Viac sa nestarám. Rýchlo idem k dverám. Musím utiecť. Lenže to sa už po schodoch valí polícia a ochrankári. Všimli si ma. Zatváram dvere a idem späť k oknu. Z textilného puzdra vyťahujem pištoľ. Pozriem, či je nabitá. Dávam ju na parapet a tričkom čistím pušku. Žiadne odtlačky.

Sadnem si na stoličku pri okne. Počujem hlasy a kroky. Prišli si pre mňa. Naťahujem sa po pištoli. S ich krokmi si ju prikladám k hlave. Vidím ako ľudia utekajú. Boja sa, že streľba bude pokračovať. Pre nich budem len terorista. Len vrah.

Som štúrovec. Patrím k partizánskej skupine, ktorá sa nepridala na žiadnu stranu. Sme na strane našej krajiny. Chceli sme, aby Slovensko bolo neutrálne. Namiesto toho sme padli do rúk Američanom. Tí z nás urobili vrahov. A za to môžu naši lídri. Preto som tu. Oni to však nepochopia.

Len čo sa ich nohy dotknú podlahy za mnou, stisnem spúšť.

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
:D po pravde ja by som sa k nim pridala :D ešte bude posledný vojak a koniec  
Spisovateľ/AutorRafael Pridané dňa25. augusta 2015 19:38:51
9 bodov - odporúčam
Palec hore, čim ďalej, tým lepšie ;) výborne vystihnutý sfanatizovaný národovec :D čakám, čo bude ďalej.  
Spisovateľ/Autorv3v Pridané dňa25. augusta 2015 19:13:51
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8