Denníky Smrti - Leto 2/2

Spisovateľ/ka: Škatuľa | Vložené dňa: 6. septembra 2015
http://citanie.madness.sk/view-49950.php

Celú noc ani oka nezažmúrila. Prehrávala si ten rozhovor stále dookola a nevedela prestať premýšľať. Keď ráno vstala, bola nevyspatá a Andrea si všimla, že jej sestru čosi trápi.
„Si v poriadku?" spýtala sa jej nalievajúc si kávu.
Saša si vzdychla a požiadala ju o šálku kávy. Andrea si prisadla k nej a zopakovala jej otázku.
„Je mi fajn," zaklamala.
„Ja nie som slepá, Saša. Tak čo je? Máš nejaké problémy?" nedala sa.
Saša vedela, že jej nemôže povedať pravdu. Bola by za blázna rovnako, ako ten muž v parku.
„Čo si myslíš o smrti?"
Vybrala si okľuku.
„Ako to myslíš?"
„Je podľa teba smrť dobrá? Myslíš, že keď niekto zomrie, tak sa to skrátka malo stať, nech ťa to akokoľvek veľmi bolí?"
„Vôbec netuším o čom hovoríš, ale ak teraz myslíš na Lauru tak vec, že si nemohla nič urobiť. Aj keby si sa z auta dostala, tak by si jej nemohla pomôcť. Už vtedy bola prakticky mŕtva. A ak myslíš na starého otca, tak ti môžem povedať len jedno. Podľa mňa sa to skrátka tak malo stať. Nech nám to prinieslo akékoľvek trápenie, aj keď sa nám od vtedy veľmi nedarí, tak to už nevrátiš a netreba smútiť za minulosťou. Je iba na nás, ako sa k smrti postavíme. Či ju budeme nenávidieť, alebo sa s ňou zmierime."
Takáto odpoveď jej však nestačila.
„Ak by si vedela, že nikto zomrie, čo by si urobila? Snažila by si sa tomu zabrániť?"
Tejto otázky sa Andrea zľakla.
„Vôbec sa mi tvoje otázky nepáčia. Hádam sa nechystáš zmárniť?"
„To ti prekristapána ako napadlo?" zhrozila sa.
„Ja neviem, ale hovoríš tak divne. Ak na niečo také myslíš, tak ťa zadrhnem ja sama!" varovala ju.
„Nemaj obavy, na nič také sa nechystám," ubezpečila ju.
„Chvalabohu," vydýchla si.
„Takže tým hovoríš, že keby si vedela, že niekto má, v najbližších dňoch zomrieť, tak by si niečo proti tomu podnikla?"
„Myslíš, keby som vedela, že sa chce niekto zabiť?"
„Nie tak úplne."
A tu Saša narazila na problém. Nemohla jej predsa povedať, že zajtra zomrie malý chlapec a že jej to povedal dedinský blázon, ktorý tvrdí, že sa zhovára so Smrťou.
„Keby ti niekto naozaj dôveryhodný povedal, že vie o dieťati, ktoré má mať zajtra nehodu, pri ktorej zomrie a chce od teba aby si tomu zabránila?"
Tak to jej veľmi nevyšlo.
„Myslela by som si, že je to blázon." odvetila jej sestra a Saša presne to očakávala že povie, ale jej sestra ju vždy vedela ohromiť.
„Keby som však verila na také veci, povedala by som mu áno."
Prekvapilo ju to, pretože od nej nečakala, že bude otvorená takej diskusií.
„Prečo?" spýtala sa jej.
„Preto, lebo je to skrátka správna vec. Máš na výber a je len na tebe čo si zvolíš a to rozhodne, ako to dopadne."
„Niečo podobné som už počula," podotkla mysliac na to, že to počula z úst niekoho, kto sa jej sestre vôbec nepodobá. Andrea dorečnila a nechala Sašu sedieť v kuchyni.
Martin, tak sa volal ten dedinský blázon, sa prechádzal parkom a čakal na Sašu. Žmolil si špinavé oblečenie a nervózne na ňu vyčkával.
„Nepríde. Musí prísť! Skrátka musí!" šomral si popod nos.
Bolo už šero a Martin to už vzdal. Ležal na lavičke a zhováral sa so Smrťou.
„Ja to aj tak nenechám len tak. Zajtra ti to prekazím nech to stojí čo chce!" šepkal si pre seba. Hľadel na oblohu, ktorú pomaly začali krášliť hviezdy. 

„Záleží na tom, ako sa rozhodne Saša. Dieťa má zomrieť a tak sa aj stane ak si Saša nezvolí inak," prihovorila sa mu ryšavka, ktorú nik iný nevidel.
„Tým chceš povedať, že to dieťa prežije ak ... sa ona rozhodne zachrániť ho?"
V okamihu ožila jeho nádej.
„Ak sa tak rozhodne, rozhodne sa mať zodpovednosť za osudy iných ľudí," povedala.
Martin bol v pomykove.
„Asi ti nerozumiem."
Posadil sa a teraz Smrť sedela vedľa neho.
„Nikto nemá právo rozhodovať kto prežije a kto zomrie. To právo ľuďom nepatrí."
Každé jej slovo mu dávalo zmysel, ale ako sa mohol zmieriť s niečím takým?
„To dieťa zomrie tak či tak," pokračovala. „Dnes, zajtra, o dva roky možno skôr. Nikto to nemôže zastaviť. Nič viac ti nemôžem povedať. Dobre vieš, že ti hovorím iba veci, ktoré nemajú v sebe moc niečo zmeniť. Urobila som chybu, keď som sa preriekla o tom dieťati a už sa mi to nikdy viac nesmie stať. Viem, že bol čas kedy si ma mal rád, ja ale nedokážem mať rada, ani nenávidieť. Necítim ľútosť, žiaľ, hnev či radosť. Nie som človek a nemám city."
Pozrela sa mu do očí. Tvár mu osvetľovala pouličná lampa a cítil, že príde niečo čo sa mu nebude páčiť. Príde rozlúčka.
„Znova sa ti prihovorím až keď príde tvoj čas."
Mrkol a bola preč. Po toľkých rokoch stratil jedinú priateľku. Vedel, že ju bude vídať, pretože má ten dar, ale už nikdy sa s ňou neporozpráva. Teda, už len raz za život. Robila mu spoločnosť celé dlhé roky a teraz bol sám. Až teraz si uvedomil, ako veľa preňho znamenala. Ani si nevšimol, že k nemu pribehla Saša s dobrou správou. Vykladala mu, že sa rozhodla  urobiť správnu vec a je si tým istá. Martin ju vôbec nepočúval, len tam po tichu sedel a smútil nad stratou jedinej priateľky. Saša na ňom videla, že nie je celkom v poriadku.
„Stalo sa niečo?"
„Povedala, že záleží na tom, ako sa rozhodneš."
„Veď som ti povedala. Urobím to," odhodlane mu zopakovala.
„Záleží na rozhodnutiach. Svojimi rozhodnutiami formujeme život svoj, ale aj iných. Teraz to už chápem. Vidím to. Ona nie je človek, preto jej nevadí čo to robí.  My však vinu cítime a ako sa vraví, s veľkou mocou prichádza veľká zodpovednosť a ja nie som ochotný mať v rukách takú zodpovednosť. Vedieť čo sa stane nikomu nepomôže. Možno všetko iba zhorší."
Nehľadel jej do očí a bolelo ho už len pomyslenie na to čo jej ide povedať, ale aj on sa rozhodol a svojim rozhodnutím chcel všetko napraviť.
„Rozmyslel som si to," povedal.
„Čo? Žartuješ? Nemôžeš si to rozmyslieť! Ty si na mňa tlačil, ty si naliehal. Teraz, keď som sa rozhodla urobiť to, tak si si to rozmyslel?"
„My nemôžeme nič zmeniť, Saša. Už som to pochopil."

Vstal a odkráčal do tmy, zatiaľ čo Saša naňho kričala a nadávala naňho. 

Nastal ten deň. Deň, kedy malo zomrieť nevinné dieťa a Saša netušila, ktoré to je, ani kedy a kde sa to stane. Skoro ráno zašla do parku, ale Martin tam nebol. Sedela tam celý deň, no neprišiel.
Bolo niečo málo po šiestej večer, keď začula rozhovor dvoch okoloidúcich žien, ktoré sa zhovárali o nehode, ktorá sa stala poobede. Bezohľadný vodič nedal prednosť autu na hlavnej ceste a obaja sa zrazili tak nešťastne, že matka s dieťaťom, ktorí stáli na prechode pre chodcov, skončili pod kolesami jedného z tých dvoch áut. Dieťa zomrelo a matka je v zlom stave.


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8