Páli, čo ho drží od rovnakej štartovacej čiary s bezdomovcami

Spisovateľ/ka: Lacike7 | Vložené dňa: 9. septembra 2015
http://citanie.madness.sk/view-49961.php
„Ale prečo ?"
prenikavý ženský hlas rezonoval izbou zatápanou zlatými lúčmi zapadajúceho slnka.
„Pretože to nie je spravodlivé, nečakám, že to pochopíš, ani ja by som to nechápal, keby som na tvojom mieste. No cítim to tak".
Toto vyšlo z úst chlapca, s hnedými vlasmi a aj očami, ktorý práve balil veci do veľkej kartónovej krabice. Iné sa už opierali o stenu, kde spolu vytvárali dokonalú stránku z kockovaného zošita.
„Veď tým nikomu nepomôžeš, aj tak budú na ulici, aj tak budú zomierať od hladu",
mala ruky v expresívnom geste a hlas sa jej dojímavo triasol. Pri tomto jave väčšina chlapov splní žene čokoľvek chce, zvlášť keď je pekná a ona bola. On páskoval krabicu a začal ďalší stĺpec strany v kockovanom zošite. Po chvíli otvoril ústa.
„Ja, viem. Tu v prvom rade nejde o nich ale o mňa."
Keď skončil s krabicou, začal zo seba veľmi rýchlo zhadzovať šaty. Sestra naňho udivene upierala oči, bola si istá, že pri spodnom prádle túto dynamickú činnosť zastaví a odíde z izby. Alebo ju pošle preč. Nestalo sa.
„Matej!"
skríkla a otočila sa. On sa zarazil, pozrel na niečo, čo jeho sestra, predpokladám, že to bola jeho sestra, nevidela približne pätnásť rokov. Teda u ňho.
„Och prepáč, neuvedomil som si ..."
nedopovedal, asi preto, že sám nevedel čo chcel povedať.
„Stále nerozumiem prečo to robíš,"
snažila sa zachytiť niť rozhovoru, ktorá sa im vyšmykla
„vravel si, predsa, že to robíš, lebo bezdomovci si to nezaslúžia."
Obliekal si svoje staré, značne zapáchajúce tričko, v ktorom asi športoval a nohavice pokvapkané veľkými bielymi machuľami.
„To čo mám, som si ničím nezaslúžil, narodil som sa do tohto blahobytu", to slovo blahobyt znelo inak ako všetky ostatné. Ešte tam chýbalo to gesto, keď človek rukou ukáže okolo seba. „Ja som si nevybral, že mojimi rodičmi budú majiteľ stolárskej firmy a učiteľka na vysokej škole, tak ako si to nevybrali oni, do akej rodiny sa narodia."
Zase začala rozprávať:
„väčšina bezdomovcov sú alkoholici, ktorým sa nechce pracovať. Toto si ty?"
ja osobne si myslím, že nie keď to povedala takto. Chcela v ňom vzbudiť hrdosť, výčitky alebo niečo také. Veľa mužov by to asi nahnevalo ale on rovnako stoicky ako pred minútou skladal svoje oblečenie do dokonalých komínov a pokojne vypúšťal slová z úst:
„nie, nie som a podľa mňa nemáš pravdu. Veľmi veľa ľudí sa dostalo na ulicu z nepriazne osudu a väčšina sa v chudobe aj narodila. Začať pracovať, keď nemáš dom, spoločnosť tebou opovrhuje", to sa jej asi dotklo, lebo tvár sa jej pokrútila, „vôbec nie je ľahké. Alkohol je len posledný útek k troche radosti aj keď falošnej. Ja som sa s nimi rozprával."
Iba tam stála so založenými rukami, pozerala sa ako stále pokojne balí veci už, iba do plastových obalov. Bolo očividné, že je frustrovaná, lebo ten mladý človek nechce robiť to čo chce ona. Podľa mňa ju najviac frustroval ten jeho pokoj. Spolu s tým, že nechce robiť to čo chce ona, samozrejme. Mala neskutočnú výdrž, vlastnú iba jej pohlaviu:
„Ty nás nemáš rád, nenávidíš svoju rodinu, keď nás chceš zahodiť ako keby sme ani neboli tvoji ?"
Nachvíľu prestal baliť, vystrel sa, otočil sa k jej očiam.
„Milujem vás to dobre vieš ale nemôžem vás milovať, nemôžem žiť, pracovať, spať a jesť, kým nespravím toto, dúfam, že to raz pochopíte."
Skôr ako zavrel ústa, už izbou cestoval jej hlas:
„Nie, nepochopím, pretože na tejto hlúposti, nie je nič čo by dávalo aspoň kúsok", tie slová ďalej zvýraznila tak, že ich bolo počuť aj na ulicu, „zdravého rozumu. Zase sa len snažíš byť zaujímavý. Idem po mamu tá ťa privedie k rozumu" určite to bola jeho sestra, mali aj podobné oči.
Keď už bolo mimo miestnosti, zakričal za ňou: „Prosím ťa, daj moje veci niekde na charitu. Ďakujem."
Na odpoveď nepočkal a zavrel dvere. Rozhliadol sa po izbe, zašmátral rukou vo vrecku, vytiahol peňaženku, položil ju na stôl. Zhlboka vydýchol. Prešiel k oknu, zľahka ho otvoril a bez toho, aby si pozrel výšku ku chodníku skočil. Pri dopade mu tvárou prebehla bolestná maska, trochu sa vykrivil na pravú stranu, na pravej nohe aj odskackal k plotu kde sa oprel. Vyzeralo to na podvrtnutý členok, ktorý si práve pošúchal. Polohlasom len pre seba krívajúc ulicou hovoril:
„Podvrtnutý členok, keby si platím zdravotné poistenie určite ma pošlú na röntgen, aj keď to nič nie je. Ale moja sociálna vrstva ho väčšinou nemá, ja som bezdomovec. A už sa rozprávam sám zo sebou, skvelé, zatiaľ mi to celkom ide."

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8